1 Každý nech sa podriaďuje vrchnosti, ktorá vládne. Veď každá vláda jestvuje len s Božím zvolením. 2 Kto sa teda stavia proti vláde, stavia sa proti zriadeniu, ktoré Boh ustanovil, a privoláva na seba odsúdenie. 3 Vláda predsa nemá naháňať strach tým, čo robia dobre, ale tým, ktorí robia zle. Kto koná v súlade so zákonmi, nemusí sa báť vlády. Naopak, kto robí dobre, dostane od nej pochvalu. 4 Veď Boh ju používa na tvoje dobro. Ale ak sa dopúšťaš zla, máš sa čoho báť, lebo nie nadarmo má právo aj trestať. Lebo jej úlohou od Boha je aj to, aby trestala zlo.

5 Preto sa jej treba podriadiť: nielen zo strachu pred trestom, je to aj vec svedomia. 6 Z rovnakého dôvodu platíme aj dane. Veď ak si vláda plní svoje povinnosti, stáva sa Božím služobníkom. 7 Dávajte teda každému, čo mu patrí: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu úctu, tomu úctu; komu česť, tomu česť.

8 Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem vzájomnej lásky, lebo iba ten, kto ostatných miluje, naplnil Zákon. 9 Veď všetky prikázania, ako: „nebudeš cudzoložiť, nebudeš zabíjať, nebudeš kradnúť, nebudeš túžiť po cudzom vlastníctve“ či ktorékoľvek iné, všetky sú obsiahnuté v tomto jedinom: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ 10 Láska neurobí blížnemu nič zlé, preto je naplnením zákona.

11 Pamätajte na to najmä teraz, keď viete, v akých vážnych časoch žijeme. Je najvyšší čas prebrať sa z ľahostajnosti, lebo Pánov príchod je bližšie ako vtedy, keď sme uverili. 12 Noc sa chýli ku koncu a čoskoro svitne deň. Zanechajme preto skutky tmy a vezmime na seba zbrane svetla. 13 Žime slušne a správne: neoddávajme sa hýreniam, opilstvám, nemravnostiam a zmyselnostiam, vyhýbajme sa zvadám a závisti. 14 Vezmite na seba charakter Ježiša Krista, ako keď sa obliekate.

A nevenujte sa svojmu telu natoľko, aby sa v ňom prebúdzali zlé žiadosti.