1 V prvý deň týždňa, ešte pred svitaním, šla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň, ktorý mal zakrývať vchod do hrobu, je odvalený. 2 Bežala k Petrovi a k učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila im: „Nášho Pána vzali z hrobu a nevieme, kde ho uložili.“ 3 Peter s učeníkom sa vybrali k hrobu. 4 Cestou bežali, ale druhý učeník Petra predbehol a pri hrobe bol prvý. 5 Naklonil sa, nazrel do hrobu a videl tam ležať plátno; dnu však nevošiel. 6 Vtom pribehol aj Peter: vstúpil do hrobky a našiel tam ležať ľanové plátno 7 a pohrebnú šatku, ktorou mal Ježiš prikrytú hlavu. Tá však ležala zložená na inom mieste ako ľanové plátno. 8 Vtedy vstúpil dnu aj učeník, ktorý pribehol k hrobu ako prvý. Všetko si prehliadol a tiež uveril. 9 Vtedy totiž ešte nechápali, čo hovorí Písmo, že Ježiš vstane z mŕtvych. 10 Obaja učeníci sa potom vrátili späť do Jeruzalema.

11 Medzitým sa vrátila Mária. Ako tak stála pred hrobom a plakala, naklonila sa do hrobky 12 a zbadala dvoch anjelov v bielom. Sedeli na tom mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave, druhý pri nohách.

13 „Žena, prečo plačeš?“ spýtali sa jej.

„Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho uložili,“ odpovedala. 14 Keď to povedala, obrátila sa dozadu a uvidela tam kohosi stáť. Bol to Ježiš, ale Mária nevedela, že je to on.

15 „Prečo plačeš?“ spýtal sa jej Ježiš. „Koho hľadáš?“

Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: „Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem.“

16 „Mária!“ prihovoril sa jej Ježiš.

Obrátila sa a po aramejsky zvolala: „Rabbuni!“ (To znamená Učiteľ.)

17 „Nedotýkaj sa ma!“ povedal jej Ježiš. „Ešte som nevystúpil k Otcovi. Choď a povedz mojim bratom, že odchádzam k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a vášmu Bohu.“

18 Mária Magdaléna prišla za učeníkmi a oznámila im: „Videla som Pána!“ A porozprávala im všetko, čo jej povedal.

19 V ten istý deň večer – prvý deň po sobote – sa zhromaždili všetci jeho učeníci. Dvere mali zamknuté, lebo sa báli židovských vodcov. Zrazu sa zjavil Ježiš, postavil sa doprostred miestnosti a povedal im: „Pokoj vám!“ 20 Potom im ukázal rany na rukách a na boku. Keď učeníci videli svojho Pána, veľmi sa zaradovali. 21 Ježiš im opäť povedal: „Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ 22 Potom na nich dýchol a povedal: „Prijmite Svätého Ducha. 23 Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nebudú.“

24 Tomáš, prezývaný Dvojča, jeden z dvanástich učeníkov, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Keď mu ostatní hovorili: „Videli sme Pána!“, Tomáš im povedal: „Kým neuvidím stopy po klincoch na jeho rukách a kým nevložím do jeho rán prst a svoju ruku do jeho boku, neuverím, že vstal z mŕtvych.“

26 O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. A hoci mali dvere zamknuté, Ježiš opäť prišiel, postavil sa medzi nich a povedal: „Pokoj vám!“ 27 Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: „Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!“

28 Tomášovou odpoveďou však boli slová: „Môj Pán a môj Boh!“

29 Ježiš mu povedal: „Uveril si preto, lebo si ma videl. Ale šťastní sú tí, ktorí nevideli, a uverili!“

30 Ježišovi učeníci boli svedkami ešte mnohých iných Ježišových zázrakov, ktoré nie sú opísané v tejto knihe. 31 Ale tieto správy sú zapísané, aby ste uverili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn a aby ste prostredníctvom viery v neho mali večný život.