1 Nie som vari slobodný? Či vari nie som apoštol Ježiša Krista? Či som sa vari nestretol s Ježišom, naším Pánom? Nie ste vari výsledkom toho, čo Pán cezo mňa vykonal? 2 Ak ma aj niektorí nepovažujú za apoštola, pre vás ním som. Veď vy ste dôkazom, že som Pánovým apoštolom.

3 Keď ma súdia, obhajujem sa takto: 4 „Či nemáme právo na jedlo a pitie za našu prácu? 5 Nemáme právo brať so sebou veriacu manželku ako ostatní apoštoli a Ježišovi bratia či Peter? 6 Prečo si iba ja a Barnabáš máme zarábať na živobytie? 7 Či ste už videli vojaka, ktorý by slúžil v armáde za vlastné peniaze? Alebo hospodára, ktorý by nejedol hrozno z vinice, ktorú sám vysadil? Alebo niekoho, kto sa stará o stádo a nepije mlieko, ktoré získa?

8 Myslíte, že sú to len moje vlastné myšlienky? Nehovorí to isté i Zákon?“ 9 Veď v Mojžišovom zákone je napísané: „Nedáš náhubok volovi, ktorého používaš pri mlatbe.“ Keď dal Boh takýto príkaz, mal na mysli iba zvieratá? 10 Netýka sa to vari aj nás? Áno, bolo to napísané aj pre nás: veď aj ten, kto orie, alebo ten, kto mláti, robia tak v nádeji, že budú mať podiel na úrode. 11 Ak sme medzi vami rozsievali večné hodnoty, či nemáme právo očakávať, že budeme mať podiel na vašich všedných veciach? 12 Ak majú u vás toto právo iní, nemáme naň vari oveľa skôr nárok aj my? A napriek tomu sme toto svoje právo nikdy nevyužili: radšej budeme znášať biedu, len aby sme neboli prekážkou v šírení evanjelia o Kristovi.

13 Alebo vari neviete že tí, ktorí konajú službu v chráme, dostávajú z chrámu svoje jedlo a tí, čo slúžia pri oltári, dostávajú svoj diel z obetí? 14 Tak to ustanovil aj Pán, že tí, ktorí zvestujú evanjelium, majú mať z neho aj svoje živobytie. 15 Napriek tomu som túto možnosť nikdy nevyužil a ani teraz to nepíšem preto, že by som sa niečoho takého dožadoval. Radšej by som zomrel, než by mal niekto zmariť to, na čo som bol až dosiaľ hrdý.

16 Tým, že hlásam dobrú správu, sa však nechválim; je to moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nezvestoval. 17 Ak to robím z vlastného rozhodnutia, mám nárok na odmenu. Boh si ma však povolal a ja plním zverenú úlohu. 18 Čo je teda mojou odmenou? Mám tú prednosť, že som sa rozhodol prinášať dobrú správu zadarmo a nevyužívať to, čo mi ako kazateľovi evanjelia právom patrí.

19 A tak, hoci som slobodný od všetkých, dobrovoľne som sa dal do služby všetkým, aby som čo najviac ľudí získal pre Krista. 20 Aby som získal Židov, žil som medzi nimi ako Žid. Aby som získal tých, ktorí dbajú na ustanovenia Mojžišovho zákona, podriadil som sa im aj ja (hoci nimi už nie som viazaný). 21 A aby som získal tých, čo sú zákonu úplne vzdialení, bol som medzi nimi, akoby som aj ja bol bez zákona (hoci nežijem bez Božieho zákona – zaväzuje ma predsa zákon Kristov). 22 Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Každému som sa snažil priblížiť na jeho úrovni, aby som aspoň niektorých zachránil. 23 Ale k tomu všetkému ma vedie snaha, aby šírenie evanjelia napredovalo a aby som aj ja mohol mať podiel na jeho požehnaniach.

24 Či neviete, že tí, ktorí bežia na pretekoch, bežia síce všetci, ale iba jeden môže dostať cenu? Bežte teda tak, aby ste ju získali! 25 Každý pretekár sa potrebuje cvičiť v zdržanlivosti. Oni to robia preto, aby získali pozemské vavríny, nám však ide o večnú odmenu. 26 Keď teda bežím, nie bez cieľa; keď bojujem, nie tak, akoby som bil do prázdna. 27 Ale krotím svoje telo a cvičím ho v zdržanlivosti, aby sa nestalo, že by som druhým kázal, no sám zlyhal.