1 Po tejto modlitbe odišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do olivovej záhrady za údolie Kedrón. 2 Toto miesto dobre poznal aj Judáš, ktorý Ježiša zradil. Ježiš sa totiž práve tu so svojimi učeníkmi často stretával. 3 Teraz sem Judáš viedol chrámovú stráž aj s oddielom rímskeho vojska: boli ozbrojení a svietili si na cestu fakľami a lampášmi.

4 Ježiš vedel, čo sa má stať. Šiel im oproti a spýtal sa: „Koho hľadáte?“

5 „Ježiša z Nazareta,“ odpovedali mu.

„Ja som,“ odpovedal im.

Judáš, jeho zradca, stál medzi vojakmi. 6 Keď im Ježiš povedal: „To som ja,“ ustúpili dozadu a padli na zem.

7 „Koho hľadáte?“ spýtal sa ich znovu.

„Ježiša Nazaretského!“ zopakovali.

8 „Veď som vám už povedal, že som to ja,“ povedal Ježiš. „Ak hľadáte mňa, týchto ostatných nechajte odísť.“ 9 Tak sa naplnili slová, ktoré Ježiš už predtým vyslovil vo svojej modlitbe: „Nestratím ani jedného z tých, ktorých si mi zveril.“

10 Tu Šimon Peter vytasil meč a odťal Malchusovi, jednému z veľkňazových sluhov, pravé ucho.

11 Ale Ježiš prikázal Petrovi: „Schovaj svoj meč! Mám sa azda vyhnúť utrpeniu, ktoré mi určil Otec?“

12 Vtedy sa rímski vojaci na čele so svojím veliteľom a židovská stráž zmocnili Ježiša a spútali ho. 13 Odviedli ho najprv k Annášovi, svokrovi Kaifáša, ktorý bol v tom čase veľkňazom. 14 Práve on navrhol židovským vodcom, že je lepšie, aby zomrel jeden človek namiesto všetkých.

15 Peter šiel spolu s iným učeníkom za Ježišom. Ten učeník sa poznal s veľkňazom, a tak mu dovolili vstúpiť až na nádvorie veľkňazovho paláca. 16 Peter musel zostať vonku. Ten druhý učeník sa po chvíli vrátil, povedal čosi slúžke pri dverách a voviedol Petra dnu. 17 Vtedy sa slúžka spýtala: „Nepatríš aj ty medzi učeníkov toho človeka?“

„Nie, nepatrím,“ odpovedal jej.

18 Bolo chladno, preto si strážcovia a vojaci rozložili oheň a hriali sa okolo neho. Aj Peter sa zamiešal medzi nich a zohrieval sa.

19 Medzitým sa začal výsluch. Veľkňaz Annáš sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov i na to, čo učil.

20 Ježiš mu odpovedal: „Vždy som hovoril k ľuďom verejne. Kázal som otvorene v synagógach i v chráme a každý to mohol počuť. Nie je nič, čo by som tajil. 21 Prečo sa teda vypytuješ mňa? Spýtaj sa tých, ktorí ma počúvali. Oni predsa vedia, čo som hovoril.“

22 „Ako sa to zhováraš s veľkňazom?“ oboril sa na Ježiša jeden zo strážcov a udrel ho do tváre.

23 „Ak som povedal niečo nesprávne, tak to dokáž!“ bránil sa Ježiš. „Ale ak som povedal pravdu, prečo ma biješ?“

24 Annáš potom poslal spútaného Ježiša ku Kaifášovi.

25 Ako sa Šimon Peter zohrieval pri ohni, opýtali sa ho: „Aj ty si jedným z jeho učeníkov, však?“

„Nie, nie som,“ zaprel Peter.

26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, povedal: „Vari som ťa s ním nevidel v záhrade?“ 27 Peter to znova poprel a vzápätí zakikiríkal kohút.

28 Zavčasu ráno odviedli Ježiša od Kaifáša do paláca rímskeho miestodržiteľa. Židovskí vodcovia nevstúpili do paláca, lebo by sa podľa židovských predpisov poškvrnili a nemohli by sa zúčastniť slávnosti Paschy. 29 Preto Pilát, rímsky miestodržiteľ, vyšiel von a spýtal sa ich: „Z čoho obviňujete tohto človeka? Čo vykonal?“

30 „Keby to nebol zločinec, nedoviedli by sme ho k tebe!“ odpovedali mu.

31 Pilát im však povedal: „Tak si ho zasa odveďte a súďte podľa vlastných zákonov!“

„Ale my nemáme právo nikoho popraviť!“ naliehali židovský vodcovia. 32 (Takto sa mali naplniť Ježišove slová, ktorými predpovedal, akým spôsobom zomrie.)

33 Pilát sa vrátil do paláca, dal si Ježiša predvolať a spýtal sa ho: „Ty si kráľ Židov?“

34 „Zaujímaš sa o to sám od seba, alebo ti o mne povedali iní?“ odpovedal mu Ježiš. 35 „Som ja azda Žid?“ odvetil Pilát. „Tvoj vlastný národ a tvoji veľkňazi mi ťa vydali. Čím si sa previnil?“

36 „Moje kráľovstvo nie je pozemským kráľovstvom,“ odpovedal Ježiš. „Keby to tak bolo, moji služobníci by ma bránili a nedovolili by, aby ma židovskí vodcovia zajali. V mojom kráľovstve však ide o niečo iné.“

37 „Tak predsa len si kráľ,“ zvolal Pilát.

„Ty sám si povedal, že som kráľ,“ povedal Ježiš. „Ja som sa narodil a prišiel na tento svet preto, aby som ľuďom ukázal, čo je pravda. A každý, kto miluje pravdu, žije podľa mojich slov.“

38 „A čo je vlastne pravda?“ povedal Pilát. Potom sa vrátil k židovským vodcom a vyhlásil: „Ja som na ňom nenašiel nijakú vinu. 39 A keďže je zvykom, že vám vždy cez sviatok Paschy prepustím na slobodu jedného väzňa, pýtam sa vás: Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“

40 „Nie! Tohto nechceme! Prepusť Barabáša!“ kričali.

Barabáš patril medzi vzbúrencov.