1 Videl som, že ten, čo sedí na tróne, drží v pravej ruke knihu popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. 2 Vtom som zazrel mohutného anjela, ktorý zvolal silným hlasom: „Kto je hodný, aby otvoril túto knihu a rozlomil jej pečate?“ 3 Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol tú knihu otvoriť a nazrieť do nej. 4 Veľmi som plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hodný otvoriť tú knihu a nazrieť do nej. 5 Ale jeden zo starcov mi povedal: „Neplač! Ježiš, Lev z Júdovho kmeňa, potomok kráľa Dávida, zvíťazil! On rozlomí pečate a otvorí knihu.“

6 Vtom som zazrel medzi trónom a tými štyrmi bytosťami a starcami stáť Baránka, akoby zabitého. Mal sedem rohov a sedem očí, to znamená sedem Božích duchov, poslaných do celého sveta. 7 Pristúpil k tomu, ktorý sedel na tróne, a vzal knihu z jeho pravice. 8 V tej chvíli štyri bytosti a dvadsaťštyri starcov padlo pred Baránkom na kolená. Každý mal harfu a zlatú nádobu naplnenú vôňou kadidla, čo sú modlitby Božieho ľudu. 9 A spievali novú pieseň:

„Si hodný prijať tú knihu a rozlomiť jej pečate, lebo si bol obetovaný a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí zo všetkých kmeňov, jazykov, národov a rás. 10 Urobil si z nich kráľov a kňazov nášmu Bohu a oni budú vládnuť nad celým svetom.“

11 Videl som, ako okolo trónu bytostí a starcov stoja myriady anjelov 12 a volajú silným hlasom:

„Hoden je Baránok, ten obetovaný, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu i chválu!“

13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori i všetko, čo je v nich, počul som volať:

„Tomu, ktorý sedí na tróne, i Baránkovi patrí chvála, česť, moc i sláva na veky vekov!“

14 Štyri bytosti povedali: „Amen!“ a starci padli na kolená a klaňali sa.