1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do dediny Betfage na Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov napred 2 a povedal im: „Choďte do dediny, ktorá je pred vami. Nájdete tam priviazanú oslicu aj s osliatkom. Odviažte ich a priveďte sem. 3 Keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, povedzte: Pán ich potrebuje. A ten človek ich sám pošle.“ 4 Tak sa začalo plniť to, čo predpovedal prorok: 5 „Povedzte Jeruzalemu: Tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na osliatku!“

6 Učeníci šli a vykonali všetko podľa Ježišovho príkazu. 7 Priviedli oslicu aj osliatko, namiesto sedla položili svoje plášte a on sa na ne posadil. 8 Mnohí z davu prestierali na cestu svoje plášte, iní osekávali vetvičky zo stromov a zdobili nimi cestu. 9 Sprievod ľudí, ktorý ho obklopoval spredu aj zozadu, volal: „Hosana Synovi Dávidovmu! Nech Boh požehná toho, ktorý prichádza v jeho mene! Hosana na výsostiach!“

10 Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema, celé mesto zachvátilo vzrušenie a ľudia sa spytovali: „Kto je to?“ 11 A z davu sa ozývalo: „To je Ježiš, prorok z galilejského Nazareta!“

12 Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali. Poprevracal stoly peňazomencom, stánky predavačom holubov 13 a povedal im: „Je napísané – Môj dom bude známy ako miesto modlitby, ale vy ste z neho urobili brloh lotrov!“

14 Na chrámovom nádvorí sa okolo neho zhŕkli slepí a chromí a on ich uzdravoval. 15 Ale keď veľkňazi a učitelia Zákona videli tie zázraky a počuli, že aj deti volajú v chráme: „Sláva synovi Dávidovmu!“ veľmi ich to pobúrilo. 16 Vyčítali mu: „Nepočuješ, čo volajú?“

Odpovedal im: „Pravdaže. Azda ste nečítali, že ho budú chváliť aj dojčatá a malé deti?“ 17 Nato ich nechal a odišiel do Betánie, kde prenocoval.

18 Keď sa ráno vracal do Jeruzalema, pocítil hlad. 19 Pri ceste si všimol figovník, ale keď prišiel k nemu, nenašiel na ňom nijaké plody, iba lístie. Povedal: „Už nikdy sa na tebe neurodí ovocie!“ A figovník naozaj uschol.

20 Keď to učeníci videli, prekvapene zvolali: „Ako rýchlo ten figovník vyschol!“

21 Ježiš im odpovedal: „Hovorím vám, ak budete veriť bez pochybovania, môžete robiť aj väčšie veci, ako ste teraz videli. Ak rozkážete tomuto vrchu, posuň sa a hoď sa do mora, stane sa. 22 A dostanete všetko, za čo sa s vierou budete modliť.“

23 Keď potom zasa učil v chráme, prišli k nemu veľkňazi a poprední židovskí vodcovia a spýtali sa ho: „Akým právom robíš to, čo robíš? Kto ťa tým poveril?“ 24 „Poviem vám to,“ odvetil Ježiš, „ale najprv odpovedzte vy na moju otázku: 25 Keď Ján krstil, od koho mal poverenie? Od Boha alebo od ľudí?“

Začali sa radiť: „Ak povieme, že ho poveril Boh, spýta sa nás, prečo sme mu neuverili. 26 No ak povieme, že ľudia, budeme sa musieť báť ľudu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka.“ 27 A tak mu napokon odpovedali. „Nevieme.“

Povedal im: „Ani ja vám nepoviem, kto mi dal moc konať to, čo konám.“

28 „No ako by ste rozsúdili tento prípad: Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: ‚Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!‘ 29 Syn však odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ Ale potom si to rozmyslel a šiel. 30 O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: ‚Áno, pôjdem!‘ Ale nešiel. 31 Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?“

Odpovedali: „Ten prvý.“

„Práve tak aj vás,“ odpovedal Ježiš, „podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva. 32 Ján Krstiteľ vám ukázal správnu cestu pokánia, ale vy ste mu neuverili, no títo áno. Videli ste to, ale ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“

33 „Teraz si vypočujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vystaval strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a vydal sa na cesty. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. 35 Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zmlátili, druhého zabili a tretieho ukameňovali. 36 Hospodár poslal ďalších sluhov. Bolo ich ešte viac ako predtým, ale aj s tými naložili rovnako. 37 Napokon poslal k nim vlastného syna. Myslel si, že aspoň jeho budú brať vážne. 38 Ale keď ho vinohradníci videli prichádzať, povedali si: ‚To je dedič! Zabime ho a vinica bude naša!‘ 39 Zmocnili sa ho, vyvliekli ho z vinice a zabili. 40 Čo myslíte, že s nimi urobí majiteľ po svojom návrate?“

41 Odpovedali mu: „Dá tých zlosynov bez milosti popraviť a vinicu prenajme ľuďom, ktorí mu budú svedomito odvádzať úrodu.“

42 Potom im povedal: „Či poznáte slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe. Urobil to Pán a z nášho pohľadu je to čosi obdivuhodné.‘ 43 Chcem tým povedať, že Boh vám svoje kráľovstvo odníme a zverí ho ľuďom, ktorí budú prinášať jeho ovocie.

44 Každý, kto na ten kameň spadne, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví.“

45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. 46 Chceli ho chytiť, ale báli sa davu, lebo všetci pokladali Ježiša za proroka.