1 Pýtam sa teda: Zavrhol azda Boh svoj národ? Rozhodne nie! Veď aj ja som Izraelita, potomok Abrahámov z Benjamínovho kmeňa. 2 Boh nezavrhol svoj ľud, o ktorom vedel už od počiatku. Veď viete, čo Písmo hovorí v časti o Eliášovi, keď sa ponosoval Bohu na Izrael: 3 „Pane, tvojich prorokov povraždili a tvoje oltáre zbúrali. Už som zostal len ja sám a teraz chcú zabiť aj mňa.“

4 A čo mu na to odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc verných, ktorí sa nesklonili na kolená pred Baálom.“

5 Tak aj dnes je tu ostatok ľudu, ktorý si však Boh vyvolil zo svojej milosti. 6 A keďže z milosti, znamená to, že nie na základe dobrých skutkov, lebo milosť by viac nebola milosťou.

7 Čo z toho vyplýva? Izraelský ľud nedosiahol to, o čo sa tak snaží. Dosiahol to len malý počet tých, ktorých si Boh vyvolil. Ostatní sa však voči Božiemu volaniu zatvrdili, 8 ako je napísané: „Boh im dal ducha otupenosti. Majú síce oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. A tak je to až dodnes.“

9 Dávid hovorí: „Obetný oltár nech sa im stane osídlom a pascou, do ktorej sa sami chytia a dostanú zaslúženú odplatu. 10 Oči nech sa im zatmia, aby nevideli, a chrbát nech majú navždy zohnutý.“

11 Znovu sa pýtam: Potkli sa azda preto, aby padli úplne? Určite nie! Ich previnenie však umožnilo záchranu pohanov, a to potom prebudilo u Židov žiarlivosť. 12 Ak teda ich previnením svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, o čo väčšie bohatstvo to prinesie, keď sa aj oni úplne obrátia k Bohu?

13 Vám, ktorí ste z pohanských národov, by som chcel povedať ja, apoštol pohanov: Slávu svojej služby vidím v tom, 14 že azda vyvolám žiarlivosť u svojich pokrvných bratov a aspoň niektorých privediem k záchrane. 15 Ak to, že sa Boh od nich odvrátil, viedlo k zmiereniu sveta, čo iné bude znamenať ich prijatie? To akoby mŕtvi znova ožili! 16 S prvým chlebom, ktorý sa obetuje Bohu pri slávnosti prvej úrody, sa totiž posväcuje všetko cesto. A ak niekto zasvätí Bohu korene stromu, patria mu potom aj jeho vetvy.

17 Ale niektoré vetvy toho stromu boli odlomené. Na ich miesto si bol zaštepený ty ako konár planej olivy, takže berieš silu z koreňa ušľachtilej olivy. 18 Nenamýšľaj si preto, že si čosi viac ako odlomené vetvy. Ak by si sa predsa len začal vyvyšovať, spomeň si, že koreň nesie teba, nie ty koreň.

19 Mohol by si povedať: „Vetvy boli predsa vylomené, aby som ja mohol byť zaštepený na ich miesto.“ 20 Dajme tomu. Boli vylomené, lebo neverili. A ty si na ich mieste len vďaka viere. Nebuď namyslený, ale radšej sa maj na pozore. 21 Lebo ak Boh neušetril vetvu ušľachtilej olivy, tým skôr neušetrí teba. 22 Pamätaj na Božiu dobrotu, ale aj na jeho prísnosť: prísnosť k tým, ktorí odpadli, a na dobrotu k tebe, ak sa budeš Božej dobroty aj naďalej pridŕžať, inak odtne aj teba. 23 A takisto Židia, ak sa odvrátia od svojej neviery, budú zaštepení naspäť. Veď Boh má moc to urobiť. 24 Lebo ak Boh zaštepil vás, vetvy planej olivy, na ušľachtilý strom, čo sa nikdy nerobieva, o čo ochotnejšie zaštepí odlomené konáre na olivu, na ktorú pôvodne patrili.

25 Nechcel by som, milí bratia, aby pre vás zostalo tajomstvom, aké úmysly má Boh so židovským národom; nechcem vás v tom nechať vlastným predstavám. Časť Židov prepadla zatvrdeniu a bude to tak, kým do Božieho kráľovstva nevojdú všetci, ktorí budú zachránení z pohanov. 26 A takto bude zachránený celý Izrael, ako je napísané: „Z Jeruzalema príde Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosť od Jákoba. 27 Toto bude moja zmluva s nimi, keď ich zbavím vín.“

28 Ako sa teda dívať na Židov? Pokiaľ ide o evanjelium, neprijali ho a stali sa tak Božími nepriateľmi, ale vás to priviedlo k Božiemu milosrdenstvu. Boh ich však stále miluje, lebo sú deťmi svojich predkov, ktorých si vyvolil. 29 Keď Boh niečo daruje, neberie to späť, a ak si niekoho povolá, sám to neruší. 30 Vy ste kedysi Boha odmietli, ale teraz sa vám dostalo Božie milosrdenstvo, keď ho odmietli Židia. 31 V podobnej situácii sú teraz oni. Postavili sa odmietavo k milosti, ktorú ste získali vy a teraz ju môžu získať aj oni. 32 Lebo Boh všetkých – Židov aj pohanov – ponechal ich nevere, aby mohol všetkých obdariť svojou milosťou.

33 Aké nesmierne je Božie bohatstvo, aká hlboká je jeho múdrosť a poznanie! Aké nevyspytateľné sú jeho rozhodnutia a nepredvídateľné jeho zámery! 34 Veď kto môže pochopiť Božie myslenie, kto by mu mohol byť radcom? 35 Kto mu niečo dal zo svojho, aby mu to Boh musel vrátiť? 36 Veď z Boha všetko pochádza, vďaka nemu a pre neho všetko trvá. Jemu nech je sláva naveky. Amen.