Druhý list apoštola Pavla kresťanom v Korinte
1
Od Pavla, z vôle Božej apoštola Ježiša Krista, a od nášho brata Timoteja Božej cirkvi v Korinte a Božiemu ľudu v celej Acháji: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.
Vďaka za Božiu pomoc
Nech je vzdaná chvála nášmu Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, Otcovi plnému milosrdenstva a Bohu všetkého potešenia. On nám pomáha v každom trápení, aby sme aj my mohli potešovať tých, ktorí prechádzajú akýmkoľvek trápením. Pomáhať im môžeme tak, ako aj Boh pomáha nám. Veď ako do nášho života prichádzajú Kristove utrpenia, tak sa prostredníctvom Krista zväčšuje naše povzbudenie. Keď prežívame súženie, je to pre vaše potešenie a záchranu; keď sme potešovaní, je to na vaše povzbudenie, aby ste trpezlivo znášali to isté utrpenie ako my. A pokiaľ ide o vás, máme pevnú nádej; vieme totiž, že ako sa vás dotýka utrpenie, tak môžete prežívať aj povzbudenie.
Bratia, nechcem pred vami tajiť súženie, ktoré sme prežili tu, v Malej Ázii. Doľahlo na nás veľmi ťažko a bolo to viac, než sme boli schopní uniesť. Boli sme zúfalí a báli sme sa o svoj život. Už sme sa dokonca zmierili s rozsudkom smrti; to preto, aby sme sa nespoliehali sami na seba, ale len na Boha, ktorý kriesi mŕtvych. 10 Vytrhol nás doslova z náručia smrti a vyslobodí nás opäť. On sa stal našou nádejou, áno, on nás vyslobodí! 11 Potrebujeme však aj vašu pomoc: modlite sa za nás. Ak sa za nás bude modliť mnoho ľudí a my obdržíme dar milosti, mnohí za nás budú vďační.
Pavlov vzťah ku Korinťanom
12 Sme hrdí na to, že môžeme s čistým svedomím povedať, že na tomto svete, a zvlášť medzi vami, sme žili čestne a úprimne, tak ako nás viedol Boh. Nechali sme sa viesť Božou milosťou, nie ľudskou múdrosťou. 13 V našich listoch nie je nejaké skryté posolstvo, dá sa im porozumieť, keď ich čítate. Dúfam, že raz celkom pochopíte, 14 čo ste už vari pochopili aspoň čiastočne: v deň príchodu nášho Pána Ježiša budeme my vašou chválou a vy zasa našou.
15 V tejto dôvere som vás chcel navštíviť dvakrát, aby ste mali dvojnásobné požehnanie. 16 Mal som v úmysle zastaviť sa u vás už na ceste do Macedónska a potom ísť do Judska opäť cez Korint. 17 Myslíte, že som bol pri svojom rozhodovaní ľahkovážny? Máte pocit, že konám ako ľudia v tomto svete; hovorím vari „áno, áno“, ale dá sa to vysvetliť aj ako „nie, nie“? 18 Boh je mojím svedkom, že keď vám hovorím „áno“, nemyslím tým „nie“. 19 Ani Boží Syn, Ježiš Kristus, tak ako sme vám zvestovali so Silvánom a Timotejom, nebol mužom dvoch tvárí; vždy hovoril jasne. 20 Jeho osoba je hmatateľným „áno“ na všetky Božie zasľúbenia. Preto aj prostredníctvom neho znie naše „amen“ na Božiu slávu. 21 Veď je to Boh, kto nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a povolal nás do služby. 22 To on nám dal znamenie svojho vlastníctva a dal nám do sŕdc svojho Ducha ako záruku všetkého, čo pre nás pripravil.
23 Pán Boh vie, že to nebolo inak, ako vám tu píšem: do Korintu som nakoniec neprišiel len zo súcitu k vám. 24 Nie sme totiž pánmi, ktorí vám chcú určovať, ako máte veriť, ale vám pomáhame, aby ste mohli prežívať radosť, veď vo viere stojíte pevne.