1 V zákone starej zmluvy je len náznak dobra, ktoré pre nás Boh pripravil, preto obete prinášané rok čo rok nemôžu nikdy dokonale očistiť tých, ktorí s nimi prichádzajú. 2 Keby tí, ktorí ich prinášajú, stratili pocit viny, pretože boli raz navždy očistení, dávno by boli tieto obete prestali. 3 Ale práve tieto obete každoročne pripomínajú ľuďom ich hriechy. 4 Nie je totiž možné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 5 Preto Kristus pri príchode na svet vyhlásil: „Obeť ani dary si nechcel, ale dal si mi telo. 6 Zápalné obete ani obete za hriech sa ti nepáčili. 7 Vtedy som povedal: Tu som, aby som konal tvoju vôľu, Bože, ako je v Písme napísané o mne.“

8 Písmo najprv hovorí: „Obete ani dary, zápalné obete ani obete za hriech si nechcel a nepáčili sa ti,“ totiž také, ktoré sa prinášajú podľa zákona. 9 Ale potom dodáva: „Tu som, aby som konal tvoju vôľu, Bože.“ To znamená, že namiesto starej obete priniesol Kristus vlastnú obeť. 10 Svojou smrťou na kríži splnil Božiu vôľu, a tým nás raz navždy posvätil.

11 Za starej zmluvy kňazi konali bohoslužbu, prinášali znova a znova tie isté obete, ale tie nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12 Ale Kristus priniesol za hriechy jedinú obeť a navždy zasadol po Božej pravici. 13 A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Tak jedinou obeťou navždy zdokonalil všetkých tých, ktorých posvätil. 15 O tom, že je to pravda, svedčí aj Svätý Duch, keď hovorí: 16 „Toto je zmluva, ktorú uzavriem s ľudom izraelským po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle. 17 A ich hriechy a prestúpenia už nikdy nespomeniem.“ 18 Ak sú teda hriechy odpustené, nie je už potrebné prinášať obete.

19 A tak, milí bratia, môžeme teraz pre Ježišovu smrť, ktorý obetoval za nás svoju krv, smelo vstúpiť do svätyne a pristúpiť rovno k Bohu. 20 Kristus obetoval svoj život, a tým roztrhol oponu, ktorá nás delila od Boha. Takto nám k nemu otvoril novú a živú cestu. 21 Ale veľkňaz vládne teraz nad celým Božím domom, nad svojou cirkvou, 22 preto pristupujeme pred Boha s opravdivým srdcom a v plnej istote viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23 Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, kto nám dal zasľúbenie, je verný. 24 Majme záujem jeden o druhého a povzbudzujme sa k láske a k dobrým skutkom. 25 Nezanedbávajte spoločné zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujte sa, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži Pánov príchod.

26 Lebo ak by niekto dobrovoľne hrešil aj po tom, čo poznal pravdu, nemôže rátať s nijakou obeťou za hriechy, 27 ale iba s hrozným súdom a páľavou ohňa, ktorý strávi Božích odporcov. 28 Kto prestúpil Mojžišov zákon, bol bez milosti potrestaný smrťou, ak jeho previnenie dosvedčili dvaja alebo traja svedkovia. 29 Pomyslite si, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto zneuctí Božieho Syna a znevažuje krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a tak sa vysmieva Duchu milosti. 30 Poznáme predsa toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, aj odplata.“ A inde: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ 31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

32 Len sa rozpomeňte na dni, keď ste uverili a vzápätí ste museli trpezlivo a vytrvalo zápasiť s mnohým utrpením. 33 Boli ste verejne vystavení urážkam a prenasledovaniu, inokedy ste zasa podopierali tých, ktorí znášali to isté trápenie. 34 Trpeli ste spolu s uväznenými a s radosťou ste zniesli aj to, keď vás pripravili o majetok, lebo viete, že máte lepšie a trvalé bohatstvo. 35 Preto nestrácajte dôveru, za ktorú vás čaká veľká odmena. 36 Vyzbrojte sa trpezlivosťou, aby ste splnili Božiu vôľu a dosiahli to, čo bolo zasľúbené. 37 Veď už len chvíľku, celkom krátku, a „príde ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. 38 Ale môj spravodlivý bude žiť, pretože uveril. Kto však cúvne, v tom nenájde moja duša záľubu.“

39 My však nepatríme k tým, ktorí odpadávajú a zahynú, ale patríme k tým, ktorí veria a dosiahnu večný život.