1 Nepozerajte sa teda na nás inak než ako na Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. 2 Od služobníkov sa očakáva, že budú vo všetkom, čo robia, verní. 3 Preto mi nezáleží na tom, čo o mne súdite vy či ktokoľvek z ľudí. Súd nad sebou nevynášam ani ja sám. 4 A hoci je moje svedomie čisté, neznamená to, že som nevinný; len Pán je ten, kto o mne môže vyniesť súd.

5 Nerobte preto o nikom predčasné závery, kým sa nevráti Kristus. On vynesie na svetlo to, čo bolo ukryté v tme, a odhalí aj tie najtajnejšie pohnútky. Až potom dostane každý od Boha spravodlivú odmenu.

6 Bratia, to čo som hovoril, sa síce vzťahovalo na mňa a na Apolla, ale chcel som tým len zdôrazniť slová: „Nemyslieť nad to, čo je napísané.“ Nemáte sa pýšiť a vyzdvihovať jedného z nás pred druhým. 7 Veď kto z teba robí dôležitého? Máš vari niečo, čo by si nebol dostal? A ak si to dostal ako dar, prečo sa chváliš, akoby si si to zaslúžil?

8 Vy ste teda presvedčení, že máte všetko, čo potrebujete? Naozaj ste už zbohatli? Už ste začali kraľovať? A to všetko bez nás? Kiež by ste sa naozaj stali kráľmi, aby sme mohli kraľovať spolu s vami. 9 Tak sa mi zdá, akoby nám apoštolom určil Boh posledné miesto; ako odsúdencom na smrť. Stali sme sa divadlom svetu, anjelom i ľuďom.

10 Nás považujú za bláznov pre Krista, vy ste však tí rozumní! Nami každý pohŕda, vás však uznáva; my sme slabí, vy ste silní. 11 Neustále trpíme hladom a smädom, zimou a chorobami, bijú nás, ako bez domova blúdime z miesta na miesto 12 a musíme si zarábať ťažkou prácou. Žehnáme tým, ktorí nás preklínajú; ak nás prenasledujú, trpezlivo to znášame; 13 ak nás ohovárajú, odpovedáme láskavo. Stali sme sa spodinou tohto sveta a ešte stále nás považujú za odpad spoločnosti.

14 To však nepíšem preto, že by som vám chcel niečo vyčítať, ale napomínam vás ako vlastné deti. 15 Keby ste mali hoc aj tisíce vodcov, otcov toľko mať nemôžete. V spojení s Ježišom Kristom som sa stal akoby vaším otcom, keď som vám priniesol evanjelium. 16 Preto vás nabádam, aby ste žili podľa môjho príkladu. 17 Práve preto k vám posielam svojho milovaného a Pánovi verného Timoteja, ktorý mi je ako syn. Ten vám pripomenie zásady života s Ježišom Kristom, ako ich vyučujem v každom zbore.

18 Niektorí sa začali povyšovať, akoby som už ani nemal prísť do Korintu. 19 Ja však čoskoro prídem – ak to Bude Pánova vôľa –, a potom uvidím, či je v tých vystatovačných ľuďoch Božia moc, alebo len prázdne slová. 20 Božie kráľovstvo totiž nestojí na rečnení, ale na moci Božieho ducha. 21 Tak čo teda chcete? Mám k vám prísť s palicou, alebo s láskou a vľúdnosťou?