1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a učitelia Zákona už dávno hľadali vhodnú príležitosť, ako by sa Ježiša ľsťou zmocnili a dali ho zabiť. 2 Hovorili si však: „Nesmieme to urobiť cez Veľkú noc, lebo by sa ľud mohol vzbúriť.“

3 Ježiš bol v tom čase v Betánii hosťom Šimona, ktorý kedysi trpel malomocenstvom. Práve sedeli pri stole, keď do domu vstúpila žena s alabastrovou nádobkou drahocenného voňavého oleja z pravého nardu. Odrazila úzky otvor nádobky, olejom pomazala Ježišovi hlavu a prejavila mu tak úctu. 4 Niektorí sa rozhorčovali: „Načo také zbytočné mrhanie? 5 Veď ten olej má obrovskú cenu! Mohli sme to radšej predať a peniaze rozdať chudobným!“ – osopili sa na ňu. 6 Ježiš im však povedal: „Nechajte ju. Prečo jej to zazlievate? Preukázala mi dobro. 7 Chudobných bude vždy dosť a budete mať príležitosť im pomáhať, ale ja budem s vami už len chvíľu. 8 Urobila, čo mohla: už vopred natrela moje telo, ako sa to robieva pred pohrebom. 9 Počujte, čo vám poviem: kdekoľvek na svete sa bude hlásať radostná zvesť o záchrane, tam sa bude pripomínať aj tento jej čin.“

10 Tu vstal Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich učeníkov, a pobral sa k veľkňazom, aby Ježiša zradil. 11 Keď veľkňazi vypočuli Judáša, veľmi sa potešili a sľúbili mu odmenu. Odvtedy Judáš striehol na vhodnú príležitosť, aby ho zradil.

12 V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov, keď sa zabíjal a jedol veľkonočný baránok, spýtali sa učeníci Ježiša: „Kde máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13 Ježiš vybral dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta, stretnete tam človeka, ktorý bude niesť džbán s vodou. Choďte za ním, 14 vojdite do domu, do ktorého vstúpi, a povedzte majiteľovi: ‚Učiteľ sa ťa pýta, kde je miestnosť, v ktorej by mohol jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi.‘ 15 A on vás zavedie do priestrannej a zariadenej miestnosti na poschodí. Tam pre nás pripravte večeru.“ 16 Dvaja učeníci šli teda do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočnú večeru.

17 Večer tam prišiel Ježiš s učeníkmi. 18 Keď boli okolo stola a jedli, Ježiš prehovoril: „Jeden z vás, ktorí ste teraz so mnou pri stole, ma vydá do rúk nepriateľov.“ 19 Učeníkov to ohúrilo a jeden po druhom hovorili: „Ja to nie som, že?“ a „Nie je to pravda, však?“ 20 Zopakoval im: „Je to jeden z vás dvanástich, ktorý si naberá z jednej misy so mnou. 21 Syn človeka musí zomrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto Syna človeka zrádza. Bolo by pre neho lepšie, keby sa vôbec nebol narodil.“

22 Keď jedli, Ježiš vzal chlieb, poďakoval zaň Bohu, lámal ho a podával im ho so slovami: „Jedzte, toto je moje telo!“ 23 Potom vzal kalich, aj zaň sa poďakoval a podal ho učeníkom. Pili z neho všetci. 24 Pritom im vravel: „To je moja krv, preliata za každého ako pečať novej zmluvy medzi Bohom a človekom. 25 A hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča až dovtedy, keď ho budem piť úplne inak v Božom kráľovstve.“

26 Napokon zaspievali chválospev a vyšli na Olivový vrch. 27 Cestou ich Ježiš upozornil: „Túto noc ma všetci opustíte. Ako je napísané: ‚Budem biť pastiera a ovce sa rozpŕchnu.‘ 28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley a tam sa spolu stretneme.“ 29 Peter vyhlásil: „Aj keby ťa všetci opustili, ja ťa neopustím.“ 30 Ježiš mu však povedal: „Pamätaj na moje slová, že ešte túto noc, skôr ako kohút ráno druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“ 31 Ale Peter ešte zápalistejšie tvrdil: „Nikdy ťa nezapriem, aj keby som mal zomrieť s tebou.“ A ostatní sa k nemu pridali tiež.

32 Prišli do olivového sadu zvaného Getsemanská záhrada a Ježiš povedal učeníkom: „Počkajte na mňa, kým sa pomodlím.“ 33 Vzal so sebou iba Petra, Jakuba a Jána. Tu na neho doľahol hrôza a úzkosť. 34 Ježiš im povedal: „Prežívam smrteľnú úzkosť. Zostaňte tu a buďte bdelí.“ 35 Odišiel kúsok ďalej, padol na zem a modlil sa, aby, ak je to možné, nemusel podstúpiť strašné utrpenie, ktoré ho čaká. 36 Volal: „Otec môj, Otecko, ty môžeš všetko! Odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja.“

37 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Prebudil Petra: „Šimon, ty spíš? Nevydržal si bdieť ani hodinku? 38 Bdejte a modlite sa. Inak vás premôže pokušenie. Ste síce plní odhodlania, ale sami nemáte dosť síl obstáť.“ 39 Potom sa vzdialil a opäť prosil Boha o to isté. 40 Keď sa vrátil, učeníci znova spali. Pre únavu nevládali premôcť spánok, no nevedeli, čo povedať na ospravedlnenie. 41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Vari ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Nastal čas, keď uvidíte, ako bude Syn človeka vydaný do rúk podlých ľudí. 42 Vstaňte a poďme. Uvidíte môjho zradcu – práve sa prichádza!“

43 Ešte ani nedohovoril a už sa objavil Judáš, jeden z jeho dvanástich učeníkov. Spolu s ním prišiel veľký zástup mužov ozbrojených mečmi a palicami. Poslali ich veľkňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu. 44 Zradca si s nimi dohovoril znamenie: „Bude to ten, s ktorým sa pozdravím bozkom. Toho zatknite ho a pod dozorom odveďte!“ 45 Ihneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Pozdravujem ťa, Majstre!“ a pobozkal ho. 46 Vtom sa na neho vrhli a zajali ho. 47 Jeden z učeníkov vytasil meč a sekol ním veľkňazovho sluhu tak, že mu odťal ucho. 48 Ježiš im povedal: „Som azda nejaký nebezpečný burič, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami? 49 Každý deň som predsa učil v chráme. Tam ste si na mňa netrúfli? Ale muselo sa to stať takto, aby sa splnila predpoveď prorokov.“ 50 Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozpŕchli sa. 51 Len akýsi mladík s plachtou prehodenou cez holé telo sledoval Ježiša z diaľky. Keď sa ho strážcovia pokúsili zadržať, vytrhol sa im z rúk. 52 Plachtu im nechal a utiekol nahý.

53 Ježiša odviedli k veľkňazovi, kde sa hneď zhromaždili najvyšší kňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu. 54 Peter ho zďaleka nasledoval a dostal sa až na nádvorie veľkňazovho paláca. Tam sa zamiešal medzi sluhov a zohrieval sa pri ohni. 55 Medzitým sa veľkňaz i celá veľrada usilovali nájsť dôkazy proti Ježišovi, aby ho mohli obviniť a odsúdiť na smrť. Nenašli však nič. 56 Bolo tam síce mnoho falošných svedkov, ale ich výpovede si odporovali. 57 Napokon niektorí vystúpili a krivo proti nemu svedčili: 58 „Počuli sme ho, ako hovoril: ‚Zbúram tento chrám postavený ľudskými rukami a za tri dni postavím iný bez pomoci ľudských rúk.‘ “ 59 Ale ani tieto výpovede sa nezhodovali. 60 Tu sa ujal slova veľkňaz, postavil sa do stredu zhromaždenia a spýtal sa Ježiša: „Počul si obvinenia? Čo chceš povedať na svoju obhajobu?“ 61 Ježiš však veľkňazovi neodpovedal – mlčal.

A tak mu veľkňaz položil ďalšiu otázku: „Hej, ty! Si Kristus, Boží Syn?“ 62 Ježiš odpovedal: „Áno, som. Uvidíte Syna človeka, ako sedí po pravici Všemohúceho a ako prichádza na nebeských oblakoch.“ 63 Vtedy veľkňaz od zúrivosti roztrhol svoje vrchné rúcho a povedal: „Potrebujeme vari ďalších svedkov?! 64 Sami ste počuli, ako sa rúha. Aký rozsudok si zaslúži?“

Jednohlasne ho odsúdili na smrť. 65 Niektorí naňho začali pľuť, zaviazali mu oči, bili ho po tvári a pokrikovali naňho: „Kto ťa udrel, ty prorok?“ Aj strážcovia sa doňho pustili a bili ho päsťami.

66 Medzitým prišla na nádvorie, kde bol aj Peter, jedna z veľkňazových slúžok 67 Keď si ho všimla sedieť pri ohni, zadívala sa na neho a povedala: „Aj ty patríš k tomu Nazaretskému Ježišovi!“ 68 Ale on to zaprel: „Vôbec netuším, o čom to hovoríš!“ Nenápadne sa vykradol z nádvoria a vtom prvý raz zakikiríkal kohút. 69 Slúžka ho po chvíli opäť zazrela a upozornila okolostojacich: „Aj tento k nim patrí!“ 70 Ale Peter to znova poprel. No o chvíľu ktosi z tých, čo tam stáli, povedal Petrovi: „Určite k nim patríš, si predsa z Galiley!“ 71 Ale Peter sa začal zaklínať a zaprisahávať: „Ale ja naozaj nepoznám toho človeka, o ktorom vravíte.“ 72 Vtom kohút zakikiríkal druhý raz. A tu si Peter spomenul na Ježišove slová: „Skôr ako kohút druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“ Odišiel a rozplakal sa.