1 Keď to všetko povedal poslucháčom, vrátil sa späť do Kafarnauma. 2 Tam mal istý rímsky dôstojník sluhu, ktorého si veľmi vážil, a ten na smrť ochorel. 3 Keď sa dôstojník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil mu sluhu. 4 Tí sa pobrali k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu pomohol. 5 Má rád náš národ, ba dal nám postaviť aj synagógu.“

6 Ježiš šiel s nimi. A keď už bol neďaleko dôstojníkovho domu, ten poslal k nemu svojich priateľov s odkazom: „Pane, neobťažuj sa, nie som hoden, aby si vstúpil pod moju strechu. 7 Preto som sa ani neodvážil prísť za tebou osobne. No stačí, ak povieš slovo, a môj sluha určite vyzdravie. 8 Veď aj ja sa musím podriaďovať rozkazom svojich veliteľov a sám dávam príkazy vojakom. Ak niektorému poviem: ‚Choď!‘, tak ide, a ak rozkážem inému: ‚Príď!‘, tak príde. A ak poviem svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí!“

9 Keď to Ježiš počul, bol veľmi prekvapený. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho sprevádzal, a povedal: „Vravím vám, že v celom izraelskom národe som nestretol človeka, ktorý by mal takú veľkú vieru!“ 10 Keď sa dôstojníkovi poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

11 Hneď nato sa Ježiš pobral do mesta Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. 12 Keď prišli až k mestskej bráne, stretli pohrebný sprievod. Pochovávali jediného syna istej vdovy. Sprevádzalo ju mnoho ľudí z mesta. 13 Keď ju Pán videl, prišlo mu jej ľúto a povedal: „Neplač!“ 14 Potom pristúpil bližšie k máram, dotkol sa ich a tí, čo ich niesli, zastali. Ježiš povedal: „Chlapec, vravím ti, vstaň!“ 15 Ten, čo bol mŕtvy, sa zrazu posadil a začal sa zhovárať s ľuďmi okolo. Tak Ježiš vrátil matke syna.

16 Všetkých naplnila veľká bázeň a zvelebovali a oslavovali Boha: „Prišiel k nám veľký prorok! Boh navštívil svoj ľud!“ 17 Správa o tejto udalosti sa rozniesla po celom Judsku i po celom okolí.

18 Správy o všetkom, čo Ježiš robil, priniesli Jánovi jeho učeníci. Dvoch z nich si Ján zavolal 19 a poslal ich k Ježišovi s otázkou: „Si naozaj Mesiáš, ktorý mal prísť, alebo máme čakať niekoho iného?“

20 Keď prišli za Ježišom, povedali mu: „Ján Krstiteľ nás poslal, aby sme sa ťa opýtali, či si naozaj Mesiáš, ktorý mal prísť, alebo máme čakať niekoho iného?“ 21 Práve, keď tam boli, Ježiš uzdravil mnohých trpiacich – chorých, posadnutých zlými duchmi a mnohým slepým vrátil zrak. 22 Odpovedal im: „Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a čo ste počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení, hluchí počujú, mŕtvi sa prebúdzajú k životu a chudobným sa zvestuje radostná správa. 23 Šťastný je ten, kto mi dôveruje.“

24 Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš rozprávať o Jánovi zástupom: „Keď ste šli na judskú púšť, čo ste chceli obdivovať? Trstinu kolísanú vetrom? 25 Alebo ste chceli vidieť človeka oblečeného do drahých šiat? Ale veď tí žijú v prepychu v kráľovských palácoch. 26 Alebo ste chceli počuť proroka? Áno, poznali ste ešte niekoho väčšieho ako proroka. 27 Ján je ten, o ktorom prorok Malachiáš napísal: ‚Posielam svojho posla pred tebou, aby ti pripravil cestu.‘ 28 Vedzte, že medzi všetkými ľuďmi, ktorí sa kedy narodili, niet nikoho, kto by prevyšoval Jána Krstiteľa, a predsa i ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on.“

29 Všetci, ktorí počuli Jána kázať – a boli medzi nimi aj ľudia pochybnej povesti – nechali sa od neho pokrstiť. Tým uznali, že spôsob, akým Boh koná, je správny. 30 Farizeji a učitelia Zákona však Jánov krst odmietli, lebo nepochopili, že aj oni potrebujú Božie odpustenie. 31 Ježiš pokračoval: „Ku komu mám prirovnať ľudí ako vy? Komu sa podobajú? 32 Sú ako deti, ktoré sa hrajú na námestí chvíľu na svadbu, chvíľu na pohreb a vzájomne si vyčítajú: ‚Pískali sme vám, ale netancovali ste.‘ ‚A my sme vám zasa smutne spievali, a neplakali ste.‘ 33 Keď prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chleba a nepil víno a vraveli, že je posadnutý, 34 ale keď prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, vravíte pohŕdavo: ‚Pozrite sa na toho nenažranca a opilca, ktorý sa priatelí so zdieračmi a kadejakou spodinou.‘ 35 Dokonalosť Božej múdrosti dokážu tí, čo sa ňou nechajú viesť.“

36 Jeden z farizejov pozval Ježiša na obed. Ježiš pozvanie prijal a stoloval s ním. 37 V tom meste žila žena veľmi zlej povesti. Keď sa dozvedela, že Ježiš je na návšteve u farizeja Šimona, priniesla alabastrovú nádobku so vzácnym vonným olejom. 38 S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, zmáčala ich slzami, utierala svojimi vlasmi, bozkávala a natierala olejom.

39 Keď to videl hostiteľ, povedal si v duchu: „Keby to bol prorok, vedel by, že tá žena je veľká hriešnica a nedovolil by, aby sa ho čo i len dotkla.“

40 V tom ho Ježiš oslovil: „Rád by som sa ťa, Šimon, na niečo spýtal.“ – „Prosím, len vrav,“ povedal Šimon.

41 „Jeden z veriteľov mal dvoch dlžníkov. Prvý mu bol dlžný päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keďže ani jeden nemal z čoho dlžobu zaplatiť, odpustil obidvom. Čo myslíš, ktorý z tých dvoch ho bude mať radšej?“ – 43 „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil,“ odpovedal Šimon. „Správne uvažuješ,“ odpovedal Ježiš. 44 Potom ukázal na ženu pri svojich nohách a povedal Šimonovi: „Pozri na tú ženu. Keď som prišiel do tvojho domu, nedoniesol si vodu na umytie nôh, ako je zvykom. Táto žena mi ich však umyla svojimi slzami a poutierala vlastnými vlasmi. 45 Na uvítanie si ma nebozkal, ale táto žena mi neprestáva bozkávať nohy. 46 Nepotrel si mi hlavu olejom, ale ona mi vzácnym olejom natierala nohy. 47 Veľká láska, ktorú mi táto žena prejavila, je dôkazom, že jej bolo odpustených mnoho hriechov. Ten, kto si neuvedomuje potrebu Božieho odpustenia, ten vie prejaviť len veľmi málo lásky.“

48 Ježiš potom povedal žene: „Tvoje hriechy sú odpustené.“

49 Ľudia, ktorí boli na hostine, si v duchu vraveli: „Kto si myslí, že je, keď si trúfa odpúšťať hriechy!?“

50 Ježiš však žene znovu povedal: „Boh ťa zachránil pre tvoju dôveru vo mňa. Môžeš ísť a Boží pokoj bude s tebou.“