1 Tu obstúpili Ježiša jeho učeníci a spytovali sa ho: „Kto z ľudí je v nebeskom kráľovstve najdôležitejší?“

2 Zavolal malé dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: „Ubezpečujem vás, že ak nezmeníte svoje postoje a nebudete ako deti, do Božieho kráľovstva sa nikdy nedostanete. 4 Kto sa pokorí na úroveň dieťaťa, ten bude v nebeskom kráľovstve najväčší. 5 Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.

6 Kto by zlým príkladom zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, tomu by sa lepšie stalo, keby ho hodili do mora s mlynským kameňom na krku. 7 Beda svetu, ak sa na ňom dejú veci, ktoré človeka zvádzajú na hriech. Aj keď pokušeniam sa vyhnúť na tomto svete nedá, beda tomu, kto ich spôsobuje! 8 Ak ťa teda odvádza od Boha tvoja ruka alebo noha, radšej si ju odtni a zahoď. Lepšie je vstúpiť do Božieho kráľovstva chromý, ako skočiť oboma nohami do večnej záhuby. 9 A keby ťa aj tvoje oko navádzalo na zlé, zbav sa ho! Je lepšie získať večný život s jedným okom, než upadnúť s oboma očami do pekelného ohňa.“

10 „Dajte si pozor, aby ste nepohŕdali ani tými najobyčajnejšími ľuďmi. Lebo každý z nich má anjela, ktorý je stále v blízkosti môjho nebeského Otca. 11 [Lebo Syn človeka prišiel zachrániť to, čo zahynulo.]*Verš 11 neobsahujú najstaršie rukopisy.

12 Ak má niekto sto oviec, a jedna z nich sa mu stratí, čo myslíte, že urobí? Či nenechá tých deväťdesiatdeväť na pastvinách a nepôjde hľadať tú, ktorá sa mu stratila? 13 A keď ju nájde, má z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. 14 Práve tak nie je ani vôľou vášho nebeského Otca, aby zahynul čo i len jediný z týchto maličkých.“

15 „Ak sa previní proti tebe niektorý z bratov, vyhľadaj ho a pozhováraj sa s ním medzi štyrmi očami. Ak uzná svoju chybu, získal si znovu brata. 16 Ak bude neústupný, pozvi si ešte jedného alebo dvoch, aby boli svedkami rozhovoru. 17 Keby si ani tak nedal povedať, povedz to zhromaždeniu veriacich. Ak neposlúchne ani ich, nech je vylúčený. 18 Na zemi odmietnete to, čo je odmietnuté v nebesiach a prijmete to, čo je prijaté v nebesiach. 19 A takisto platí: Ak sa spoja dvaja z vás na modlitbách za akúkoľvek vec, nebeský Otec ich vypočuje. 20 Naozaj, tam, kde sa dvaja alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja s nimi.“

21 Potom sa ho Peter spýtal: „Pane, keď sa môj blížny proti mne stále prehrešuje, koľko ráz mu mám odpustiť? Až sedem ráz?“

22 Ježiš mu odpovedal: „Nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem ráz. 23 Nebeské kráľovstvo sa totiž podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol urobiť vyúčtovanie so svojimi poddanými. 24 Medzi prvými mu priviedli jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25 Ten muž však nemal čím zaplatiť, preto kráľ prikázal, aby ho s celou rodinou predali do otroctva, speňažili jeho majetok, a tak uhradili aspoň časť dlžoby. 26 On sa však hodil pred kráľa na kolená a prosil ho: ‚Pane, pozhovej mi a všetko ti vrátim!‘

27 Kráľovi prišlo toho človeka ľúto, nechal ho beztrestne odísť, ba odpustil mu aj celú dlžobu. 28 No len čo ten muž odišiel od kráľa, stretol známeho, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Schmatol ho a kričal: ‚Hneď mi vráť, čo si mi dlžný!‘

29 Ten chudák si pred ním kľakol a zúfalo ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim!‘ 30 Ale veriteľ bol neoblomný a dal ho zavrieť do väzenia, kým dlžobu nezaplatí. 31 Svedkov tej udalosti to pobúrilo a šli to oznámiť kráľovi. 32 Tu si ho kráľ dal zavolať a povedal mu: ‚Ty naničhodník! Takú veľkú dlžobu som ti odpustil, lebo si ma prosil. 33 Nemohol si aj ty rovnako odpustiť svojmu druhovi?‘

34 Rozhnevaný kráľ ho potom dal zavrieť, kým celú dlžobu nezaplatí.

35 Takto bude zaobchádzať môj nebeský Otec s vami, ak nebudete ochotne odpúšťať svojim blížnym.“