1 Milý Títus, môj duchovný syn, Pán Boh ma poslal, aby som hlásal vieru tým, ktorých si vyvolil, a učil ich poznávať Božie pravdy, ktoré premieňajú život. 2 Kto ich prijme, získa večný život, zasľúbený už pred dávnymi vekmi. 3 Teraz Boh svoj sľub potvrdil skrze Krista a po celom svete rozhlasuje správu o večnom živote. Na jeho príkaz som bol aj ja poverený účasťou na tomto diele.

4 Želám ti, syn môj, aby ťa Boh Otec i Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, obdaroval svojím pokojom a milosťou.

5 Nechal som ťa na Kréte, aby si tam dal do poriadku, čo som ja už nestihol, a aby si podľa mojich pokynov ustanovil v každom meste starších. 6 Pripomínam, že to majú byť muži s bezúhonnou povesťou, v manželstve verní, aj ich deti nech sú veriace, nech majú v úcte svojich rodičov a nepohoršujú samopašnosťou a neposlušnosťou. 7 Predstavený zboru je predsa Boží správca, preto to musí byť muž bezúhonný: nie namyslený, ani zlostný, ani pijan, ani bitkár, ani ziskuchtivec. 8 Naopak, má byť pohostinný, dobrosrdečný, rozvážny, spravodlivý, zbožný a zdržanlivý. 9 Jeho život musí byť v dokonalom súlade s vierou, ktorú hlása, aby mal právo nabádať k zdravému učeniu a umlčovať odporcov.

10 Lebo je mnoho tých, ktorí neustále prekrucujú pravdu, najmä medzi bývalými Židmi. 11 Tým treba zavrieť ústa, pretože do mnohých rodín vniesli zmätok, učia veci, aké sa nesmú, a ešte si za to dávajú platiť. 12 Jeden z nich, ktorého dokonca vyhlasujú za proroka, sa vyjadril o svojich krajanoch takto: „Kréťania sú samí luhári, zlé hovädá, leniví darmožráči.“ 13 Ozaj výstižné! Buď na nich čo najprísnejší, aby konečne dostali rozum a vrátili sa k viere. 14 Veď tie židovské bájky a vymyslené predpisy zatemňujú pravdu.

15 Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim sa zdá všetko skazené, lebo aj ich myseľ i svedomie sú skazené. 16 Takí vyhlasujú, že poznajú Boha, ale ich konanie ich usvedčuje z klamstva. Sú protivní, spupní a neschopní nijakého dobrého skutku.