1 V tom čase vystúpil Ján Krstiteľ a kázal ľuďom, ktorí prichádzali za ním na judskú púšť: 2 „Prestaňte hrešiť a obráťte sa k Bohu, lebo prichádza nebeské kráľovstvo.“

3 To je ten, o ktorom hovoril prorok Izaiáš: „Na púšti volá hlas: Pripravte cestu Pánovi a odstráňte z nej všetky prekážky.“ 4 Ján nosil odev z ťavej srsti, prepásaný koženým opaskom. Živil sa tým, čo poskytovala púšť: kobylkami a medom divých včiel. 5 Schádzali sa k nemu ľudia z Jeruzalema, z celého Judska i z krajov okolo Jordánu. 6 Dávali sa krstiť v rieke Jordán, a tým verejne vyznávali svoje hriechy.

7 Keď však Ján videl, že sa prichádzajú krstiť aj mnohí farizeji a saduceji – povedal im: „Vy hadie plemeno! Prečo si myslíte, že takto môžete uniknúť pred Božím hnevom? 8 Dokážte svojím životom, že ste sa odvrátili od vlastných hriechov. 9 Nemyslite si, že sa vám nemôže nič stať len preto, že si vravíte ‚Sme potomkovia Abraháma.‘ Neklamte samých seba! Veď Boh môže aj tieto kamene oživiť a urobiť z nich Abrahámove deti. 10 Sekera Božieho súdu je už priložená ku koreňom stromov. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa. 11 Ja krstím vodou tých, ktorí ľutujú svoje previnenia a vyznávajú ich. Ale po mne príde niekto omnoho väčší ako ja, ktorému nie som hodný ani len obuv vyzuť. On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom. 12 On prečistí zrno, zbaví ho pliev, pšenicu zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa dal od neho pokrstiť. 14 Ján sa mu v tom však snažil zabrániť: „Ty by si mal pokrstiť mňa! Prečo prichádzaš, aby som pokrstil ja teba?“ 15 No Ježiš mu odpovedal: „Len to urob, lebo musíme vykonať všetko, čo Boh žiada.“ A tak ho Ján pokrstil.

16 Hneď, ako po krste Ježiš vystúpil z vody, otvorilo sa nebo a uvidel Božieho Ducha, ktorý akoby holubica zostupoval na neho. 17 Zároveň zaznel z neba hlas: „Toto je môj Syn. Milujem ho a to, čo robí, ma napĺňa radosťou!“