1 Prosím vás zo svojho väzenia: žite a správajte sa tak, ako sa patrí na ľudí povolaných k slávnej budúcnosti. 2 Buďte pokorní a nežní, trpezliví a zhovievaví, znášajte sa navzájom v láske 3 a usilujte sa o jednotu Ducha, spojení navzájom vzťahmi pokoja. 4 Tvoríme predsa jedno telo, a ten istý Duch nás všetkých vedie k slávnej budúcnosti. 5 Máme jedného Pána, jednu vieru, jeden krst, 6 máme jedného Boha a Otca, ktorý je nad nami i v nás a ktorý pôsobí naším prostredníctvom. 7 Každému z nás dal Kristus určité schopnosti podľa toho, ako sám uznal za potrebné.

8 Preto Písmo hovorí: „Vystúpil si na výšiny, viedol si so sebou zajatcov, priniesol si ľuďom dary.“ 9 Tomu, aby vystúpil, musela predchádzať cesta opačným smerom – z nebeských výšin do najhlbších končín zeme. 10 Ten, ktorý zostúpil dolu, je ten istý, čo vystúpil hore, aby naplnil celý vesmír.

11 A on určil niektorých za apoštolov, iných za prorokov, niekomu dal schopnosť získavať ľudí pre Krista, inému starať sa o nich, ako sa pastier stará o svoje ovce, a niekto zasa dostal dar vyučovať iných. 12 Ich úlohou je pripraviť veriacich na službu, na budovanie tela Kristovho, 13 aby sme všetci dosiahli jednotu vo viere a v poznaní Syna Božieho a aby sme dospeli k duchovnej zrelosti, ktorej mierou je Kristus.

14 Potom už nebudeme ako deti podliehať kadejakým názorom svojho okolia, jeho falošnosti a prefíkaným zvodom. 15 Namiesto toho sa vždy budeme držať pravdy a lásky – budeme hovoriť pravdu, láskavo konať a žiť, – a tak budeme stále podobnejší Kristovi, ktorý je našou hlavou. 16 V ňom je celé telo dokonale skĺbené a každá jeho časť slúži svojím vlastným spôsobom ostatným, aby sa celé telo zdravo vyvíjalo a žilo v láske.

17 Nežite už ako tí, ktorí nepoznajú Boha a nerozumejú Božím cestám. 18 Ich myslenie je zmätené, v ich srdci je tma, lebo nechcú o Bohu nič vedieť. 19 Nevidia rozdiel medzi dobrým a zlým, oddávajú sa nízkym vášňam, ženie ich chamtivosť. 20 Ale Kristus nás učí čosi iné. 21 Ak ste naozaj počuli jeho hlas a poznali jeho pravdu, 22 musíte zanechať doterajší spôsob života – honbu za klamnými žiadosťami vlastného skazeného „ja“, ktoré sa končí záhubou. 23 Zmeňte svoje zmýšľanie 24 a staňte sa novými ľuďmi, stvorenými na Boží obraz v spravodlivosti a pravej svätosti.

25 Preto už neklamte, ale hovorte si navzájom pravdu. Všetci sme predsa časťou jedného tela. 26 Ak sa aj niekedy neubránite hnevu, nehrešte tým, že by ste ho v sebe živili, alebo dokonca rozdúchavali. Odstráňte ho zo svojho srdca skôr, ako zapadne slnko, 27 aby vás diabol nemohol ovládnuť.

28 Kto kradol, nech prestane kradnúť a začne si poctivo zarábať vlastnými rukami, aby mal z čoho pomôcť tým, čo majú nedostatok. 29 Nevypusťte z úst nijaké nepekné slovo. Usilujte sa radšej, aby vaše slová boli pre každého v pravej chvíli pomocou a povzbudením. 30 Nezarmucujte svojím správaním Ducha Svätého, ktorého ste dostali ako znamenie svojho dokonalého vykúpenia.

31 Nech sú vám cudzie zatrpknutosť, prchkosť, hnev, hádky a rúhanie, rovnako ako všetka iná zloba. 32 Buďte k sebe láskaví, zhovievaví a odpúšťajte si, ako aj vám Boh odpustil pre Krista.