1 Rád by som vám, bratia, pripomenul radostné posolstvo, ktoré som vám zvestoval, vy ste ho prijali a tvorí základ vašej viery. 2 Ak sa evanjelia pridŕžate tak, ako som vám ho zvestoval, prináša vám záchranu. Inak by vaša viera bola zbytočná. 3 Odovzdal som vám to, čo som sám prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy – tak, ako hovorí Písmo, 4 bol pochovaný a na tretí deň vzkriesený – ako hovorí Písmo. 5 Potom sa ukázal Petrovi, a potom dvanástim. 6 Neskôr sa ukázal viac než päťsto veriacim naraz. Väčšina z nich ešte žije, hoci niektorí už zomreli. 7 Potom sa ukázal Jakubovi, a potom ostatným apoštolom. 8 A úplne nakoniec sa ako nedonosenému dieťaťu ukázal aj mne. 9 Veď ja som najmenší medzi všetkými apoštolmi a nie som vlastne ani hoden nazývať sa apoštolom po tom, ako som prenasledoval Božiu cirkev. 10 Len vďaka Božej milosti som tým, čím som. Jeho milosť voči mne nebola márna – vykonal som oveľa viac ako všetci ostatní. Nerobil som to však ja, ale, milosť Božia, ktorá sa pri mne prejavila a sprevádzala ma. 11 Napokon, či už som to ja alebo niekto iný, všetci hlásame to isté posolstvo, vďaka ktorému ste uverili aj vy.

12 Ak sa však zvestuje dobrá správa o Kristovi a jeho zmŕtvychvstaní, ako potom môžu niektorí z vás tvrdiť, že mŕtvi už nikdy neožijú? 13 Ak by nebolo zmŕtvychvstanie, potom ani Kristus nebol vzkriesený. 14 A ak Kristus nevstal z mŕtvych, boli by všetky naše svedectvá zbytočné a vaša viera by bola márna. 15 A nielen to: museli by sme byť považovaní za falošných svedkov o Bohu. Veď by sme vydávali svedectvo o tom, že Boh vzkriesil Krista, hoci by ho nevzkriesil, ak vzkriesenie nie je možné. 16 Ak totiž vzkriesenie z mŕtvych nejestvuje, potom nebol vzkriesený ani Kristus. 17 A ak Kristus nevstal z mŕtvych, vaša viera je márna a vy ste ešte stále vo svojich hriechoch. 18 A potom sú stratení aj tí, ktorí verili v Krista a zomreli. 19 Ak je Kristus našou nádejou iba pre tento život, tak sme najúbohejšími zo všetkých ľudí.

20 Ale Kristus vstal z mŕtvych ako záruka toho, že aj ďalší mŕtvi budú vzkriesení. 21 Tak, ako prišla na svet smrť cez človeka, tak cez človeka prišlo aj vzkriesenie z mŕtvych. 22 Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi dostanú večný život. 23 Všetko však má svoju postupnosť: najprv vstal Kristus, a potom pri jeho príchode tí, ktorí mu patria. 24 Koniec nastane vtedy, keď Kristus zničí vládu všetkých mocností a síl a odovzdá kráľovstvo Bohu Otcovi. 25 On totiž musí kraľovať, kým Boh nepodrobí všetkých nepriateľov pod jeho nohy, 26 a ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. 27 Veď „Boh mu podrobí všetko.“ Keď je však napísané, že mu podrobí „všetko“, je zrejmé, že s výnimkou Boha, ktorý to všetko Kristovi podriadil. 28 A až bude Kristus pánom nad všetkým, potom sa aj on ako Syn podrobí svojmu Otcovi, a tak bude Boh zvrchovaným vládcom nad všetkým.

29 Ale ak by nebolo vzkriesenia z mŕtvych, aký by potom malo zmysel, keď sa niektorí dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi nevstanú, načo sa za nich dávajú krstiť? 30 Ak nie je vzkriesenie, prečo sa aj my vystavujeme stálemu nebezpečenstvu? 31 Uisťujem vás pri všetkom, čo pre mňa vďaka Ježišovi Kristovi, našom Pánovi znamenáte, že každý deň hľadím smrti do tváre. 32 Keď som vtedy v Efeze podstúpil také ťažké protivenstvá, a bolo by to len z ľudských pohnútok, aký by to všetko malo zmysel? Ak nie je zmŕtvychvstanie, tak potom: „Jedzme, pime, veď zajtra zomrieme!“

33 Takými názormi sa však nedajte zviesť. „Zlá spoločnosť kazí dobré mravy.“ 34 Uvažujte teda triezvo a prestaňte hrešiť! Hovorím to na vaše zahanbenie, lebo niektorí z vás o Bohu nevedia vôbec nič!

35 Niekto by sa akiste mohol spýtať: „Ako budú vzkriesení mŕtvi? Aké budú mať telo?“ 36 Detinská otázka! Keď semeno zapadne do zeme, vyklíči z neho nová rastlinka, ono samo však zomrie, zanikne. 37 Nerozsievaš hotovú rastlinku, ktorá potom vyrastie, ale iba holé zrnko, pšeničné alebo hocaké iné. 38 Boh mu však dáva telo, aké sám určil; každému semienku jeho vlastné telo. 39 A tie telá nie sú rovnaké: iné telo majú ľudia, iné domáce zvieratá či vtáky a ryby. 40 Existujú telá pozemské a telá nebeské. Krása tých nebeských je úplne iná, než krása pozemských. 41 A iný je jas slnka, iný je jas mesiaca a aj každá hviezda má svoju jedinečnú jasnosť.

42 Tak nejako si môžeme predstaviť aj vzkriesenie z mŕtvych. Čo je zasiate ako pominuteľné, vstáva ako nepominuteľné; 43 čo sa zasieva ako ponížené, vstane v sláve; a čo sa zasieva v slabosti, vstane v moci. 44 Naše pozemské telo pochovajú, vstaneme v tele duchovnom. Lebo ako existuje telesné, existuje aj duchovné telo.

45 Ako je napísané, že prvý človek „Adam sa stal živou bytosťou“, ale posledný Adam je oživujúcim Duchom.

46 Telo nie je na začiatku duchovné, ale telesné, a až potom bude duchovné. 47 Prvý človek pochádzal z prachu zeme, druhý bude pochádzať z neba. 48 Aký je ten, ktorý je pozemský, takí sú všetci pozemskí; a aký nebeský, takí sú všetci nebeskí. 49 A tak, ako sme niesli podobu toho pozemského (Adama), tak budeme mať raz podobu toho nebeského (Krista).

50 Chcem vám povedať, milí bratia, že naše pozemské telo z mäsa a krvi nezdedí Božie kráľovstvo, ani pominuteľné nebude mať podiel na nepominuteľnom. 51 Prezradím vám však tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci budeme premenení; 52 všetci naraz, rýchlo – akoby žmurknutím oka, pri zvuku posledného trúbenia. Keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušení a my ostatní budeme premenení. 53 Lebo toto pominuteľné musí na seba vziať neporušiteľnosť, smrteľné nesmrteľnosť. 54 A keď si pominuteľné oblečie nepominuteľnosť a smrteľné nesmrteľnosť, vtedy sa naplní to, čo je napísané:

„Smrť je zničená, víťazstvo je dovŕšené!

55 Ó, Smrť, kde sú tvoje víťazstvá? Smrť, kde zmizol tvoj osteň?“

56 Ostňom smrti je hriech, jeho moc pochádza zo zákona. 57 Ale ďakujme Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista.

58 A tak, milovaní bratia, zostaňte pevní a nedajte sa otriasť! Buďte neustále odovzdaní práci na Božom diele! Vedzte, že nič z toho, čo konáte pre Pána, nie je márne.