13
Hymnus lásky
Ak hovorím jazykmi ľudskými i anjelskými, ale lásku nemám, som iba cvendžiaci zvon a duniaci gong. Ak mám dar prorokovať, rozumieť všetkým tajomstvám a každej múdrosti a ak mám takú veľkú vieru, že môžem aj vrchy prenášať, ale lásku nemám, nie som ničím. Ak rozdám všetok svoj majetok, aby som nasýtil chudobných, keď sa dám pre vieru hoc aj upáliť, ale lásku nemám, nič mi to neosoží.
Láska je trpezlivá, láska je vľúdna, nezávidí. Láska sa nevystatuje a nie je domýšľavá, nekoná nečestne, neusiluje sa o vlastný prospech, nie je zlostná, nespomína na krivdy, neraduje sa zlým veciam, ale teší sa z pravdy. Všetko znáša, za každých okolností verí, má nádej a všetko vydrží.
Láska nikdy neprestáva, no proroctvá pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa rozplynie. Veď všetky naše vedomosti sú neúplné a všetko prorokovanie čiastočné. 10 Keď ich miesto zaujme dokonalosť, všetko neúplné sa pominie.
11 Kým som bol dieťaťom, hovoril som ako dieťa, premýšľal som ako dieťa, uvažoval som ako dieťa. Keď som však dospel, zanechal som všetko detské. 12 Teraz vidíme len čosi ako zahmlený obraz v zrkadle, ale potom uvidíme tvárou v tvár. Zatiaľ poznám iba čiastočne, potom však budem poznať v plnosti tak, ako Boh pozná mňa.
13 Teraz zostávajú tri veci: viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska.