Injil Córif or Síyara
YAKUB
Síyara Yakub or Foriso
E síyara Yakub óilde ekkán ceñṛí. Yián or lekóya óilde Isár bái Yakub. Yóggwa cúrur zomát or buzurgó accíl edde Jerúsalem cóor ot ze mujilíc óoil héṛe cámil accíl (Hamól 15:13). Sáhabi Páule yóggwa re zomát or ek ‘ṭúni’ bouli hoiyé (Galatiól 2:9). Ulema ókkole biccác goré de, síyara yibá re Isá Mosih zormo ói fonzaic bosór nó óite leká gíyeh. Yakub ezzon Jerúsalem ot zomát or neta accíl ísafe, óitofare yóggwa ye e síyara wa héṛe tákite leikké.
Yakube e síyara wa baró háandan or hañse leikké, zetará duniyair agagura dorbodor óigiyoi (1:1). Síyara Yakub ot asé de sébok ókkol Isáyi beggún olla zoruri, montor ze ‘baró háandan’ hoói lofzó estemal goijjé, híyane dahá de, Yakube ruúru Yohúdi Isáyi ókkol or hañse leikké deh. Kiyólla-hoilé e síyara wa re bicí maincór hañse foóñsaibar niyote beh leká gíyeh; síyara yibát boóut kisím or mouzú ókkol asé. Yakube iman edde amól or baabute yó hoiyé. Yóggwa ye hoiyé de, sóiyi iman ore amól or duara dahá zaybo (2:17). Yóggwa ye manúc beggún ore ek nozore sai bolla yó hoiyé (2:1-4) aar añára re añárar zoban sóoñli hotá hoi bolla úñciyari díye (3:1-12).
Súrki ókkol
1. Foróya ókkol ore Yakub or sólam (1:1)
2. Isáyi ókkol ore sobór or sáañte duk bordac goríbar buz (1:2-27)
3. Iman ore amól or duara dahón zorur (2)
4. Zoban sóoñli hotá howár úñciyari (3:1-12)
5. Allar giyan loi duniyaibi giyan loi kii forók? (3:13—4:10)
6. Fohórair baabute úñciyari (4:11—5:6)
7. Kessú ahéri nosíyot (5:7-20)
1
Sólam
1 Añí Yakub, Allar edde Malik Isá Mosihr éggwa gulam.
Ze baró háandan or manúc duniyair agagura dorbodor óigiyoi, ítara re sólam.
Iman edde Giyan
2 Ó añr báiboináin ókkol,*Girík zuban ot imandár ókkol ore báiyain hoói estemal gorá gíyeh, héṛe mayafuain edde morotfuain duní gún gólaiya asé, zetará Allar futzíyain; aró soó ayat 16 edde 19; aar 2:1, 5, 14; 3:10, 12; 4:11; 5:7, 9, 10, 12, 19. zeñtté tuáñra ḍoilla-boḍoilla entán ot foro, nizoré nize bággitta bóuli ṭáariyo, 3 kiyólla-hoilé tuáñra toh zano, tuáñrar iman or entáne sobór foida goré. 4 Aar sobór ore híyan or ham furafuri goittó díyo, zeéne tuáñra ttu háṭi edde balok óibar kessú homi no táke. 5 Lekin tuáñra honókiyo ttu zodi giyan or homi táke, yóggwa ye Alla ttu magouk, Íba ye yóggwa re diibo, kiyólla-hoilé Íba ye bezar no ói yore dilkúla góri beggún ore dee. 6 Montor cók no gorí imane maga foribó, kiyólla-hoilé zee niki cók goré yóggwa toh doijjar goir or ḍóilla, ziín ore boiyare ikká-uikká loizagói. 7 Héndilla manúce Malik or torfóttu honó kessú faibar acá no goróuk, 8 kiyólla-hoilé yóggwar mon toh dui mikká; yóggwa ye ziín goré híin ot ṭiki no táke.
Gorib edde Tuangor
9 Gorib imandár ókkole Alla ye ítara re uoror tokkat tuillé de hétolla kúci óuk; 10 aar tuangor imandár ókkole Alla ye ítara re niróc goijjé de hétolla kúci óuk, kiyólla-hoilé tuangori hoó de híin de bil or fúl or ḍóilla nac óizayboi. 11 Beil toh bicí gorom or sáañte uṛí gas ókkol fúaifele, baade híin or fúl ókkol zórizai ar cúndor no táke. Héndilla, tuangor ókkol óu nizor ham loi birana tákite-tákite fána óizayboi.
Entán edde guná goríbar mon
12 Mubarek manúc ubá, zibá ye entán or októt sobór raké, kiyólla-hoilé yóggwa ye ziti baade tas ísafe zindigi faibo, zibá Malike uitará re diibar waada diyé zetará Íba re muhábbot goré.
13 Zeñtté honókiyo ttu guná goríbar mon aiyé, yóggwa ye “Guná goríbar mon híyan Allar torfóttu aiccé,” bóuli no hoóuk, kiyólla-hoilé honó hórafi ye Alla re gunár uzu ṭani no fare, aar Íba Nize yó honókiyo re gunár uzu no ṭane. 14 Bólke guná goríbar mon nizor-nizor hóraf moncá ttu beh aiyé, ziíne nizoré ṭani fán ot féla. 15 Baade hóraf moncá híin hámil ói guná zormo deh, aar guná furafuri ḍoóñr ói moot foida goré.
16 Añr adorja báiboináin ókkol, fáki na háiyo. 17 Fottí gom niyamot edde fottí háṭi niyamot asman ottu beh nise aiyé; híin aiyé de Baf or torfóttu, zibá ye níki asman or nurani jiníc ókkol foida goijjé. Íba honódin no bodole aar Íba lorizagói de sábar ḍóilla no. 18 Íba ye Nizor moncá lói sóiyi kalam or duara añára re noya zibon diiyé, zeéne Íbar mohóluk ókkol or bútore añára ebbe kimot ola gún ói fari.
Fúna edde amól
19 Añr adorja báiboináin ókkol, yián monot rakíyo de ki: fottíkiyo ttu fúnat salu ówa foribó, hotábattara hoité báfisinti howá foribó, edde bánggori guccá no uṛá foribó; 20 kiyólla-hoilé Alla ye saá de héndilla forhésgari zindigi guccá lói haṛai no fare. 21 Hétolla tamám bura adot edde hóraf solasol ókkol dur gorífelo, aar tuáñrar dil ot ruwa giyéh de kalam ore norom or sáañte gosílo, ziíne tuáñra re nejat di fare.
22 Kalam amól-goróya bono, siríf fúnoya no, arnóile nizoré fáki dór fán óibo. 23 Kiyólla-hoilé zee niki kalam fúnoya montor amól-goróya no, yóggwa ézzon endilla manúc or ḍóilla, zee niki nizor siyára aainat mazé saá; 24 yóggwa ye toh nizoré cúndorgori saái zai baade nizoré saité hondilla laiggíl de híyan éhon foóraifele. 25 Lekin azadi dede hé sóiyi niyom or uzu zee niki gomgorí nozor diyat táke, yóggwa ye ziín goré híin ot rahámot faibo, kiyólla-hoilé yóggwa ye fúni foórai no fele, bólke amól goré.
26 Zodi honókiye nizoré nize dindár bóuli ṭáare, montor nizor zoban no sóoñle, yóggwa ye nizoré nize fáki dér, aar yóggwar dindári behar. 27 Alla Baf or nozor ot pak edde sóiyi dindári óilde, etim edde rari ókkol ore ítarar dukkór októt saásita gorón, aar duniyair tamám hórafi ttu nizoré pak-sáf rakón.
*1:2 Girík zuban ot imandár ókkol ore báiyain hoói estemal gorá gíyeh, héṛe mayafuain edde morotfuain duní gún gólaiya asé, zetará Allar futzíyain; aró soó ayat 16 edde 19; aar 2:1, 5, 14; 3:10, 12; 4:11; 5:7, 9, 10, 12, 19.