14
Ñu wame yeriquiro mʉnano yariarire yahuahye
(Mr 6.14-29; Lc 9.7-9)
Ti pjere Herode Galilea cjʉ̃no pʉhtoro Jesu yerire tʉhooahye. Sa tʉhooro ohõ saha nimahye:
—‍Ñu wame yeriquiro ijiaga masatjiãno. Sa yero yojopʉre tiquiro masari bato ahri tutuayere cʉore tiquiro bajumehneñene yero, nimahye Herode tiquiro cahacjẽnare. Jesure “Ñuta ijire”, ni tʉhotumahye tiquiro Ñure tiquina wejẽdi bato.
3-5 Sa yero Ñure tiquiro wejẽ dutiato pano Herode tiquiro bahʉro Felipe namonore namo tiahye. Tiquiro sa yegʉ̃ ihñano Ñu wame yeriquiro Herode pehere ohõ saha nie timahye:
—‍Mʉhʉ bahʉ namonore namo tigʉ Cohãcjʉ̃ dutiyere yʉhdʉdʉcagʉ nine mʉhʉ, nie timahye Ñu.
Tiquiro sa nidi buhiri Herode tiquirore wejẽ duamahye. “ ‘Ñu Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro ijire’, ni tʉhoturi judio masa”, nino, tiquina pehere cueahye Herode. “Ñure yʉhʉ wejẽgʉ̃ tiquina usuaboaga”, nino tiquinare cueahye. Sa cuero Ñure wejẽ dueramahye. Sa wejẽ dueraperota Herode tiquirore ñehe dʉhte duti, peresu yeahye. Tiquiro namono Herodia dutiro mehna sa yeahye Herode. Sa ye Herode masa bajuari deco ijigʉ̃ bose deco yeahye tiquiro. Topʉ Herodia macono bose deco wihiyequina tiquina ihñonopʉ basa ihñoahye. Ticoro sa basa ihñogʉ̃ ihñano Herode bucueahye. Sa bucuero ticorore niahye:
—‍Cohãcjʉ̃ mehna poto niita niaja. Yʉhʉre mʉhʉ sinino punota ohogʉtja yʉhʉ mʉhʉre, niahye Herode pehe Herodia maconore.
Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Herodia ticoro maconore ticoro siniatire yahuahye ticorore. Ticoro sa yahugʉ̃ ticoro macono pehe ohõ saha ni siniahye Herodere.
—‍Ñu wame yeriquiro dapure dʉte sure dutiya. Sa yegʉ waparo mehna tiquiro dapure ohoya yʉhʉre, niahye ticoro.
Ticoro sa nigʉ̃ tʉhoro Herode tutuaro bʉjʉa witiahye. Masa tiquina ihñonopʉ “Ohogʉtja mʉhʉre”, niahye tiquiro. Sa yero tiquiro bʉe tiro “Mʉhʉre ohoeraja”, ni masiedahye ticorore. Sa yero ticoro dutiriro sahata Herode pehe tiquiro cahacjẽnare Ñure wejẽ dutiahye. 10 Sa yero Ñu dapure dʉte sure dutiahye. 11 Sa dʉte sure tuhasa, waparo mehna tiquiro dapure ne cãhtahye tiquina. Herodia maconore tiquiro dapure tiquina ohogʉ̃, ticoro pehe ticoro pacorore yʉhdʉoahye tja.
12 Tiquina sa yeri bato Ñu buheyequina ahta, tiquiro pagʉre masa copepʉ nea cũahye. Sa cũ tuhasa, tiquina tire Jesure yahuye wihiri.
Cinco mil masare ihyaye ohoahye Jesu
(Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14)
13 Tiquina sa ni yahugʉ̃ tʉhoro, Jesu ʉsã mehna yucʉsapʉ sajã, masa marienopʉ siho wahari. Jesu topʉ wahagʉ̃ tʉhoye, masa tiquina ye macaripʉ ijiriquina ahta, mahapʉ tiquirore nʉnʉ tã cãa wahari. 14 Sa yero ʉsã wahã sari bato tiquiro peyequina masare ihñano, paja ihñari tiquinare. Sa paja ihñano tiquina mehna cjẽna dohatiyequinare yʉhdʉgʉ̃ yeri. 15 Ñamicahapʉ ʉsã tiquiro buhena tiquirore ohõ saha nii:
—‍Ñamicahapʉ waharo nine. Ohõ masa marienopʉ ijire. Sa yegʉ macaripʉ masare tiquina ihyatire dú dutiya tiquina pohe tiatire, nimi ʉsã tiquirore.
16 Jesu yʉhtiri ʉsãre:
—‍Wahaeracãhdo tiquina. Mʉsa basita ihyayere ohoya tiquinare, nidi ʉsãre.
17 —‍Ihcã omope paca pã paca, wahi pʉaro to punota ijire ʉsãre, ni yʉhtii ʉsã.
18 —‍Tire yʉhʉre ne cãhtaya mʉsa, nidi ʉsãre.
19 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhona neaʉ ʉsã. Ʉsã ne sari bato taa bui masare tiquiro duji dutiri. Tiquina dujigʉ̃ ihcã omope paca pã pacare, pʉaro wahire ne, ʉhmʉsepʉ ihña mʉo, Cohãcjʉ̃re “Quehnoare”, nidi. Sa ninota pã pacare nuhano, ʉsãre tiquiro buhenare ohori. Tiquiro sa ohogʉ̃ ʉsã pehe tire masare itii. 20 Sa ye ijipihtiyequina quehnoano ihya, yapi yʉhdʉa wahari. Tiquina yapi wehorire doce pʉhʉse waro ne cahmecoa, wahpo dapou ʉsã tiquiro buhena. 21 Topʉ tire ihyariquina ʉmʉa dihitare queogʉ̃ cinco mil ʉmʉa ijiri. Numia, macanagã gʉ̃hʉ ijiri.
Jesu aco bui tiniahye
(Mr 6.45-52; Jn 6.16-21)
22 Came ʉsãre tiquiro buhenare Jesu ditara ape sie pahrẽpʉ pehãyu dutiri masare tiquiro cohe tiri watoa. 23 Cohe ti tuhasa, cʉnʉpʉ mʉja, Cohãcjʉ̃re sinino wahahye. Ñamine topʉ tiquiro ihcãquirota ijiahye. 24 Ti pjeta ditara decopʉ yucʉsa mehna pehãducuna nimi ʉsã. Wihnono tutuaro ahta, pahcõri bʉjʉye wahcã, yucʉsare quẽ sajãri. 25 Sa wahagʉ̃ bohrea mʉja tato pano Jesu aco bui tini cãhtari ʉsã cahapʉ. 26 Ʉsã cahapʉ tiquiro ahtagʉ̃ ihñana cue nii ʉsã. Sa cuena sañuducumi ʉsã.
—‍Yariariquiro mʉnano pagʉ ijire, ni sañuducumi ʉsã.
27 Ʉsã sa cuegʉ̃ ihñano Jesu ohõ saha nidi:
—‍Ne yʉhʉre ihña cueracãhña. Yʉhʉta ijiaja, nidi ʉsãre.
28 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro nidi tiquirore:
—‍Pʉhto, potota mʉhʉta ijigʉ, aco bui yʉhʉre mʉhʉ cahapʉ ducu cã dutiya, nidi tiquiro.
29 —‍Ahtaya, ni yʉhtiri tiquiro pehe.
Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro yucʉsare dijia, aco bui Jesu cahapʉ ducu cãmedi. 30 Wihnono tutuaro ahtagʉ̃ ihñano cueri tiquiro. Sa cuero diha dijiaa wahamedi.
—‍Yʉhʉre yedohoya pʉhto, ni sañuducuri tiquiro Jesure.
31 Tiquiro sa nigʉ̃ta tiquiro omocare ñehe,
—‍Mehenogã wacũ tutuare mʉhʉ yʉhʉre. ¿Dʉhsegʉ yʉhʉre wacũ tutuerajari mʉhʉ? nidi tiquiro Pedrore.
32 Tiquiro sa nidi bato yucʉsapʉ sajãri tiquina. Tiquina sa sajãri bato wihnono yʉhdʉa wahari. 33 Sa yena ʉsã tiquiro buhena yucʉsapʉ ijina Jesure ño peou.
—‍Potota mʉhʉ Cohãcjʉ̃ macʉta ijire, nii ʉsã tiquirore.
Genesare cjẽna dohatiyequinare yʉhdʉoahye Jesu
(Mr 6.53-56)
34 Sa yeri bato pehã, Genesare wame tiri yehpapʉ esaʉ. 35 To cjẽna Jesure ihña masidi. Sa masiñe tiquiro cahapʉ ijiyequinare dohatiyequinare ne cãhta dutiri. Sa ye tiquina dohatiyequinare tiquiro cahapʉ ne cãhtari.
36 —‍Mʉhʉ suhtiro dʉhtʉ caha dihitare ʉsãre ñehe tuhu dutiya, ni sinidi tiquina Jesure.
Sa ye tiquiro suhtirore ñehe tuhuriquinape topequinata quehnoa wahari.