10
Anjel s otvorenou knihou
Potom som uvidel iného mocného anjela, ako zostupuje z neba zahalený oblakom. Nad hlavou sa mu klenula dúha, tvár mu žiarila ako slnko a jeho nohy sa podobali ohnivým stĺpom. V ruke držal otvorenú knihu. Pravou nohou si zastal na more, ľavou na pevninu a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Odpovedalo mu sedemnásobné zaburácanie hromov. Len čo doznelo to sedemnásobné zahrmenie, chcel som si to zaznamenať, ale hlas z neba mi to zakázal: „Uchovaj v tajnosti, čo si teraz počul, a nezapisuj to.“ Anjel stojaci na mori i na pevnine zdvihol pravú ruku k nebu a prisahal pri tom, ktorý žije na večné veky, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich, že už viac nebude času. V dňoch, keď zaznie poľnica siedmeho anjela, naplní sa tajomný Boží plán, ktorý už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov.
Hlas, ktorý som počul z neba, ku mne znovu prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi!“ Pristúpil som teda k anjelovi a požiadal som ho o knihu. Povedal mi: „Vezmi si ju a zjedz! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med.“ 10 Urobil som, ako mi anjel prikázal. Naozaj chutila sladko, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. 11 Vtedy som počul: „Musíš zasa prorokovať proti mnohým národom, kmeňom, jazykom i kráľom.“