1 Potom som uvidel na nebi ešte iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov prinášajúcich sedem posledných pohrôm, ktorými sa zavŕši Boží hnev.

2 Predo mnou sa rozprestieralo čosi ako krištáľovo priezračné more iskriace ako oheň. Na ňom stáli tí, čo zvíťazili nad dravou šelmou, neklaňali sa jej soche a nedali sa označiť jej číslom. V rukách držali harfy a spievali víťaznú pieseň, ktorú spieval Boží služobník Mojžiš, a pieseň Baránkovu:

3 „Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci! Spravodlivé a priame sú tvoje cesty, Kráľ národov. 4 Kto by sa nebál teba, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si svätý! Všetky národy prídu a budú sa ti klaňať, lebo sa ukázalo, že tvoje rozhodnutia sú spravodlivé.“

5 Potom som videl, ako sa otvorila svätyňa nebeského chrámu a vyšlo z nej sedem anjelov, ktorí prinášali sedem posledných pohrôm. 6 Boli oblečení do čistého bieloskvúceho kňazského rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatou šerpou. 7 Jedna zo štyroch bytostí pred Božím trónom im podala sedem zlatých čiaš naplnených hnevom Boha, žijúceho na večné veky. 8 A chrám sa naplnil dymom Božej velebnosti a moci, takže nik nemohol do chrámu vstúpiť, kým sa neskončí tých sedem pohrôm.