1 Ježiš odišiel na Olivový vrch, 2 ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Všetci, čo prišli na chrámové nádvorie, sa zhromaždili okolo Ježiša. Sadol si a učil ich. 3 Onedlho učitelia Zákona a farizeji privliekli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju všetkým na oči 4 a povedali: „Učiteľ, túto ženu pristihli pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. A čo nám povieš ty?“

6 Bola to však pasca. Touto otázkou sa ho snažili vyprovokovať, aby povedal niečo, za čo by ho mohli obžalovať. Ale Ježiš sa zohol a písal prstom po zemi. 7 Keď neprestávali dobiedzať, vzpriamil sa a povedal: „Ten z vás, kto nikdy nezhrešil, nech do nej hodí kameň ako prvý.“

8 A znova sa sklonil a písal po zemi. 9 Keď to počuli, začali sa jeden po druhom vytrácať – prví odišli starší, po nich aj ostatní. Nakoniec Ježiš zostal v strede nádvoria so ženou sám.

10 Vtedy sa opäť vzpriamil a spýtal sa jej: „Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?“

11 „Nikto, pane,“ odpovedala.

„Ani ja ťa neodsudzujem,“ povedal jej Ježiš. „Choď, ale už viac nehreš!“

12 Potom znova prehovoril k zhromaždeným poslucháčom a povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto ide za mnou, nebude blúdiť v tme, ale bude mať svetlo, ktoré vedie k ozajstnému životu.“

13 „Vystupuješ ako svoj vlastný svedok; tvoje svedectvo preto nemá žiadnu hodnotu!“ prerušili ho farizeji.

14 „Moje svedectvo je pravdivé, aj keď hovorím sám o sebe,“ namietol Ježiš. „Lebo ja viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však ani len netušíte odkiaľ som prišiel a kam idem. 15 Vy súdite podľa ľudských meradiel, ja však takto nikoho neodsudzujem. 16 Keď ja súdim, môj súd je spravodlivý, lebo nesúdim sám, ale so mnou súdi aj môj Otec, ktorý ma poslal. 17 Vo vašom vlastnom zákone je napísané, že svedectvo je pravdivé, ak sa zhodnú vo výpovedi dvaja svedkovia. 18 Svedectvo o sebe vydávam ja sám a tým druhým svedkom je Otec, ktorý ma poslal.“

19 „A kdeže je tvoj otec?“ spytovali sa ho.

„Neviete ani kto som ja, ani kto je môj Otec,“ odpovedal im Ježiš. „Keby ste vedeli, kto naozaj som, poznali by ste aj môjho Otca.“

20 Tento rozhovor sa odohrával na chrámovom nádvorí pri pokladniciach, do ktorých ľudia dávali svoje dary. Ale nikto ho nezatkol, lebo ešte nenastal jeho čas.

21 Ježiš sa im znova prihovoril: „Odídem od vás, vy ma budete hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. A tam, kam idem, nemôžete ísť.“

22 „Hádam si len nechce vziať život?“ vraveli si medzi sebou. „Prečo by inak vravel, že nemôžeme prísť tam, kam ide on?“

23 Ježiš im povedal: „Vy ste zdola a patríte tomuto svetu. Ja som zhora a nepatrím tomuto svetu. 24 To je dôvod, prečo som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Ak neuveríte, že JA SOM, zomriete vo svojich hriechoch.“

25 „Tak nám povedz, kto vlastne si!“ naliehali.

„Ale veď vám o tom hovorím už od začiatku,“ odpovedal. 26 „O vás by som mohol povedať mnoho, čo vás odsudzuje. No poviem vám iba to, čo mi povedal ten, ktorý ma poslal. A on je pravda sama.“

27 Ale nikto v tej chvíli nepochopil, že Ježiš hovorí o svojom Otcovi. 28 Preto na vysvetlenie doložil: „Keď pribijete Syna človeka na kríž, pochopíte, že JA SOM a že nič nekonám nezávisle od Otca, ale hovorím tak, ako ma to on naučil.

29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Neopustí ma, lebo robím to, čo sa mu páči.“ 30 Po týchto slovách mnohí v neho uverili.

31 Židovským vodcom, ktorí v neho uverili, Ježiš povedal: „Ak budete žiť podľa mojich slov, budete mojimi ozajstnými učeníkmi. 32 Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“

33 „Ale veď my sme potomkovia Abraháma a nikdy sme neboli nikoho otrokmi. Prečo teda hovoríš, že budeme slobodní?“ namietali.

34 Ježiš im odpovedal: „Pravda je taká, že každý, kto hreší, je otrokom hriechu. 35 Otrok nemá v rodine stále miesto. Iba syn je členom rodiny navždy. 36 Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní. 37 Viem, že ste Abrahámovi synovia, no napriek tomu ma chcete zabiť, pretože odmietate prijať moje slová. 38 Ja vám hovorím, čo som videl u svojho Otca. Vy však konáte podľa toho, čo ste videli a počuli od vášho otca.“

39 „Naším otcom je Abrahám!“ ohradili sa.

Ježiš im odpovedal: „Ak by ste boli Abrahámovými deťmi, konali by ste ako on. 40 Vy ma však chcete zabiť. A pritom všetko, čo som vám hovoril, bola pravda, ktorú som počul od Otca. Abrahám by tak nekonal. 41 Robíte presne to, čo váš otec.“ Odsekli mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva ako ty! Naším jediným otcom je sám Boh.“

42 Ježiš im povedal: „Keby bol naozaj Boh vaším otcom, milovali by ste ma. Ja som sem totiž prišiel od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale z jeho poverenia. 43 Viete, prečo nechápete, čo vám hovorím? Lebo nemôžete zniesť moje slová. 44 Vaším otcom je diabol a vy chcete konať len to, po čom túži váš otec. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo v ňom nie je žiadna pravda. Keď klame, robí to, čo je mu prirodzené: je to klamár a otec lži. 45 Vy však mojim slovám neveríte, pretože ja hovorím pravdu!

46 Môže ma niekto z vás usvedčiť z nejakého hriechu? Prečo mi teda neveríte, keď hovorím pravdu? 47 Kto patrí Bohu, ten rád prijíma Božie slovo. Vy však Bohu nepatríte, preto odmietate počuť jeho slová.“

48 Židovskí vodcovia mu na to povedali: „Nevraveli sme správne, že si zradca, človek posadnutý zlým duchom?“

49 „Nie som posadnutý zlým duchom,“ odpovedal im Ježiš. „Ja len vzdávam česť svojmu Otcovi, ale vy ju odmietate vzdať mne. 50 Netúžim po tom, aby sa mi dostalo uznania. Je však niekto, komu záleží na tom, aby mi bola vzdaná česť. Odsúdi každého, kto mňa odmietne. 51 Ale jedno je isté: kto prijíma moje slovo a podľa neho žije, nikdy neokúsi smrť.“

52 Židia zvolali: „Teraz sme si istí, že si posadnutý démonom! Abrahám zomrel, aj proroci zomreli, a ty vravíš, že kto bude žiť podľa tvojho slova, nikdy neokúsi smrť. 53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci zomreli. Kto si myslíš, že si?“

54 Ježiš im odpovedal: „Keby som chválil sám seba, nemalo by to nijakú cenu. Mne však preukazuje česť môj Otec, o ktorom tvrdíte, že je vaším Bohom. 55 Vy ste ho nikdy nepoznali, ale ja ho poznám dobre. Keby som to poprel, bol by som rovnaký luhár ako vy. Ale ja ho poznám a konám v súlade s jeho slovom. 56 Váš otec Abrahám túžil vidieť môj deň a keď ho uvidel, zaradoval sa.“

57 „Tak ty si videl Abraháma?“ pýtali sa ho židovský vodcovia, „veď nemáš ani len päťdesiat rokov!“

58 „Uisťujem vás,“ povedal Ježiš, „že skôr než sa Abrahám narodil, JA SOM.“

59 Vtom okamihu vzali kamene a chceli ho ukameňovať. Ježiš sa im však skryl a vytratil sa z chrámu.