1 My silní vo viere sme povinní pomáhať slabým niesť ich slabosti, a nie sa len samoľúbo pozerať na seba. 2 Každý z nás sa má správať tak, aby bol jeho osobný príklad povzbudením pre blížnych a pomáhal im rásť vo viere. 3 Ani Kristus nehľadal svoj prospech, ale podľa slov Písma: „Urážky tých, čo teba, Bože, tupili, padli na moju hlavu.“ 4 Všetko, čo je tam napísané, bolo napísané na naše poučenie, aby sme z trpezlivosti a povzbudenia, ktoré nám dáva Písmo, čerpali nádej.

5 A Boh, ktorý dáva trpezlivosť a povzbudenie, nech nám pomôže nažívať vo vzájomnej zhode, ako nám to ukázal Ježiš Kristus. 6 A potom budeme môcť všetci spoločne a jednomyseľne oslavovať Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. 7 Preto sa prijímajte navzájom, ako Kristus prijal vás, aby bol Boh oslávený.

8 Hovorím vám, že Kristus bol poslaný k Židom, aby ukázal Božiu vernosť a potvrdil sľuby, ktoré dal praotcom. 9 Súčasne priniesol milosť aj všetkým ostatným národom, aby aj oni oslavovali Boha, ako je napísané:

„Preto ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať tvoje meno.“

10 A na inom mieste hovorí: „Tešte sa, pohania, spolu s jeho národom!“

11 A inde zasa hovorí: „Chváľte Pána, všetky pohanské národy! Velebte ho všetci ľudia!“

12 A Izaiáš prorokuje: „Príde potomok Izaiho, povstane, aby vládol národom, a pohania budú v neho dúfať.“

13 Nech vás Boh, zdroj nádeje, naplní pre vašu vieru všetkou radosťou a pokojom, aby mocou Svätého Ducha vaša nádej čoraz väčšmi rástla.

14 Priatelia, som pevne presvedčený, že moje napomenutie ani nepotrebujete, lebo vy sami ste okúsili Božie dobrodenia, máte poznanie, a preto si môžete navzájom ukazovať cestu ako žiť. 15 A predsa som vám písal o niečo smelšie, lebo som vám niektoré veci chcel pripomenúť. Boh ma obdaril svojou milosťou 16 a povolal ma, aby som bol služobníkom Ježiša Krista medzi všetkými národmi. Plním túto úlohu ako kňaz kázaním Božej radostnej zvesti, aby pohania priniesli Bohu radosť ako úprimnú obeť, posvätenú Duchom Svätým.

17 Účasť na Božom diele, ktoré konám v spojení s Ježišom Kristom, je mojou najväčšou chválou. 18 Neodvažoval by som sa totiž hovoriť o niečom, čo by Kristus cezo mňa nevykonal, aby sa stali pohania poslušní slovom aj skutkom, 19 mocou znamení a divov, mocou Ducha Božieho. Radostnú správu o Kristovi som rozšíril po celom okolí Jeruzalema a vo všetkých krajoch až po Illýriu. 20 Usiloval som sa zvestovať Krista tým, ktorí o ňom dosiaľ nič nepočuli. Nechcel som stavať na cudzích základoch, 21 ale pridŕžam sa slov Písma: „Uvidia ho tí, ktorí o ňom nič nevedeli, a poznajú ho tí, ktorí o ňom nepočuli.“

22 A práve to mi neraz zabránilo, aby som k vám prišiel. 23 Teraz však už nemám nijaké voľné pole v tých končinách a už mnoho rokov sa teším, že vás navštívim, 24 keď budem cestovať do Španielska. Dúfam, že sa mi toto želanie splní, prežijeme spolu radostné spoločenstvo, a potom ma vypravíte na ďalšiu cestu. 25 Predtým sa však ešte chystám do Jeruzalema, aby som pomohol tamojším kresťanom. 26 V Macedónsku a v Achajsku usporiadali totiž zbierku pre núdznych bratov v Jeruzaleme. 27 Rozhodli sa pomôcť im hmotnými darmi, lebo sa im túžia odvďačiť za duchovné bohatstvo, ktoré od nich prijali. 28 Keď vykonám túto úlohu a odovzdám im výťažok zo zbierky, vyberiem sa do Španielska a cestou sa zastavím u vás. 29 Som si istý, že keď k vám prídem, budem sa s vami môcť podeliť o bohatstvo požehnania Ježiša Krista.

30 Chcem vás ešte poprosiť, milí bratia, pre nášho Pána Ježiša a pre lásku, ktorá je z Ducha, aby ste mi pomáhali bojovať na modlitbách a prihovárali sa za mňa u Boha, 31 aby ma ochránil pred neveriacimi v Judsku a aby v Jeruzaleme moju službu tamojší veriaci uvítali. 32 Potom, ak to bude vôľa Božia, budem môcť s radosťou prísť k vám, aby som si medzi vami odpočinul.

33 Boh, darca pokoja, nech je so všetkými vami. Amen.