1 Už mnohí predo mnou sa usilovali spísať udalosti, ktoré sa u nás odohrali. 2 Vychádzali pri tom zo slov tých, ktorí boli od začiatku očitými svedkami a zvestovateľmi Božieho slova. 3 Napriek tomu som sa rozhodol dôkladne preskúmať, roztriediť a napísať ti, vznešený Teofil, všetky dostupné správy, 4 aby si získal istotu, že to, o čom si sa dozvedel, je pravda.

5 V dobe, keď bol Herodes kráľom Judska, žil istý kňaz menom Zachariáš. Zachariáš bol členom Abiášovej skupiny. Jeho manželka Alžbeta pochádzala z Áronovho kňazského rodu. 6 Obaja boli čestní ľudia, Boha rešpektovali a žili podľa Božích prikázaní a predpisov. 7 Boli to už starší ľudia a zostali bezdetní, lebo Alžbeta bola neplodná.

8 V čase, keď prišiel rad na Zachariášovu kňazskú skupinu a on konal v chráme svoje kňazské povinnosti, 9 bol práve Zachariáš vybratý losom, aby vstúpil vo svätyne a tam na oltári priniesol kadidlovú obeť. 10 Všetci zhromaždení ľudia sa v tom čase vonku modlili.

11 Zachariáš bol práve vo svätyni, keď sa mu ukázal Pánov anjel po pravej strane kadidlového oltára. 12 Keď ho Zachariáš uvidel, predesil sa a zmocnila sa ho bázeň. 13 Boží posol ho však upokojoval: „Neboj sa, Zachariáš! Prišiel som ti oznámiť, že Boh vypočul tvoju modlitbu. Manželka Alžbeta ti porodí syna, ktorému dáte meno Ján. 14 Budeš mať z neho veľkú radosť a potešenie a mnohí budú za jeho narodenie nesmierne vďační. 15 Boh ho poverí veľkou úlohou. Počas svojho života nebude piť víno ani iný opojný nápoj. Duch Svätý bude v ňom už od narodenia. 16 Mnohých z izraelského národa privedie naspäť k Bohu, ich skutočnému Pánovi. 17 On sám pôjde pred Ním a bude mať toho istého ducha a tú istú moc, ako mal Eliáš. To preto, aby obnovil lásku medzi rodičmi a deťmi, aby tých, čo konajú svojvoľne, priviedol k múdrosti spravodlivých a pripravil tak ľudí na Jeho prijatie.“

18 Zachariáš namietol: „Ako môžem veriť, že je to pravda? Veď sme s manželkou obaja starí a deti už mať nemôžeme.“ 19 Anjel mu však povedal: „Ja som Gabriel a prichádzam s posolstvom priamo od Boha. Mám ti oznámiť túto radostnú správu. 20 No keďže si neuveril, budeš nemý, kým sa moje slová v určenom čase nenaplnia.“

21 Ľudia vonku medzitým čakali na Zachariáša a čudovali sa, že je vo svätyni tak dlho. 22 Keď konečne vyšiel, nemohol prehovoriť. Posunkami im dal najavo, že mal vo svätyni videnie. 23 Keď sa skončil týždeň jeho chrámovej služby, vrátil sa domov. 24 Onedlho nato Alžbeta otehotnela, ale tajila to pred ľuďmi až do piateho mesiaca. 25 Radovala sa: „Boh sa nado mnou zľutoval a zbavil ma pohŕdania a neúcty ľudí.“

26 Pol roka po Zachariášovom videní poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mestečka Nazareta 27 k dievčaťu, ktoré sa volalo Mária. Bola snúbenicou Jozefa, ktorý pochádzal z Dávidovho kráľovského rodu. 28 Anjel sa jej prihovoril: „Raduj sa, lebo Boh je s tebou a obdaril ťa svojou milosťou.“

29 Máriu jeho slová znepokojili a snažila sa pochopiť, čo to znamená. 30 Posol pokračoval: „Neboj sa, Mária! Boh ťa chce nesmierne požehnať. 31 Narodí sa ti syn a dáš mu meno Ježiš. 32 Bude mať veľkú moc a bude Synom Najvyššieho. Boh mu dá Dávidov trón, 33 naveky bude kráľom Izraela a jeho kráľovstvo sa nikdy neskončí.“

34 Mária však namietala: „Ako sa mi môže narodiť dieťa? Veď nežijem s mužom!“

35 Anjel jej povedal: „Duch Svätý to spôsobí. Zjaví sa pri tebe moc Najvyššieho a sväté dieťa, ktoré sa ti narodí, bude sa volať Boží Syn. 36 Veď aj tvoja príbuzná Alžbeta, po celý život neplodná, bude mať vo svojej starobe syna. Narodí sa jej už o tri mesiace. 37 U Boha nie je nič nemožné.“

38 Mária na to povedala: „Som Pánovou služobníčkou. Nech sa teda stane, ako si povedal.“ Potom anjel odišiel.

39 O niekoľko dní sa Mária vydala do mestečka v judských kopcoch, kde žil Zachariáš s Alžbetou. 40 Keď vošla do ich domu a pozdravila sa, 41 pocítila Alžbeta, ako sa v nej dieťa pohlo. V tej chvíli Alžbetu prenikol Svätý Duch 42 a nadšene zvolala: „Mária, Boh ťa požehnal spomedzi všetkých žien a aj tvoj syn bude požehnaním. 43 Aká je to pre mňa česť, že ma navštívila matka môjho Pána. 44 Len čo som začula tvoj pozdrav, dieťatko sa vo mne od radosti pohlo. 45 Si blahoslavená, lebo si uverila Božiemu zasľúbeniu. Jeho slová sa splnia.“

46 Nato Mária povedala: „Moje srdce chváli Pána 47 a radujem sa v Bohu, mojom Spasiteľovi. 48 Mňa, bezvýznamné dievča, si všimol. Ľudia zo všetkých národov budú o mne hovoriť ako o požehnanej, 49 pretože vidím, aké veľké a úžasné veci vykonal mocný Boh. Jeho meno je sväté 50 a svoje milosrdenstvo preukazuje všetkým, ktorí ho berú vážne. 51 Vystiera svoju mocnú ruku, aby maril plány pyšných, 52 aby zosadzoval vládcov z trónu a pozdvihoval utláčaných. 53 Hladných sýtil dobrými vecami a bohatých prepúšťal s prázdnymi rukami. 54 Ujal sa svojho ľudu, Izraela a stále mu je milosrdný. 55 Tak to naveky sľúbil našim otcom: Abrahámovi i jeho potomkom.“

56 Mária ostala u Alžbety tri mesiace a potom sa vrátila domov.

57 Keď nastal čas, Alžbete sa narodil syn. 58 Keď sa všetci susedia a príbuzní dozvedeli, ako ju Boh požehnal, radovali sa spolu s ňou. 59 Zišli sa na ôsmy deň, keď podľa zákona chlapcov obrezávali, a chceli mu dať meno po otcovi – Zachariáš. 60 Ale Alžbeta povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61 Namietali: „Vo vašej rodine sa predsa nikto tak nevolal.“ 62 Tu sa obrátili na otca, aké mu chce dať meno. 63 Vypýtal si tabuľku a na prekvapenie všetkých napísal: „Bude sa volať Ján.“ 64 V tej chvíli sa Zachariášovi opäť vrátila reč a začal chváliť Boha. 65 Všetci susedia pochopili, že sa deje čosi mimoriadne a naplnila ich bázeň. Hovorilo sa o tom po celej hornatej Judei. 66 Každý, kto o tom počul, uvažoval vo svojom srdci: „Z toho chlapca určite vyrastie niekto významný. Veď je zrejmé, že ho sprevádza Božia moc.“

67 Duch Svätý naplnil Zachariáša a dal mu tieto prorocké slová: 68 „Chvála Pánovi, Bohu Izraela, že prichádza svojmu ľudu na pomoc a vyslobodzuje ho. 69 Posiela nám mocného Záchrancu z rodu kráľa Dávida, 70 ktorého už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov; 71 oslobodí nás od našich nepriateľov a tých, čo nás nenávidia. 72 Boh prejavil svoje milosrdenstvo a priznáva sa k našim otcom a k svojej zmluve s nimi. 73 Veď Boh sa prísahou zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, 74 že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu mohli slobodne vzdávať česť a chválu 75 a mohli po celý náš život žiť čestne a spravodlivo. 76 A ty, syn môj, budeš prorokom Najvyššieho a budeš pod Pánovým vedením pripravovať ľudí na jeho príchod. 77 Budeš im hovoriť, že Boh chce ľudí zachrániť odpustením ich hriechov. 78 Veď Boh je plný zľutovania a milosrdenstva. Slnko spásy už vychádza, 79 aby zažiarilo všetkým, čo žijú v tme a v tieni smrti. Boh nás povedie po ceste, ktorá vedie k zmiereniu a pokoju.“

80 Chlapec rástol a jeho duch mocnel. Neskôr odišiel na púšť, kde žil v ústraní až do chvíle, keď vystúpil so svojím posolstvom pred izraelský národ.