1 Keď Ježiš odovzdal pokyny svojim dvanástim učeníkom, pobral sa učiť a kázať do tamojších miest.

2 Ján Krstiteľ, ktorý bol práve vo väzení, sa dopočul o tom, čo Kristus robí. Poslal za ním dvoch svojich učeníkov, 3 aby sa ho spýtali: „Si naozaj ten, ktorý mal prísť, alebo máme čakať iného?“

4 Ježiš im odpovedal: „Vráťte sa k Jánovi a vyrozprávajte mu, čo ste videli a počuli: 5 Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení, hluchí počujú, mŕtvi ožívajú a chudobným sa zvestuje dobrá správa. 6 Šťastný je ten, kto mi dôveruje.“

7 Keď Jánovi učeníci odišli, Ježiš hovoril o ňom ľuďom: „Keď ste šli za Jánom na púšť, čo ste chceli uvidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 8 Alebo človeka vyobliekaného do drahých šiat? Ale veď takí bývajú v kráľovských palácoch. 9 Prečo ste teda šli za ním? Chceli ste vidieť proroka? Hovorím vám, spoznali ste viac než proroka. 10 To o ňom je napísané: ‚Posielam pred tebou svojho posla, aby ti pripravil cestu.‘ 11 Vedzte, že medzi všetkými ľuďmi, ktorí sa kedy narodili, niet nikoho, kto by prevyšoval Jána Krstiteľa. A predsa i ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on. 12 Od čias Jána Krstiteľa je nebeské kráľovstvo vystavené násiliu a zmocňujú sa ho ukrutníci. 13 Lebo všetci proroci aj Zákon až po Jána Krstiteľa to predpovedali. 14 A ak ste pripravení prijať to, tak on je Eliáš, o ktorom prorok zvestoval, že príde skôr, než sa kráľovstvo začne. 15 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!

16 Ku komu mám prirovnať ľudí, ako ste vy? Sú ako hrajúce sa deti, ktoré sedia na námestí a nespokojne pokrikujú na svojich kamarátov: 17 ‚Hrali sme vám, ale netancovali ste, smutne sme vám spievali, ale neplakali ste.‘ 18 Keď prišiel Ján, postil sa a nepil víno – a vravia: Je posadnutý. 19 Ale keď prišiel Syn človeka, nepostí sa – a hovoria: ‚Pozrite sa na toho nenažranca a opilca, priateľa hriešnikov. Ale dokonalosť Božej múdrosti ukážu tí, ktorí podľa nej žijú.‘ “

20 Vtedy začal Ježiš karhať mestá, ktoré boli svedkami jeho mnohých zázrakov, a predsa nerobili pokánie: 21 „Beda ti, Korazim, beda ti, Betsaida! Keby sa v Týre a Sidone stali také zázraky ako u vás, ich obyvatelia by sa už dávno kajali a prejavovali by najhlbšiu ľútosť nad svojimi vinami. 22 Preto vám hovorím, že Týru a Sidonu bude ľahšie v deň súdu ako vám. 23 A čo vy, obyvatelia Kafarnauma? Myslíte si, že Boh vás vyvýši až po samo nebo? Zrútite sa do priepasti večného zahynutia! Keby sa v Sodome diali také zázraky ako u vás, stála by dodnes. 24 Znova vám hovorím, že sodomskej krajine bude ľahšie v deň súdu ako tebe!“

25 Vtedy sa Ježiš modlil: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že pravdu skrývaš pred tými, ktorí sa pokladajú za múdrych a učených, a zjavuješ ju bezvýznamným a jednoduchým. 26 Áno, Otče, tak sa ti to páči.“

27 „Otec mi zveril všetko. Len Otec pozná Syna a Otca pozná iba Syn a ten, komu sa to Syn rozhodne zjaviť. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení, ja vám dám odpočinutie. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo mám tiché a pokorné srdce. U mňa nájdete mier a odpočinutie pre svoje duše. 30 Veď moje jarmo netlačí a bremeno neťaží.“