1 Ako Boží služobníci vás naliehavo prosíme: nepremárnite milosť, ktorú ste prijali od Boha! 2 Veď Boh hovorí: „V čase milosti som vypočul tvoju modlitbu a v deň záchrany som ti pomohol.“ Hovorím vám, že teraz je čas milosti, dnes je deň záchrany.

3 Nikomu nedávame žiadny dôvod na pohoršenie, aby naša služba nebola spochybnená. 4 Vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci: vo veľkej vytrvalosti, v ťažkostiach, v utrpení, v bolestiach, 5 v ranách, vo väzení, pri nepokojoch, pri ťažkej práci, v bezsenných nociach či v pôste. 6 Sme povestní svojou bezúhonnosťou, znalosťami, trpezlivosťou, dobrotou, prítomnosťou Ducha Svätého v nás a úprimnou láskou, 7 posolstvom o pravde a Božou mocou. Spravodlivosť je našou zbraňou pre obranu aj útok. 8 Prechádzame slávou i hanobením, predchádza nás dobrá aj zlá povesť, považujú nás za podvodníkov, ale tiež za pravdovravných, 9 sme neznámi, a predsa o nás všetci vedia, umierame, ale stále sme na žive, trestajú nás, ale nie až na smrť. 10 Prežívame zármutok, a predsa sa vždy radujeme, sme chudobní a predsa mnohých obohacujeme, nič nemáme a predsa nám všetko patrí.

11 Korinťania, boli sme k vám úprimní, vyliali sme si pred vami naše srdcia. 12 Nie sme to my, kto sa pred vami uzatvára – vy sami nás odmietate. 13 Vravím vám to ako svojim deťom: prijmite nás do svojich sŕdc.

14 Nespriahajte sa s neveriacimi. Čo môže mať spoločné spravodlivosť a bezprávie? Aké spolužitie môže byť medzi svetlom a temnotou? 15 Je azda možná nejaká zhoda medzi Kristom a diablom? 16 Aká jednota môže byť medzi Božím chrámom a modlami? A čo iné sme, ak nie chrám živého Boha? Veď Boh povedal: „Budem žiť uprostred nich a s nimi budem bývať, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ 17 A ďalej hovorí Pán: „Oddeľte sa a odíďte od nich, preč od všetkého nečistého a ja vás prijmem 18 a budem vaším Otcom a vy mojimi synmi a dcérami,“ vraví všemocný Pán.