1 Pobrali sa cestou, ktorá vedie cez mestá Amfipolis a Apolóniu do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga. 2 Pavol ako zvyčajne prišiel do ich zhromaždenia a po tri soboty s nimi diskutoval o Písmach, 3 vysvetľoval im a dokazoval, že Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych. Na záver dodal: „Tým Mesiášom je Ježiš, o ktorom vám hovorím.“ 4 Niektorí zo Židov sa dali presvedčiť a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi. Pripojilo sa k nim aj veľa Grékov a nemálo vplyvných žien. 5 To však prebudilo závisť židovských vodcov. Zavolali povaľačov z trhoviska, vytvorili hlučný dav a pobúrili celé mesto. Zaútočili na Jasonov dom, hľadali v ňom Pavla a Sílasa a chceli ich predviesť pred zhromaždený dav. 6 Nenašli ich však, preto dovliekli Jasona a niekoľkých veriacich pred mestskú radu a kričali: „Pavol a Sílas, ktorí poburujú celý svet, prišli aj k nám 7 a Jason ich prijal do svojho domu. Všetci porušujú cisárove nariadenia, lebo tvrdia, že pravým kráľom je Ježiš.“ 8 Tieto slová popudili dav aj členov mestskej rady. 9 Ale keď Jason aj ostatní zaplatili záruku, prepustili ich.

10 Hneď v tú noc vypravili bratia Pavla a Sílasa do Berei. Keď tam prišli, zamierili rovno do židovskej synagógy. 11 Tamojší Židia boli omnoho prístupnejší ako v Tesalonike. S veľkým záujmom prijímali zvestované slovo, každý deň študovali Písmo a skúmali, či všetko to, čo Pavol hovorí, je pravda. 12 Mnohí z nich uverili, medzi nimi aj nemálo Grékov, mužov i žien z vyšších vrstiev. 13 Keď sa však Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol káže v Berei, hneď tam prišli a začali proti nim poburovať a štvať ľudí. 14 Preto bratia vypravili Pavla na pobrežie, zatiaľ čo Sílas a Timotej zostali v Berei. 15 Pavol im po svojich sprievodcoch, ktorí ho odprevadili až do Atén, odkázal, aby čo najskôr prišli za ním.

16 Kým Pavol v Aténach čakal na Sílasa a Timoteja, bol hlboko znepokojený pri pohľade na množstvo pohanských modiel, s ktorými sa stretával v meste na každom kroku. 17 Deň čo deň sa zhováral so Židmi aj bohabojnými Grékmi v synagóge, ale vychádzal aj na námestia a debatoval so všetkými, čo tam práve boli. 18 Tak sa dostal do rozhovoru aj s epikurejskými a stoickými filozofmi. Hovoril im o Ježišovi a o tom, že vstal z mŕtvych, no reagovali rozlične. Jedni vraveli: „Čo sa nám to tu ten táraj snaží nahovoriť?“ Iní zasa: „Chce tu zaviesť akési nové náboženstvo!“

19 Zaviedli ho teda na stretnutie na Areopágu. Tam sa ho spýtali: „Smieme sa dozvedieť, aké nové učenie to hlásaš? 20 Hovoríš nezvyčajné veci a radi by sme sa o tom dozvedeli čosi viac.“ 21 Najväčšou záľubou Aténčanov, ako aj v meste žijúcich cudzincov bolo totiž hovoriť a dozvedať sa o nových veciach. 22 Pavol teda vystúpil pred všetkých, ktorí sa zhromaždili na Areopágu, a oslovil ich: „Vážení Aténčania! Všimol som si, že ste veľmi nábožensky založení ľudia. 23 Keď som sa totiž prechádzal po meste a prezeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár s nápisom ‚Neznámemu Bohu.‘ A tohto Boha, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, vám dnes chcem zvestovať. 24 Je to Boh, ktorý stvoril svet aj všetko, čo je na ňom. On je Pánom neba aj zeme. Nebýva však v chrámoch, ktoré si ľudia postavili, 25 ani si nedáva od ľudí slúžiť, akoby bol od nich závislý. Veď je to on sám, kto dáva ľuďom život, dýchanie i všetko ostatné. 26 On stvoril všetkých ľudí na zemi z jedného muža, a umožnil im bývať na celej zemi. On určil, ako dlho a kde majú žiť. 27 To všetko urobil, lebo chcel, aby ho ľudia hľadali, pátrali po ňom a našli ho. Veď je nám tak blízko. 28 Vďaka nemu žijeme, pohybujeme sa i jestvujeme, tak ako to vyjadrili aj niektorí z vašich básnikov: ‚Aj my sme jeho rodina.‘ 29 Ak teda pochádzame z Boha, je nezmyselné sa domnievať, že sa Boh podobá modle, ktorú človek vytvoril zo zlata, zo striebra, alebo vytesal z kameňa. Veď je to iba výtvor ľudského umenia a zručnosti. 30 Boh prepáčil ľuďom túto nevedomosť z minulosti, ale teraz prikazuje všetkým ľuďom na celom svete, aby sa odvrátili od svojho predchádzajúceho spôsobu zmýšľania. 31 Lebo už sa blíži deň, keď bude spravodlivo súdiť svet prostredníctvom muža, ktorého na to určil. Všetkým ľuďom o tom poskytol dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“

32 Keď poslucháči počuli, že niekto, kto zomrel, vstal z mŕtvych, poniektorí sa začali Pavlovi posmievať. Iní mu však povedali: „Niekedy inokedy nám o tom môžeš porozprávať aj viac.“

33 Po týchto slovách Pavol stretnutie opustil. 34 Ale niektorých jeho reč predsa zaujala a uverili. Bol medzi nimi aj člen Areopágu Dionýz, žena menom Damaris, a niektorí ďalší.