SAN LUCAS
1
Lucas, opʉ Teófilo wãĩkʉgʉre gojadea
1-2 Opʉ Teófilo, yʉ mʉrẽ õãdorea. Gʉa watopere Jesús irinʉgãdeare ĩãnerã gʉare ĩgʉ̃ya kerere buema. Wárã gajirã, ĩgʉ̃sã gʉare buederosũta keoro gojanʉgãsianerã ããrĩmá. 3-4 Yʉde ããrĩpereri Jesús irinʉgãdeare masĩpeodʉagʉ, õãrõ buebʉ. Irasirigʉ mʉrẽ gajirã buedeare: “Diayeta ããrã”, ãrĩ masĩburo, ãrĩgʉ̃, irire keoro gojáa.
Marĩpʉre wereboegʉ Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ deyoaburire weredea
Herodes, Judea nikũ marã opʉ ããrĩripoe sugʉ paí Zacarías wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃, paí Abías wãĩkʉgʉya bumʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ marãpo Isabel wãĩkʉgo, paí Aarón wãĩkʉgʉ parãmeõ ããrĩturiagogue ããrĩyupo. Ĩgʉ̃sã pẽrãgueta Marĩpʉ ĩũrõrẽ diayemarẽ irirã, Moisére doreri pídeadere tarinʉgãbiriñurã. Irasirirã gajirã ĩgʉ̃sãrẽ: “Ñerĩ irirã ããrĩ́ma”, ãrĩmasĩbiriñurã. Isabel pũrã marĩgõno ããrĩyupo. Irasirirã pũrã marĩrãta, muñuakõãñurã.
Sunʉ Zacaríaya bumarãrẽ Marĩpʉya wiigue Marĩpʉ ĩũrõ moãrĩ ããrĩyuro. Irasirirã, ĩgʉ̃ paíare iridorederosũta irirã irogue waañurã. Irogue ejadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã paía irinarõsũ Zacaríare sʉ̃rõrĩ soemubure beyebokañurã. Irasirigʉ Zacarías Marĩpʉya wiima taribugue soemugʉ̃ ñajãyupʉ. 10 Ĩgʉ̃ irire soemuripoe iri taribu wirinʉgãrõgue wárã masaka Marĩpʉre sẽrẽrã iriñurã. 11 Ĩgʉ̃ soemuripoe sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ sʉ̃rõrĩ soemurõ diaye gapʉ Zacaríare deyoayupʉ. 12 Zacarías ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃, ĩãgʉka, nasirimasĩbiriyupʉ. Bʉro güiyupʉ. 13 Ĩgʉ̃ güimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉre wereboegʉ gapʉ ãsũ ãrĩyupʉ:
—Zacarías, güibirikõãka! Marĩpʉ mʉ sẽrẽrĩrẽ pémi. Mʉ marãpo Isabel sugʉ majĩgʉ̃ pũrãkʉgokumo. Ĩgʉ̃rẽ “Juan” wãĩyeka! 14 Ĩgʉ̃ merã bʉro ʉsʉyagʉkoa. Wárã gajirã ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃, ʉsʉyarãkuma. 15 Ĩgʉ̃ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ubu ããrĩgʉ̃́ meta ããrĩgʉkumi. Igui deko pãmurĩrẽ, siburidere neõ iiríbirikumi. Ĩgʉ̃ deyoaburi dupiyurogueta Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarisiagʉkumi. 16 Wárã Israel bumarãrẽ Marĩpʉre gũñaduúnerãrẽ dupaturi gũñamakʉ̃ irigʉkumi doja. 17 Marĩ Opʉ aariburi dupiyuro Elías Marĩpʉya kerere weredupiyudi werederosũta Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turari merã masakare weregʉkumi. Pagʉsãmarã ĩgʉ̃sã pũrã merã õãrõ ããrĩburo, ãrĩgʉ̃; tarinʉgãrĩmasãdere oparã dorerire õãrõ yʉjʉburo, ãrĩgʉ̃, Marĩpʉyare weregʉkumi. Irasirigʉ masaka marĩ Opʉre õãrõ ʉsʉyari merã bokatĩrĩñeãburo, ãrĩgʉ̃, irire weregʉkumi, ãrĩyupʉ Marĩpʉre wereboegʉ Zacaríare.
18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Zacarías sẽrẽñayupʉ:
—¿Nasirigʉ yʉ ire: “Diayeta ããrã”, ãrĩmasĩbukuri? Yʉ bʉgʉrogora ããrã. Yʉ marãpode bʉ́ro ããrĩ́mo, ãrĩyupʉ.
19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ:
—Yʉ Marĩpʉre wereboegʉ, Gabriel wãĩkʉgʉ, Marĩpʉ pʉro ããrĩgʉ̃́ ããrã. Ĩgʉ̃ta yʉre iriuami, mʉrẽ i õãrĩ kerere weredoregʉ. 20 Dapagorare yʉ wererire mʉ bʉremubiri waja, wereníbi dujagʉkoa. Mʉ magʉ̃ deyoadero pʉrʉ, werenígʉkoa doja. Marĩpʉ: “Irasũ waaburo”, ãrĩmakʉ̃, yʉ mʉrẽ ãrãderosũta waarokoa, ãrĩyupʉ Gabriel Zacaríare.
21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereripoere masaka, iri taribu wirinʉgãrõgue ããrĩrã́ Zacaríare yúrã iriñurã. “¿Naásũ waayuri, ĩgʉ̃ iropa yoaripoe deyomarĩgʉ̃?” ãrĩ gũñañurã. 22 Zacarías iri taribugue ããrãdi wirijagʉ, ĩgʉ̃sãrẽ weredʉagʉ, neõ werenímasĩbiriyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã irikeoyupʉ. Masaka, ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã: “Iri taribugue Marĩpʉ ĩmuadeare ĩãgʉkakõãkumi”, ãrĩ gũñañurã.
23 Zacarías Marĩpʉya wiigue Marĩpʉ ĩũrõ moãrĩrẽ iripeo, ĩgʉ̃ya wiigue goedujáakõãyupʉ. 24 Pʉrʉ ĩgʉ̃ marãpo Isabel nijĩpo ããrĩnʉgãyupo. Su mojõmarã abe neõ wiriro marĩrõ igoya wiigue ããrĩkõãyupo. 25 Ãsũ ãrĩ gũñayupo: “Marĩpʉ, yʉ pũrã marĩgõ ããrĩdeore iritamugʉ̃ irasũ yámi, masaka yʉre ĩãbéobirikõãburo, ãrĩgʉ̃”.
Marĩpʉre wereboegʉ Maríare Jesús deyoaburire weredea
26 Isabel nijĩpo ããrĩnʉgãdero pʉrʉ, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari abe waaró merã Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboegʉ Gabriere Galilea nikũma makã Nazaret wãĩkʉri makãgue, 27 sugo nomeõ María wãĩkʉgo, neõ sugʉ ʉ̃mʉ́ʉ merã ããrĩbeo pʉrogue iriuyupʉ. Igo, José wãĩkʉgʉ opʉ David parãmi ããrĩturiagʉ merã marãpʉkʉbo iriyupo. 28 Gabriel, igo ããrĩrṍgue ñajãa, igore:
—Mʉrẽ õãdorea. Marĩpʉ mʉrẽ õãrõ irigʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ marĩ Opʉ mʉ merã ããrĩ́mi. Ããrĩpererã nome nemorõ mʉrẽ õãrõ iritarinʉgãgʉkumi, ãrĩ õãdoreyupʉ.
29 María, ĩgʉ̃rẽ ĩãgõ, ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ pégo, pégʉkakõãyupo. “¿Naásũ ãrĩdʉaro irikuri ĩgʉ̃ yʉre õãdoreri?” ãrĩ, bʉro gũñayupo. 30 Igo gʉkamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉre wereboegʉ ãrĩyupʉ:
—María, güibirikõãka! Marĩpʉ ĩũrõrẽ mʉ õãrĩ bokabʉ. Mʉ merã ʉsʉyami. 31 Irasirigo mʉ dapagorare nijĩpo ããrĩnʉgãgokoa. Sugʉ majĩgʉ̃ pũrãkʉgokoa. Ĩgʉ̃rẽ “Jesús” wãĩyegokoa. 32-33 Ĩgʉ̃ ubu ããrĩgʉ̃́ meta ããrĩgʉkumi. Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ, ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ magʉ̃ ããrã mʉ”, ãrĩgʉkumi. David, mʉ magʉ̃ ñekʉ̃, Israel bumarã opʉ ããrĩdi ããrĩmí. Marĩpʉ Davire opʉ píderosũta mʉ magʉ̃dere Opʉ pígʉkumi Israel bumarãrẽ doreníbure. Ĩgʉ̃ doreri neõ perebirikoa, ãrĩyupʉ.
34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, María ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupo:
—¿Nasiriro yʉre irasũ waabukuri, yʉ neõ sugʉ ʉ̃mʉ́ʉ merã ããrĩbirikeremakʉ̃? ãrĩyupo.
35 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩyupʉ:
—Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉguere dijarigʉkumi. Marĩpʉ ããrĩpererã Opʉ turari, su ĩĩmikãyebo túbiaro irirosũ ejarokoa mʉrẽ. Irasirigʉ mʉ magʉ̃ deyoabu, Marĩpʉyagʉ õãgʉ̃ ããrĩgʉkumi. Masaka ĩgʉ̃rẽ: “Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩrãkuma. 36 Mʉ basudeo Isabede, bʉ́ro ããrĩkerego, sugʉ majĩgʉ̃ pũrãkʉgokumo. Masaka igore: “Pũrã marĩgõ ããrĩ́mo”, ãrĩkeremakʉ̃, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari abegora opasiamo. 37 Marĩpʉre ĩgʉ̃ iridʉari, neõ diasabea, ãrĩyupʉ.
38 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, María ãrĩyupo:
—Yʉ marĩ Opʉre moãboego ããrã. Marĩpʉ, mʉ ãrĩrõsũta iriburo yʉre, ãrĩyupo.
Igo irasũ ãrãdero pʉrʉ, Marĩpʉre wereboegʉ waakõãyupʉ.
María Isabere ĩãgõ waadea
39 Irinʉrĩta María mumurõ merã Judea nikũ ʉ̃tãyuku watopegue ããrĩrĩ́ makãgue waayupo. 40 Irogue eja, Zacaríaya wiigue ñajãa, Isabere õãdoreyupo. 41 Igo õãdorerire pémakʉ̃, Isabel magʉ̃ igoya patoregue ããrĩgʉ̃́ bʉro gãmeñayupʉ. Igo, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatariyupo. 42 Irasirigo turaro merã ãsũ ãrĩyupo:
—Marĩpʉ ããrĩpererã nome nemorõ mʉrẽ õãrõ iritarinʉgãmi. Mʉ magʉ̃dere õãrõ yámi. 43 Mʉ, yʉ Opʉ pago yʉre ĩãgõ ejamakʉ̃ õãtaria. 44 Mʉ õãdorerire yʉ pémakʉ̃ta, yʉ magʉ̃ yaa patoregue ããrĩgʉ̃́ bʉro ʉsʉyari merã gãmeñami. 45 Marĩpʉre wereboegʉ mʉrẽ wereadeare: “Keoro waarokoa”, ãrĩ bʉremusĩã, õãrõ ʉsʉyari merã ããrã, ãrĩyupo Isabel Maríare. 46 Irasirigo María ãsũ ãrĩyupo:
Yaa yʉjʉpũrãgue yʉ Opʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩa.
47 Marĩpʉ yʉre taugʉ merã bʉro ʉsʉyáa.
48 Yʉ ubu ããrĩgṍ ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ yʉre ĩgʉ̃rẽ moãboegore gũñami. Irasirirã dapagora merã masaka yʉre: “Marĩpʉ igore õãrõ iridea merã bʉro ʉsʉyadeo ããrĩmó”, ãrĩníkõãrãkuma.
49 Marĩpʉ turatarigʉ yʉre wári õãrĩrẽ yámi. Ĩgʉ̃ õãtarigʉ, neõ ñerĩ opabi ããrĩ́mi.
50 Ããrĩpererã goepeyari merã ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ bopoñaníkõãgʉkumi.
51 Ĩgʉ̃ turari merã wári õãrĩrẽ iri ĩmumi. “Gʉa gajirã nemorõ ããrã”, ãrĩ gũñarãnorẽ ubu ããrĩrã́ dujamakʉ̃ yámi.
52 Oparãrẽ ubu ããrĩrã́ dujamakʉ̃ yámi. Ubu ããrĩrã́: “Gajirã nemorõ ããrĩbea”, ãrĩ gũñarã gapʉre oparã dujamakʉ̃ yámi.
53 Ʉaboarimasãrẽ wári õãrĩ sĩmi. Wári oparã gapʉre neõ gajino opamerã dujamakʉ̃ yámi.
54-55 Marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ: “Iritamugʉra”, ãrĩderosũta Abrahãrẽ, ĩgʉ̃ parãmerã ããrĩturiarãdere iritamuníkõãmi. Irasirigʉ marĩ Israel bumarãrẽ, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ ĩgʉ̃ ãrĩdeare neõ kãtiro marĩrõ bopoñarĩ merã iritamuníkõãmi, ãrĩyupo María. 1 S 2.1-10; Sal 113.5-9; Gn 17.7
56 María, Isabel merã ʉrerã abegora ããrĩyupo. Pʉrʉ igoya wiigue goedujáakõãyupo.
Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ deyoadea
57 Pʉrʉ Isabel majĩgʉ̃ deyoarinopoe nijĩwãgũdero pʉrʉ, igo magʉ̃ deyoayupʉ. 58 Irasirirã igo pʉro ããrĩrã́, igoyarã, Marĩpʉ igore õãrõ iridea kerere pérã, igore ʉsʉyatamurã waañurã. 59 Igo magʉ̃ deyoadero pʉrʉ, su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã majĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya dʉpʉma gasirogãrẽ* Gn 17.1-14: Iripoegue Marĩpʉ Abrahãrẽ ĩgʉ̃ pũrã ʉ̃marẽ: “Yaarã ããrĩburo”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridoredi ããrĩmí. Pʉrʉ iri dorerire Moisére pídi ããrĩmí. Irasirirã judío masaka Abraham parãmerã ããrĩturiarã iri dorerire irirã, ĩgʉ̃sã pũrã ʉ̃marẽ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã ĩgʉ̃sã deyoadero pʉrʉ irasũ yáma. wiirirã waañurã. Ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ pagʉ “Zacarías” wãĩrẽ wãĩyedʉadiñurã. 60 Isabel gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ:
—Ããrĩbea. Ĩgʉ̃: “Juan” wãĩkʉgʉkumi, ãrĩyupo.
61 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, igore:
—¿Nasirigʉ irasũ wãĩkʉbukuri? Neõ mʉyarã irasũ wãĩkʉrã máma, ãrĩñurã.
62 Irasirirã Zacaríare: “¿Mʉ naásũ wãĩyedʉakuri?” ãrĩrã, mojõrĩ merã irikeo, sẽrẽñañurã. 63 Irasirigʉ Zacarías su taboa majĩ sẽrẽ, iri majĩgue:
—“Juan wãĩkʉgʉkumi”, ãrĩ gojayupʉ. Ĩgʉ̃ gojarire ĩãrã, gʉkakõãñurã. 64 Irire gojagʉta Zacarías wereníbi ããrãdi wereníakõãyupʉ doja. Irasirigʉ Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩyupʉ. 65 Ããrĩpererã Zacarías pʉro ããrĩrã́, ĩgʉ̃ werenímakʉ̃ pérã, gʉkakõãñurã. Ããrĩpererogue Judea nikũ marã ʉ̃tãyuku watopegue ããrĩrã́rẽ Juan deyoadeare wereñurã. 66 Ĩgʉ̃ deyoadea kerere pérã, ããrĩpererã gũña, ãsũ ãrĩ gãme sẽrẽñañurã:
—Ĩĩ majĩgʉ̃ bʉgʉro waagʉ́, ¿naásũ ããrĩrikʉgʉkuri Marĩpʉ turari merã deyoadi? ãrĩñurã.
Zacarías Marĩpʉre bayapeodea
67 Zacarías, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ weredorerire ãsũ ãrĩ wereyupʉ:
68 Marĩpʉre Israel bumarã Opʉre ʉsʉyari sĩrã! Marĩ ĩgʉ̃yarã pʉrogue marĩrẽ taugʉ aarími.
69 Irasirigʉ marĩrẽ taubure turatarigʉre iriugʉkumi. Ĩgʉ̃, David Marĩpʉre moãboerimasʉ̃ ããrĩdi parãmi ããrĩturiagʉgue ããrĩ́mi.
70 Iripoegue Marĩpʉ, ĩgʉ̃ya kerere weredupiyurimasã ñerĩ marĩrã merã marĩrẽ tauburire ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí:
71 “Ããrĩpererã mʉsãrẽ ĩãturirãrẽ, wajarãkʉrãrẽ, mʉsãrẽ tariweremakʉ̃ irigʉra”, ãrĩ weredi ããrĩmí.
72 Irasirigʉ marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ: “ ‘Mʉsãrẽ bopoñarĩ merã ĩãgʉ̃, õãrõ irigʉra’, ãrĩdeare neõ kãtibirikoa”, ãrĩ weredi ããrĩmí.
73 Irire Marĩpʉ marĩ ñekʉ̃ Abrahãrẽ weredi ããrĩmí.
74 Irasirigʉ marĩrẽ ĩãturirãrẽ wijatagʉkumi, güiri marĩrõ ĩgʉ̃ dorerire iritʉyaburo, ãrĩgʉ̃.
75 Ããrĩperero marĩ okaro bokatĩũrõ marĩrẽ ĩgʉ̃yarã, diayemarẽ irirã ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩyupʉ Zacarías.
Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ magʉ̃gãrẽ ãrĩyupʉ:
76 Makʉ, masaka mʉrẽ: “Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉya kerere weredupiyurimasʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩrãkuma. Mʉ, marĩ Opʉ aariburi dupiyuro ĩgʉ̃ aariburi maarẽ́ diayema maa ãmugʉ̃́ irirosũ ĩgʉ̃yare weregʉ waagʉkoa.
77 Marĩpʉyarãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉkoa: “Marĩpʉre: ‘Gʉa ñerõ irideare kãtika!’ ãrĩ sẽrẽmakʉ̃, mʉsãrẽ kãtigʉkumi. Irasirigʉ mʉsãrẽ perebiri peamegue waabonerãrẽ taugʉkumi”, ãrĩgʉkoa.
78 Marĩpʉ marĩrẽ bopoñarĩ merã maĩsĩã, ʉ̃mʉ, maamanʉ boyoro irirosũ waamakʉ̃ irigʉkumi, ʉ̃mʉgasigue merã marĩrẽ taubure iriugʉ.
79 Naĩtĩãrõgue ããrĩrã́rẽ boyori sĩgʉkumi perebiri peamegue waabonerãrẽ ĩgʉ̃rẽ masĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirigʉ marĩrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokamakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩ wereyupʉ Zacarías. Mal 3.1; Is 9.2
80 Majĩgʉ̃ õãrĩ gũñarĩ merã, Marĩpʉ turari merã masãyupʉ. Masaka marĩrõgue yoaripoe ããrĩyupʉ. Irogue ããrĩgʉ̃́ta Israel bumarãrẽ buenʉgãyupʉ.

1:54-55 1 S 2.1-10; Sal 113.5-9; Gn 17.7

*1:59 Gn 17.1-14: Iripoegue Marĩpʉ Abrahãrẽ ĩgʉ̃ pũrã ʉ̃marẽ: “Yaarã ããrĩburo”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridoredi ããrĩmí. Pʉrʉ iri dorerire Moisére pídi ããrĩmí. Irasirirã judío masaka Abraham parãmerã ããrĩturiarã iri dorerire irirã, ĩgʉ̃sã pũrã ʉ̃marẽ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã ĩgʉ̃sã deyoadero pʉrʉ irasũ yáma.

1:79 Mal 3.1; Is 9.2