1 Milí kresťania vo Filipách, vedúci zboru aj ich pomocníci, prijmite pozdrav od nás, Pavla a Timoteja, služobníkov Ježiša Krista. 2 Želáme vám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

3 Vždy, keď si na vás spomeniem, ďakujem za vás svojmu Bohu 4 a v každej svojej modlitbe sa za vás s radosťou modlím. 5 Od chvíle, ako ste prvý raz počuli radostné posolstvo o Kristovi, neprestali ste mi pomáhať v jeho šírení, a za to som vám veľmi vďačný. 6 Nepochybujem, že keď Boh svoje dobré dielo u vás začal, dovŕši ho až do slávneho konca v deň Kristovho návratu.

7 Nemôžem o vás zmýšľať inak, stali ste sa mi nesmierne blízki tým, že ste so mnou prežívali všetku Božiu milosť, ktorá ma sprevádzala, či už tu vo väzení, alebo na slobode, keď som obhajoval a utvrdzoval pravdu o Kristovi. 8 Sám Boh vie, ako túžim po vás, a mám vás rád ako sám Kristus. 9 Prosím Boha, aby ste aj vy boli prežiarení jeho láskou, poznaním a vnímavosťou, 10 aby ste vždy vedeli správne rozlíšiť, na čom skutočne záleží a nepoškvrnili sa ničím zlým až do Ježišovho príchodu. 11 Nech každý váš čin svedčí o Kristovej moci vo vás a tak oslavuje Boha.

12 Chcem vám oznámiť, bratia, že moje uväznenie veľmi prospelo Božej veci. 13 I ten posledný pisár na súde totiž vie, že mojím jediným previnením je, že som kresťan. 14 Moje okovy pomohli aj ostatným bratom zbaviť sa strachu, takže teraz hlásajú Božie slovo omnoho smelšie ako predtým. 15 Je síce pravda, že niektorí kážu Krista iba zo závisti a ctižiadosti, aby si získali povesť neohrozených kazateľov, a myslia si, že im tu vo väzení budem závidieť ich úspechy. 16 Jedni to robia z lásky, lebo vedia, že obraňujem evanjelium. 17 Iní však ohlasujú Krista z neznášanlivosti, nie úprimne, lebo si myslia, že mi spôsobia v mojich putách súženie. 18 Už či je to z pohnútok pravých alebo nepravých, som vďačný, že sa šíri zvesť o Kristovi, a z toho sa budem vždy úprimne radovať. 19 Veď viem, že sa za mňa modlíte a že s pomocou Ducha Ježiša Krista mi všetko slúži na moju záchranu. 20 Preto dúfam a teším sa, že budem môcť hovoriť rovnako smelo, ako som to robil doposiaľ, a že oslávim Krista, už či zostanem nažive, alebo nie. 21 Lebo Kristus je pre mňa všetkým, a tak môj život je Kristus, a smrť bude pre mňa ziskom. 22 Pravda, ak zostanem nažive, mohol by som k nemu priviesť ešte mnohých. 23 Takže, keby som si mal možnosť zvoliť, sám neviem, čomu by som dal prednosť: zomrieť a byť s Kristom (to by ma lákalo najväčšmi), 24 alebo žiť ďalej kvôli vám, čo by bolo potrebnejšie. 25 Ale akosi cítim, že ma medzi vami čaká ešte práca, a tak sa prikláňam k presvedčeniu, že tentoraz tu ešte zostanem, 26 aby ste rástli v radostnej viere a aby moje oslobodenie bolo pre vás ďalším dôvodom oslavovať Krista, keď zas prídem k vám.

27 Nech sa so mnou stane čokoľvek, dbajte o to, aby ste žili, ako sa patrí na Kristových vyznávačov. Aby som videl, keď vás navštívim, alebo aby som sa dozvedel od iných, že ste svorní a že spojení jednotným úsilím zápasíte o šírenie Kristovho posolstva 28 aj napriek zúrivým útokom nepriateľa. Ten v tom bude vidieť svoju záhubu, ale pre vás je to dôkaz, že Boh je s vami a že vám dal večný život. 29 Veď ste získali výsadu nielen v Krista uveriť, ale pre neho aj trpieť. 30 Vediete predsa ten istý zápas ako ja. Boli ste svedkami, ako som v ňom obstál predtým, a teraz o ňom počúvate.