des
Pahia oparã, judio masare buherã mera wejẽdiañorã Jesure
22
Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53
Eropi irisubure bʉgabiriri pan erã baburi bosenʉ merogã dʉhyayoro. Iri bosenʉ Pascua waĩcʉyoro. Eropirã pahia oparã, judio masare buherã mera Jesure wejẽdiarã, erã wejẽborore guñamaañorã. Jesure wejẽdia­quererã ta masapʉre güiñorã guari arĩrã.
Eropi Judapʉ watĩ ĩgʉre ñero iidorecʉ̃ yʉhripʉ ĩgʉre. Juda doce Jesu buherã mera majagʉ árĩripʉ. Eropigʉ pahia oparãre, Goãmʉ wihi majarã surara oparã mera sãre weretamugʉ wapʉ. Erã pohrogue eja, erãre Jesure ĩgʉ ĩhmuborore weretamupʉ erã mera. Ĩgʉ erãre eroparĩcʉ̃ pee erã mucubiri, “Mʉre niyeru wajayerãca,” arĩñorã erã Judare. Erã eroparĩcʉ̃, “Áʉ, mʉare ĩgʉre ĩhmugʉra,” Juda arĩpʉ. Eropigʉ masa erã ĩabiririsubu Jesure ĩhaturirãre ĩgʉ ĩhmuborore corenipʉ.
Jesu ĩgʉ buherã mera ĩgʉ baturinʉ árĩyoro
Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26
Bʉgabiriri panre erã baburinʉ bosenʉ árĩnʉgarinʉ árĩyoro. Eropiro Pascua majagʉ árĩbure ovejare erã wejẽrinʉ árĩyoro. Irisubu ta Pedro, Ñu sãre Jesu werepʉ:
—Bosenʉ mari baburire amurã waque, arĩpʉ Jesu erãre.
—¿Nohonogue mari baburire amudoregʉ obeori mʉhʉ gʉare? arĩ serẽpiñorã erã.
10 Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ:
—Jerusaléngue waque. Erogue mʉa ejacʉ̃ deco sorobu tuhpeogʉ mʉare bocatĩrigʉcumi. Ĩgʉ bocatĩricʉ̃ ĩgʉ mera waque. 11 Eropa warã ĩgʉ sihu ñajari wihigue ejarã, wihi opʉre õpa arĩque: “ ‘¿Nohogue yʉhʉ, yʉ buherã mera Pascua maja barire barãcuri?’ arãmi buhegʉ,” arĩque wihi opʉre. 12 Mʉa eroparĩcʉ̃ peegʉ wʉari taribure, ʉmaro maja taribure, mari gameri mera erã amura taribure ĩhmugʉcumi wihi opʉ. Erogue mari baburire iique mʉa, arĩpʉ Jesu erãre.
13 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã iri macague wañorã. Erogue erã ejacʉ̃ erãre ĩgʉ arĩdiro dopa ta eropa wayoro. Eropirã erã Pascua árĩcʉ̃ baburire amuñorã.
14 Erã barisubu árĩcʉ̃ Jesu doce ĩgʉ buherã mera ba doapʉ. 15-16 Erogue erã barogue doagʉ Jesu erãre werepʉ:
—Mʉare arĩgʉ iiaa. I Pascua bosenʉre mari iiaa Goãmʉ ĩgʉ yarãre ĩgʉ taurare guñarã. Pʉhrʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue ĩgʉ yarãre tautuhagʉcumi. Ĩgʉ eropa tauboro core inʉno majare dipaturi basome yʉhʉ. Eropigʉ dohpaguere yʉ ñero tariboro core i Pascua maja barire mʉa mera turaro badiabʉ, arĩpʉ Jesu.
17-18 Eropa arĩgʉ Jesu ihriripare aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩ serẽ, erãre werepʉ:
—Mʉare arĩgʉ tiiaa. Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩrogue igui decore ihriboro core ne dipaturi ihrisome yʉhʉ. Eropirã iri vinore aĩ mʉa basi ihrique, arĩpʉ Jesu.
19 Eropa arĩtuha panre aĩ, Goãmʉre “Õhaa,” arĩpʉ. Eropa arĩtuha irirure nuha guerepʉ erãre. Irirure gueregʉ ta erãre werepʉ:
—I yʉ dʉpʉ ãhraa. Yʉ dʉpʉ yʉre ĩhaturirãre erã oburi dʉpʉ árĩroca. Mʉa ñeri iira wajare cóãbu sĩrigʉca yʉhʉ. Eropirã mʉa yʉre guñaburire ire baque, arĩpʉ Jesu.
20 Eropa batuha eropa ta erãre ihriripa sãre ópʉ. Eropigʉ erãre werepʉ:
—Mʉa ñeri iirare cóãbu sĩrigʉca. Eropigʉ yʉ dire cóãgʉca. Eropa sĩrigʉ yʉ Pagʉ Goãmʉ “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩdiro ii ojogorocʉgʉca.
21 “Dohpaguere peeque mʉa. Yʉre ĩhaturirãre ĩhmubu yʉ mera ohõ doami. 22 Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ sĩrigʉca. Ĩgʉ eropa sĩridorequerecʉ̃ ta yʉre ĩhaturirãre ĩhmudigʉpʉ ñetariaro tarigʉcumi, arĩpʉ Jesu.
23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ erã basi õpa arĩ serẽpiñorã:
—¿Jesure ĩhaturirãre ĩhmubu mari mera majagʉ nihino árĩcuriba? arĩ serẽpiñorã erã basi.
“¿Mari mera majagʉ nihinopʉ opʉ árĩgʉcuri?” arĩ wereniguiñorã Jesu buherã
24 Pʉhrʉ Jesu buherã õpa arĩ dʉyasoñorã:
—¿Mari mera majagʉ nihipʉ árĩgʉcuri opʉ? arĩ wereniguiñorã erã basi.
25 Erã eropa arĩ wereniguicʉ̃ peegʉ Jesu erãre werepʉ:
—Goãmʉre masibirã oparãpʉ erã masare dorerã pũriro mera dorema. Eropirã oparãre “Erã masare õaro itamurã ãhrima,” arĩrima gajirã erãre. 26 Mʉapʉ eropa oparã árĩdiasome mʉa basi. Mʉa mera majagʉ mʉa tĩgʉpʉ mʉa pagʉ magʉ iro dopa árĩporo. Mʉa mera majagʉ opʉ árĩdiagʉ gajirã itamugʉ árĩporo. 27 ¿Nihino ãhriri opʉ mʉa pepicʉ̃? ¿Ba doagʉpʉ opʉ ãhriri? ¿O barire duhpeogʉpʉ opʉ ãhriri? Ba doagʉ ta árĩcumi opʉ. Ĩgʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta yʉpʉ pohro majagʉ iro dopa ta mʉare itamugʉ ahrabʉ.
28 “Masa erã yʉre ñero iiquerecʉ̃ ta mʉapʉ yʉre duhubirabʉ. 29 Eropigʉ yʉ Pagʉ ĩgʉ yʉre opʉ acudiro dopa ta mʉa sãre oparãre acugʉra yʉhʉ. 30 Yʉ opʉ árĩcʉ̃ mʉa sã yʉ bari mesa ta baha ihrirãca. Eropirã mʉa oparã doarire doarãca. Mʉa ero doarã Israe masare doce cururi majarãre beyerãca õarã sãre ñerã sãre, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre.
Pedro “Jesure masibeaa,” ĩgʉ arĩ gʉyaburiñere wereñumi Jesu
Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38
31 Eropa arĩtuhaja Pedrore Jesu õpa arĩ werepʉ:
—Simo Pedro yʉre peeque. Watĩ Satana mʉare árĩpehrerãre gamegʉ Goãmʉre serẽrami. Mʉa yʉre duhu ĩgʉ yare iicʉ̃ gamegʉ serẽrami. Trigo pohe opʉ ĩgʉ trigo gasirire cóãgʉ puri siriro dopa mʉare goroweodiami. 32 Ĩgʉ mʉare eropa gamequerecʉ̃ yʉpʉ mʉre Goãmʉre serẽbasabʉ. Yʉre mʉ umupeo duhubiriburire serẽbasabʉ Goãmʉre. Eropigʉ mʉhʉ yʉ mera majagʉ dipaturi árĩgʉ mʉ acawererãre yaharãre guñaturacʉ̃ iique mʉhʉ, arĩpʉ Jesu Pedrore.
33 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ:
—Opʉ, mʉre erã peresu iiquerecʉ̃ ta, yʉhʉ mʉ mera majagʉ árĩniguigʉca. Mʉre erã wejẽquerecʉ̃ ta mʉ mera majagʉ árĩniguigʉca, arĩpʉ Pedro.
34 Jesu yʉhripʉ:
—Pedro, mʉre arĩgʉ iiaa. Dohpagã ñami cãreña ĩgʉ wereboro core ʉhresubu “Jesure masibeaa,” arĩgʉca mʉhʉ gajirãre, arĩpʉ Jesu Pedrore.
Jesure erã ñero iinʉgaboro merogã dʉhyayoro
35 Eropa arĩtuha Jesu ĩgʉ buherãre werepʉ:
—¿Sohõ árĩrasubure mʉa niyeru aju moorã, suhri diyeri aju moorã, zapatu moorã mʉare yʉ obeorasubure gajino dʉhyari mʉare? arĩ serẽpipʉ Jesu.
—Ne gajino gʉare dʉhyabirabʉ, arĩ yʉhriñorã erã.
36 —Irisubure mʉare dʉhyabiriquerecʉ̃ ta dohpaguepʉre suhri diyeri ajure, niyeru aju sãre oparã irire aĩque. Eropirã mʉare matamijiri maricʉ̃ ĩarã mʉa suhrire duarã irimijire asũque. 37 Ire mʉare arĩgʉ iiaa. Goãmʉ yare erã gojarapũ erã arĩdiro dopa ta yʉre eropa waro gahmea. Õpa arĩñuma iripũgue. “ ‘Ĩgʉ dorerire tarinʉgarã mera majagʉ ãhrimi,’ arĩrãcoma masa,” arĩ gojañuma yʉre, arĩpʉ Jesu. Erãpʉ arĩñorã:
38 —Ĩaque opʉ. Pemiji matamijirire opaa gʉa, arĩñorã ĩgʉ buherã.
—Iripẽta árĩca, arĩ yʉhripʉ Jesu.
Getsemanígue Jesu Goãmʉ mera wereniguipʉ
Mt 26.36-46; Mr 14.32-42
39 Eropi Jesu ĩgʉ ero core ĩgʉ iiguadiro dopa ta Olivo waĩcʉdigʉ ʉtãgʉgue waha wapʉ. Ĩgʉ eropa wacʉ̃ ĩgʉ buherã ĩgʉ mera wañorã. 40 Erogue ejagʉ ĩgʉ erãre werepʉ:
—Goãmʉre serẽque mʉa ñerire iibiriboro dopa, arĩpʉ erãre Jesu.
41 Eropa arĩtuha ĩgʉ seyaro merogã yujugʉ ta wanemo, mereja Goãmʉ mera wereniguipʉ:
42 —Ahʉ, yʉ ñero tariburire iidiabigʉ iibiricãque. Yʉ eropa serẽquerecʉ̃ ta yʉ gamero dopa iibita. Mʉpʉ masia. Mʉ gamero dopa ta iique, arĩ serẽpʉ Jesu Goãmʉre.
43 Ĩgʉ eropa arĩ serẽcʉ̃ ʉmarogue aridigʉ anyu Jesure dehyoapʉ ĩgʉre itamugʉ. 44 Eropigʉ Jesu ñero sĩporãcʉ turaro mera Goãmʉ mera wereniguipʉ. Eropiro ĩgʉ ñajasiri guari di wiriro dopa ĩgʉre wiridijayoro.
45 Goãmʉ mera wereniguituha wahgãnʉgaja, ĩgʉ buherã pohrogue dujaa wapʉ. Ĩgʉ dujajacʉ̃ ĩgʉ buherã bʉrigã bʉjawererã árĩrã carĩrã árĩñorã. 46 Eropigʉ Jesu erãre õpa arĩ werepʉ:
—¿Duhpirã carĩri mʉa? Wahgãque. Goãmʉre serẽque mʉa ñeri iibiriburire, arĩpʉ Jesu erãre.
Jesure ĩhaturirã ĩgʉre peresu iiñorã
Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11
47 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu masa bajarã erañorã. Juda doce buherã mera majagʉ árĩdigʉ masare mʉhtagãridigʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ Jesu pohro eraa, ĩgʉ wayuporãre mimipʉ ĩgʉre. 48 Ĩgʉ eropa mimicʉ̃ Jesupʉ ĩgʉre serẽpipʉ:
—Juda, ¿yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre yʉre ĩhaturirãre ĩhmugʉ yʉ wayuporãre mimiri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu.
49 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu buherã masa Jesure erã ñeaburire masirã ĩgʉre serẽpiñorã:
—Opʉ, ¿gʉa matamijiri mera erãre gamequeãsi? arĩñorã erã.
50 Erã eropa arĩra pʉhrʉ yujugʉ Jesu buherã mera majagʉpʉ pahia opʉ pohro majagʉre ĩgʉ matamiji mera ĩgʉ gamirore diayepʉ árĩri gamirore tabe coro dijucãpʉ. 51 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩagʉ Jesu õpa arĩpʉ:
—Iibita, arĩpʉ.
Eropa arĩtuha pohro majagʉ gamiro árĩrañere mohmepipʉ. Ĩgʉ eropa iicʉ̃ pohro majagʉpʉ mʉraro ta dujapʉ daja. 52 Eropa iituha pahia oparãre, Goãmʉ wihi surara oparãre, mʉrã sãre ĩgʉre ñeamorãre Jesu serẽpipʉ:
—¿Mʉa matamijiri mera, yucʉ dʉcari mera arirã yajari masʉre iro dopa ta yʉre ñearã arirã iiari? 53 Ʉmʉri nʉcʉ Goãmʉ wihigue mʉa mera yʉ árĩcʉ̃, mʉa yʉre ñeabiribʉ. Eropa arĩquerecʉ̃ ta dohpague mʉa ñerã yanʉ ta ãhraa. Watĩ ĩgʉ tarinʉgaburisubu árĩro iiaa, arĩpʉ Jesu.
“Jesure masibeaa,” arĩpʉ Pedro
Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27
54 Erã Jesure ñeatuha pahia opʉ ya wihigue aĩgãñorã erã ĩgʉre. Erã aĩgãcʉ̃ Pedro yoarogue erãre ĩhanʉrʉsiapʉ. 55 Opʉ ya wihigue ejacʉ̃, iri wihire cãhmotara sãriro pohecague õari goro deco peame dihuñorã gajirã. Erã dihucʉ̃ ĩagʉ Pedro peame pohro doarã mera doapʉ. 56 Ĩgʉ peame boyorogue doacʉ̃ yujugo pohro majago ĩgʉre õaro ĩhanʉrʉ gajirãre õpa arĩ werepo:
—Ihĩ sã ĩgʉ mera ta ãhrami, arĩpo igo.
57 Igo eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ:
—Nomeo, ĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩripʉ Pedro. 58 Pʉhrʉ ñari gajigʉ Pedrore ĩha, õpa arĩ werepʉ:
—Mʉ sã erã mera majagʉ ta ãhraa, arĩpʉ ĩgʉ.
—Ne, árĩbeaa, arĩripʉ Pedro.
59 Yuju hora pʉhrʉ gajigʉ gajirãre õpa arĩ werepʉ:
—Diaye ta ãhraa. Ihĩ Galilea majagʉ ãhrimi. Diaye ta Jesu mera ãhrami ihĩ sã, arĩpʉ ĩgʉ gajirãre.
60 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pedro yʉhripʉ:
—Mʉ arĩgʉre ne masibeaa yʉhʉ, arĩ yʉhripʉ.
Ĩgʉ eropa arĩ wereniguirisubu cãreña werepʉ. 61 Ĩgʉ werecʉ̃ mari Opʉ Jesu wihi pohro árĩdigʉ Pedrore maji ĩapʉ. Ĩgʉ eropa ĩacʉ̃ Pedropʉ Jesu ĩgʉ arĩrare guñapʉ. “Dohpagã ñami cãreña ĩgʉ wereboro core, ʉhresubu mʉhʉ, ‘Yʉhʉ Jesure masibeaa,’ arĩgʉca mʉhʉ,” Jesu ĩgʉ arĩrare guñapʉ Pedro. 62 Eropigʉ Pedro erogue wiriri, turaro orepʉ.
Jesure wereya, pañorã erã
Mt 26.67-68; Mr 14.65
63 Eropirã Jesure corerã surara ĩgʉre wereya, pañorã. 64 Eropa parã ĩgʉ cuirire diricãhmota, ĩgʉre serẽpiñorã:
—¿Noa mʉre pari? Ĩabiriqueregʉ ta wereque gʉare, arĩ wereyañorã erã.
65 Eropirã baja gaji ñero arĩ wereyañorã erã ĩgʉre.
Jesure opʉ serẽpipʉ
Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24
66 Eropirã boyorogue ta mʉrã, pahia oparã, judio masare buherã sã gamenereñorã. Erã eropa gamenererore gajirã erã pohrogue Jesure aĩgãriñorã.
67 —Wereque gʉare. ¿Goãmʉ beyedigʉ Cristo ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã erã Jesure.
Erã eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ:
—Mʉare yʉ werecʉ̃ sãre yʉre peesome mʉa. 68 Mʉare yʉ serẽpicʉ̃ yʉre yʉhrisome mʉa. Eropirã yʉre wiusome mʉa. 69 Mʉa yʉre wiubiriquerecʉ̃ ta pʉhrʉ ñari ʉmʉri nʉcʉ yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ Goãmʉ yʉ Pagʉ turagʉ ĩgʉ diayepʉ doagʉ árĩgʉca, arĩpʉ Jesu.
70 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã árĩpehrerã serẽpiñorã daja dipaturi:
—¿Eropa arĩgʉ “Yʉhʉ Goãmʉ magʉ ãhraa,” arĩri mʉhʉ? arĩñorã erã.
—Mʉa arĩro dopa ĩgʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ Jesu erãre.
71 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ õpa arĩ erã basi wereniguiñorã erã:
—Ĩre weresãrãre gajirãre mari gamebeaa pare. Erã nʉcʉ ta sihajama. Ĩgʉ Goãmʉre ĩgʉ ñero wereniguicʉ̃ mari basi ta mari peea. Eropirã ĩgʉ ñero iira dipuwajare masituhaa, arĩñorã erã erã basi.
Pilato Jesure serẽpipʉ
23
Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38
Eropa arĩtuha erã árĩpehrerã wahgãnʉgaja, Jesure Pilato waĩcʉgʉ opʉ pohrogue aĩgãñorã. Aĩ ejarã Jesure weresãnʉgañorã:
—Ihĩ mari ya yeba majarãre ñero iidorecʉ̃ peeabʉ. Mari opʉre Césare ihĩ wajayedorebeami. Eropigʉ ĩgʉ “Yʉhʉ opʉ ãhraa. Cristo ãhraa yʉhʉ,” arĩ wereniguimi ĩgʉ basi, arĩ weresãñorã erã Jesure.
Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ Pilato Jesure serẽpipʉ:
—¿Diaye ta judio masa opʉ ta ãhriri mʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
—Mʉ arĩro dopa ta ĩgʉ ta ãhraa, arĩ yʉhripʉ Jesu.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Pilato pahia oparãre, masa sãre werepʉ:
—Ĩre gajino waja dipuwaja mara, arĩpʉ ĩgʉ.
Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta erã turaro weresãnemoñorã:
—Ĩgʉ, ĩgʉ buheri mera masare gamequeãcʉ̃ iimi. Galilea yeba ĩgʉ irire iinʉgami. Eropa iinʉgatuha árĩpehrero Judea yebague irire ĩgʉ iimi, arĩ weresãñorã erã.
Herode waĩcʉgʉ opʉ Jesure serẽpipʉ
Erã eropa arĩ weresãcʉ̃ peegʉ Pilatopʉ serẽpipʉ:
—¿Ihĩ Galilea majagʉ ãhriri? arĩpʉ ĩgʉ.
—Ero majagʉ ta ãhrimi, arĩ yʉhriñorã gajirã.
Erã eropa yʉhricʉ̃ peegʉ Pilatopʉ Jesu ĩgʉ árĩri yebare masigʉ opʉ Herode ĩgʉ ya yeba majagʉ ĩgʉ árĩcʉ̃ masipʉ. Irire masigʉ Jesure Herode pohro obeopʉ. Irisubure Herode Jerusalén árĩpʉ. Ero core Herode Jesure peemʉripʉ. Ĩgʉ eropa peera pʉhrʉ ĩgʉre bʉrigã ĩadiaripʉ. Jesu ĩgʉ deyoro moarire ĩgʉ ii ĩhmucʉ̃ ĩadiaripʉ ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ Jesure ĩagʉ mucubiripʉ. Eropigʉ baja serẽpipʉ Jesure. Ĩgʉ eropa serẽpiquerecʉ̃ ta Jesupʉ ne yʉhribiripʉ ĩgʉre. 10 Pahia oparã, judio masare buherã sã Herode pohro nʉgaja turaro Jesure weresãñorã. 11 Erã eropa arĩ weresãra pʉhrʉ Herode ĩgʉ surara mera wereya, Jesure ñero iiñorã. Eropa wereyarã, õariñe suhrirore opʉ yañe dopa bejariñere sãñorã erã Jesure. Eropa wereyatuha, iri suhrirore tuwea aĩ Pilato pohro obeoñorã daja. 12 Irinʉre Herode, Pilato mera õaro erã basi game iinʉgarã árĩnʉgañorã. Ero corere erã basi game ĩhaturirã árĩriñorã.
Masa Jesure wejẽdoreñorã
Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16
13 Eropi Pilato pahia oparãre, gajirã oparãre, masa sãre ĩgʉ sihubeocʉ̃ gamenereñorã. 14 Erã gamenerecʉ̃ ĩagʉ õpa arĩpʉ erãre:
—Ĩre yʉre aĩgãrirã, “Ĩgʉ masare ñero iidoremi,” arĩraa mʉa yʉre. Dohpague mʉa ĩhuro ĩre serẽpipehoabʉ daja. Yʉ eropa serẽpira pʉhrʉ mʉa ĩgʉre weresãcʉ̃ ñeri dipuwaja mara yʉ ĩacʉ̃. 15 Herode sã “Ĩgʉre ne ñeri dipuwaja mara,” arãmi. Eropa arĩgʉ dipaturi ĩre ohõ dujuami daja. Eropiro ĩre wejẽdorero mara. Mʉa sã irire ĩha masia. 16 Eropigʉ ĩgʉre tãraradari mera tãradoregʉca yʉhʉ. Erã eropa tãrara pʉhrʉ ĩgʉre wiugʉra, arĩripʉ Pilato.
17 Bojori nʉcʉ Pascua bosenʉri nʉcʉ peresu árĩdigʉre yujugʉre masa gamegʉre Pilato eropa wiubasamʉripʉ. Eropa iiro gameyoro ĩgʉre. 18 Eropirã Pilato “Jesure wiugʉra,” ĩgʉ arĩcʉ̃ peerã árĩpehrerã masa õpa arĩ gaguiniguiñorã:
—Ĩgʉ Jesure wejẽque. Gʉa yagʉ árĩbure Barrabápʉre gʉare wiubasaque, arĩ gaguiniguiñorã masa.
19 Ero Barrabápʉ Jerusaléngue oparãre ĩgʉ cóãdorera dipuwaja, ĩgʉ gajirãre wejẽra dipuwaja peresu iiñorã ĩgʉre. 20 Pilato Jesupʉre wiudiaripʉ. Eropigʉ ĩgʉ masare ĩgʉ wiabure serẽpi ĩapʉ daja. 21 Ĩgʉ Jesure eropa wiudiaquerecʉ̃ ta erã ĩgʉre arĩñorã daja:
—Crusague pabia wejẽque ĩgʉre. Wejẽcãque ĩgʉre, arĩ gaguiniñorã erã.
22 Erã eroparĩcʉ̃ Pilato ʉhresubu waro gohra õpa arĩripʉ daja erãre:
—¿Ñehenore ñerire iiari ĩgʉ mʉa eropa arĩ gaguiniguicʉ̃? Ne ĩgʉre ñeri dipuwaja mara. Eropigʉ ĩgʉre wejẽ­dore­masibeaa. Ĩgʉre tãraradari mera tãradoregʉca. Iripẽta iidoregʉca. Eropigʉ ĩgʉre wiugʉca, arĩripʉ Pilato.
23 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta erã turaro mera gaguininemo, Jesure crusague wejẽdoreñorã. Erã eropa arĩ gaguinicʉ̃ peegʉ Pilato erã gamero dopa ta iidorepʉ. 24 Eropigʉ erã arĩro dopa ta Pilato Jesure wejẽdorepʉ. 25 Eropa doregʉ masa serẽdigʉre wiupʉ. Ĩgʉ peresugue árĩgʉre, masare gamewejẽcʉ̃ iidigʉre, masare wejẽdigʉre Pilato Barrabápʉre wiupʉ. Eropigʉ masa erã gamero dopa ta Pilato Jesure crusague wejẽdorepʉ.
Erã Jesure crusague pabia wejẽñorã
Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27
26 Eropirã erã Jesure wejẽrã warã, aĩgãñorã. Erã eropa warisubu Simo waĩcʉgʉ Cirene majagʉ pohegue ejadigʉ erapʉ. Jerusaléngue ĩgʉ eracʉ̃ ĩarã Jesure aĩgãrã ĩgʉre bocatĩri, ñeha, crusare ĩgʉre coãtamudoreñorã Jesu pʉhrʉ.
27 Eropirã masa bajarã Jesure ĩhanʉrʉsiañorã. Eropirã gajirã nome ĩgʉre erã eropa iicʉ̃ ĩarã turaro ore nʉrʉsiañorã. 28 Erã orecʉ̃ peegʉ Jesu erãre maji ĩha õpa arĩpʉ:
—Jerusalén majarã nome yʉre orebiricãque. Mʉa basi, mʉa porã ya árĩburire oreque. 29 Gajinʉri árĩcʉ̃ masa õpa arĩrãcoma. “Porã marirã nome dohpaguere mari árĩcʉ̃ õatariaboaya,” arĩrãcoma masa. 30 Irisubure ʉtãgʉre õpa arĩ wereniguirãcoma masa. “Igʉ ʉtãgʉ gʉa weca yuri bejaporo. Gʉare wejẽcãporo,” arĩrãcoma masa. 31 Masa yʉre dipuwaja marigʉre erã õpa iicʉ̃, ñeri dipuwaja oparãpʉ ñetariaro warãcoma, arĩpʉ Jesu.
32 Gajirã perã dorerire tarinʉgarã erã árĩcʉ̃ erã sãre Jesu mera erã wejẽmorãre aĩgãñorã erã. 33 Erã aĩgã dipu pero waĩcʉrogue eja crusague Jesure pabiañorã. Eropirã gajirã perã sãre yujugʉre ĩgʉ diayepʉ gajigʉre ĩgʉ copʉ crusariguere pabiañorã. 34 Erã eropa iicʉ̃ Jesu õpa arĩpʉ:
—Ahʉ, oã dohparagã erã ñero iirire cãdijique erãre. Erã erã eropa iirire masibeama. Eropigʉ irire cãdijique, arĩpʉ Jesu ĩgʉ Pagʉre.
Eropirã surara Jesu suhri mʉrare “¿Noa yañe árĩrocuri iñe?” arĩ game bira wajatañorã. 35 Eropirã masa ero niguirã erã ĩaro judio masa oparã Jesure wereyañorã:
—Ĩgʉ gajirã masare sĩribonirãre taurapʉ. Eropigʉ ĩgʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ beyedigʉ árĩgʉ ĩgʉ basi tariporo, arĩ wereyañorã erã.
36 Surara sã ĩgʉre wereyañorã. Jesu pohro ejarã, vino sʉĩrire erã oriñorã. 37 Irire iirã õpa arĩñorã erã:
—Mʉhʉ judio masa erã opʉ árĩgʉ ta, mʉ basi tarique, arĩñorã erã.
38 Eropi ĩgʉ weca õpa arĩ gojarapũre pabia tuñorã: “Ihĩ judio masa tauro opʉ árĩgʉ ãhrimi,” arĩ gojaturapũ árĩyoro. Griego ya mera, Roma majarã ya mera, judio masa ya mera gojarapũ árĩyoro.
39 Gajigʉ ĩgʉ mera erã pabia tudigʉ ĩgʉ ñero arĩ wereniguipʉ Jesure:
—¿Mʉhʉ Cristo árĩbeari? Mʉ basi, gʉa sãre tauque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ ĩgʉ mera majagʉpʉ ĩgʉre yʉhripʉ:
—Eropa arĩbiricãque. ¿Duhpigʉ Goãmʉre umupeobeari mʉhʉ? Marire yujuro mera dipuwaja moama erã. 41 Maripʉre mari ñeri dipuwajare dipuwaja moarã diaye iirã iima erã. Ihĩpʉ ñerire iibiriñumi, arĩpʉ gajigʉ tarinʉgagʉpʉ.
42 Eropa arĩgʉ ĩgʉ Jesure õpa arĩpʉ:
—Jesu, mʉhʉ opʉ árĩrogue árĩgʉ yʉ sãre guñaque, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
43 —Mʉre ire arãa. Dohpagãre yʉ mera paraíso waĩcʉrogue yʉ mera árĩgʉca, arĩpʉ Jesu ĩgʉre.
Jesu sĩria wapʉ
Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30
44 Eropi goeri boje gohra árĩcʉ̃ árĩpehrerogue ʉhre hora gohra naitĩa wayoro. 45 Naitĩaro árĩrisubu Goãmʉ wihi majañe suhriro cãhmotara suhriro deco mera yehguea wayoro. 46 Eropigʉ Jesu turaro gaguinipʉ:
—Ahʉ, yʉ sĩporãre mʉre wiaa mʉ dibuboro dopa, arĩ gaguinipʉ Jesu.
Eropa arĩtuha sĩria wapʉ.
47 Eropa wacʉ̃ ĩagʉ surara opʉpʉ “Goãmʉ turagʉ ãhrimi,” arĩ, “Ihĩ Jesu diaye ta õagʉ ãhrañumi,” arĩpʉ ĩgʉ.
48 Eropirã ero gamenererã iri eropa wacʉ̃ ĩarã, Jesu ĩgʉ sĩricʉ̃ ĩarã, erã ya wihigue dujaa wañorã. Dujaa wa, bʉjawereri mera waha wañorã. 49 Árĩpehrerã Jesu mera majarã, Galileague ĩgʉ mera arinirã nome sã yoarogue Jesure ĩhu niguiñorã.
Jesu dʉpʉre masa gobegue apiñorã
Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42
50-51 Irisubure José waĩcʉgʉ ero árĩpʉ. Judea yeba Arimatea waĩcʉri maca majagʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ õagʉ, diaye iigʉ árĩgʉ, Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩnʉgaburire coregʉ árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ judio masa oparã mera majagʉ árĩqueregʉ ta Jesure erã wejẽdorecʉ̃ gamebiriripʉ ĩgʉ. 52 Eropigʉ Pilato pohrogue eja, Jesu mʉrʉ dʉpʉre serẽpʉ. 53 Serẽtuha Jesu dʉpʉre aĩ diju, õari suhriro mera ĩgʉ dʉpʉre omapʉ. Eropa omatuha masa gobegue ʉtãyegue erã seara gobegue apipʉ ĩgʉ dʉpʉre. Iri gobere ne yujugʉ sĩridigʉre yaanibiriñorã dohpa. 54 Irinʉ Sabadonʉ maja árĩburire erã amuyurinʉ árĩyoro. Sabado judio masa soorinʉ árĩboro merogã dʉhyayoro.
55 Eropirã Galileague Jesu mera arinirã nome masa gobegue José wacʉ̃ ĩarã nʉrʉsiañorã. Masa gobegue eja, iri gobere ĩha, Jesu dʉpʉre ĩgʉ apirare ĩañorã. 56 Pʉhrʉ erã ya wihigue dujaa wañorã. Poresurire ĩgʉ dʉpʉre sũburire amuñorã erã. Eropirã Sabado árĩcʉ̃ Goãmʉ ĩgʉ dorerire Moisere ĩgʉ apirare iri dorero dopa ta erã sooñorã.
Jesu masa mʉriapʉ
24
Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10
Domingo árĩcʉ̃ boyorogue erã nome erã poresuri erã amurare aĩ Jesu masa gobe pohrogue aĩgãñorã. Iri gobegue ejarã, iri gobere biharaye ʉtãyere erã pãgũ nugurayere ĩañorã. Eropa ĩarã erã iri gobegue ñaja wañorã. Jesu dʉpʉpʉre ne bocajabiriñorã erã. Ĩgʉ dʉpʉre bocabirã, “¿Dohpa wayuri?” arĩ pepiñorã erã. Erã eropa arĩ pepi erã werenigui amaro gohra perã ʉma gosesiriri suhricʉrã erã pohro niguiñorã. Ero erã niguicʉ̃ ĩha, nome güirã merejañorã. Eropirã ʉmapʉ erãre wereñorã:
—¿Duhpimorã sĩridigʉ mʉrʉ ĩgʉ árĩdirore ahmari mʉa? Dohpaguere ĩgʉ ojocarigʉ ãhrimi. Ĩgʉ õre marimi. Masa mʉriatuhami. ¿Sohõ árĩrasubure Galileague mʉa mera árĩgʉ ĩgʉ arĩrare guñari mʉa? “Yʉ masʉre Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre wiarãcoma ñerãre. Erã yʉre crusague pabia wejẽrãcoma erã yʉre. Eropigʉ yʉ sĩrira pʉhrʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ masa mʉriagʉca yʉhʉ,” ¿mʉare ĩgʉ arĩrare guñari mʉa? arĩñorã ʉmapʉ.
Erã eroparĩcʉ̃ peerã, nomepʉ ĩgʉ arĩrare guñañorã. Erã eropa arĩra pʉhrʉ erã dujaa wañorã. Once buherãre gajirã sãre irire werepehoñorã. 10 Erã nomepʉ María Magdalena, Juana, María Santiago pago árĩñorã. Erã nome gajirã nome sã árĩñorã Jesu buherãre eropa wererã nome. 11 Erã eropa arĩ werequerecʉ̃ ta Jesu buherãpʉ “Erã diaye arĩbiribocoma. Eropa arĩcãrã iima oã nome,” arĩ pepiriñorã. Eropirã erã nomere peediabiriñorã.
12 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ, Pedropʉ masa gobegue omagã, ĩagʉ wapʉ. Iri gobegue eja, ĩgʉ muhmereja ĩhame acupʉ. Jesure erã omara gasiro dihtare ĩapʉ. “¿Dohpa wayuri?” arĩ pepigʉ ĩgʉ wihigue dujaa wapʉ.
Emaus waĩcʉri maca maja mague Jesu dehyoapʉ
Mr 16.12-13
13 Irinʉre perã Jesu buherã mera majarã Emaus waĩcʉri macague warã iiñorã. Jerusalénre once kilómetros yoaro ãhraa Emaure ejaro. 14 Emaugue waha, árĩpehreri Jesure eropa warare wereniguigãrã iiñorã. 15 Erã eropa arĩ werenirisubu Jesupʉ erã watope erã mera wapʉ. 16 Eropirã ĩgʉre ĩaquererã ta erã ĩgʉre ĩha masibiriñorã.
17 —¿Mʉa curirã warã dohpa arĩ werenigui bʉjawererã iiri mʉa? arĩpʉ Jesu.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã dujanʉgañorã bʉjawererã. 18 Eropigʉ Cleofa waĩcʉgʉpʉ Jesure yʉhripʉ:
—¿Dohpaguere Jerusalénre erã iirare mʉ dihta masibeari? arĩ serẽpipʉ ĩgʉ.
19 —¿Dohpa wahári Jerusalénre? arĩpʉ Jesu.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Cleofa yʉhripʉ:
—Jesure Nazare majagʉre erã iirare arĩrã iiaa. Ĩgʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉ árĩrimi. Eropirã ĩgʉ wereniguirire peerã, ĩgʉ iira sãre ĩarã, “Turagʉ ãhrimi,” arĩ pepirima masa. Goãmʉ sã eropa arĩ pepicumi. 20 Mari pahia oparã, gajirã oparã mera ĩgʉre wejẽdorerã gajirãre ohama. Erã eropa ocʉ̃ gajirãpʉ ĩgʉre crusague pabia wejẽama. 21 “Roma majarãre cóãbu Israe masa opʉ árĩbu ãhrimi,” arĩ pepiribʉ gʉa ĩgʉre. Dohpagã mera ʉhrenʉ wahaa ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ. 22 Bajamerãgã gʉa mera majarã nome gʉare ʉcacʉ̃ iiama. Boyoro Jesu ĩgʉ masa gobegue erã eja, 23 ĩgʉ dʉpʉre erã bocabirañorã. Dʉpʉre bocabiri erã dujara wereama. “Gʉare anyua dehyoama. Jesu ojocariapʉ,” arĩ wereama nomepʉ. 24 Erã eroparĩcʉ̃ gajirã gʉa mera majarãpʉ iri gobegue eja nome erã arĩdiro dopa ta ĩañorã. Erã sã Jesu mʉrʉre ĩabirañorã, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
25 Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ Jesu werepʉ erãre:
—Mʉa ne peebirã ãhraa. ¿Goãmʉ yare weremʉhtanirã mʉra erã arĩrare õaro peebeari mʉa? 26 Cristo opʉ árĩboro core ĩgʉ ʉmarogue ĩgʉ mʉriaboro core ĩgʉre ñero tariro gahmeabʉ. ¿Irire masibeari mʉa? arĩpʉ Jesu erãre.
27 Eropa arĩgʉ Goãmʉ yare erã gojarapũguere erã ĩgʉre gojayurare Jesu werepehocãpʉ erãre. Moise mʉrʉ ĩgʉ gojarare Jesu werenʉgapʉ. Eropigʉ árĩpehrerã Goãmʉ yare weremʉhtanirã erã gojara sãre erãre werepehocãpʉ.
28 Erã erã wari macague erã ejacʉ̃ Jesupʉ erãre tarigãgʉ dopa iipʉ. 29 Ĩgʉ eropa iiquerecʉ̃ ta erãpʉ ĩgʉre wadorebiriñorã.
—Gʉa mera dujaque. Ñamicague ãhraa. Nairo iica, arĩñorã erã Jesure.
Eropigʉ Jesu erã mera wihigue ñaja wapʉ. 30 Pʉhrʉ ĩgʉ erã mera erã bari mesague doaja, panre aĩ, Goãmʉre “Õhaa” arĩpʉ. Eropa arĩgʉ iri panre nuha aĩ erãre ópʉ. 31 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã erã Jesure ĩha masiñorã pare. Erã ĩha masira pʉhrʉ ĩgʉ dederea wapʉ. 32 Ĩgʉ eropa dederecʉ̃ erã erã basi õpa arĩ wereniguiñorã:
—Mague ĩgʉ marire wereniguirisubu Goãmʉ ĩgʉ gojarare ĩgʉ wereniguirisubu mari sĩporã mera õaro mucubiriri mera pepiabʉ mari, arĩñorã erã basi.
33 Eropa arĩtuha erã mata Jerusaléngue dujaa wañorã. Erogue eja, once buherãre, gajirã mera gamenererãre bocañorã. 34 Erã ejacʉ̃, once buherã õpa arĩñorã erãpʉre:
—Diaye ta mari Opʉ masa mʉriadi ãhrami. Simo Pedro ĩgʉre ĩapʉ, arĩñorã erã.
35 Erã eroparĩcʉ̃ peerã Emaus wari maha wanirã sã erã ĩarare wereñorã:
—Jesu ĩgʉ panre nuha gʉare ĩgʉ ocʉ̃ ĩha masiabʉ gʉa, arĩñorã gajirãre.
Jesu ĩgʉ buherãre dehyoapʉ
Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23
36 Erã eropa arĩ wererisubu mata Jesupʉ erã pohro dehyoanʉgajapʉ.
—¿Ãhriri mʉa? arĩpʉ ĩgʉ erãre.
37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã “Sĩridigʉ mʉrʉre ĩarã iiaa mari,” arĩ pepi, turaro güiñorã. 38 Erã eropa güicʉ̃ ĩagʉ ĩgʉ erãre werepʉ:
—¿Duhpirã güiri mʉa? ¿Duhpirã yʉre ĩarã “I diaye árĩbeaa, arĩri mʉa? 39 Yʉ mojotorire yʉ guburi sãre ĩaque. Mʉa irire ĩarã, yʉre ĩha masirãca. Yʉre mohmepique. Mohmepirã masirãca mʉa. Sĩridigʉ mʉrʉ dʉpʉ moomi. Yʉpʉ dʉpʉcʉa, arĩpʉ Jesu.
40 Eroparĩgʉ ĩgʉ mojotorire, ĩgʉ guburire ĩhmupʉ erãre. 41 Ĩgʉ eropa ĩhmuquerecʉ̃ ta erã bʉrigã mucubiri ʉca warã “I diaye árĩbeaa,” arĩ pepiniñorã dohpa. Erã eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesu erãre serẽpipʉ:
—¿Õre bari ãhriri? arĩpʉ ĩgʉ.
42 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ waimʉ mupudigʉre mome imisĩri sãre oñorã ĩgʉre. 43 Irire aĩ erã ĩhuro Jesu bapʉ. 44 Batuha Jesu werepʉ erãre:
—Sohõ mari árĩrasubu mʉa mera árĩgʉ yʉhʉ mʉare werediro dopa ta dohpaguere yʉre eropa wahabʉ. Goãmʉ doreri Moise marire ĩgʉ apira ĩgʉ eropa arĩ gojadiro dopa ta yʉre eropa wahabʉ. Goãmʉ yare weremʉhtanirã, Salmopũre gojanirã sã iribojegue erã yʉre arĩ were gojayudiro dopa ta dohpague yʉre eropa wahabʉ. Eropa ta waro gahmeabʉ, arĩpʉ Jesu.
45 Eropa arĩtuha Goãmʉ yare erã arĩ were gojarare ĩgʉ buherãre masicʉ̃ iipʉ Jesu erãre.
46 —Goãmʉ yare erã gojara õpa arĩyoro: “Cristo ñero tarigʉcumi. Eropigʉ ʉhrenʉ pʉhrʉ ĩgʉ sĩrira pʉhrʉre ĩgʉ masa mʉriagʉcumi. 47 Ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉ árĩpehreri yeba ĩgʉ yarã Goãmʉ yare buherãcoma. ‘Mʉa ñerire bʉjawererã Jesucristo mera mʉa ñerire cãdijirã árĩrãca,’ arĩ wererãcoma masare. Eropa weremorã Jerusalén were­nʉga­rãcoma,” arĩ gojañumi Goãmʉ yare erã gojarapũ, arĩpʉ Jesu.
48 Eropa arĩtuhaja õpa arĩ werenemopʉ:
—Mʉapʉ i árĩpehrerire ĩanirã ãhraa. Eropirã gajirãre wererãca. 49 Goãmʉ “Ĩgʉre mʉare obeogʉra,” ĩgʉ arĩdigʉre yʉpʉ mʉare obeogʉra. Eropirã Jerusaléngue ĩgʉ Espíritu Santo mʉare ĩgʉ eraburire coreque mʉa. Ĩgʉ mʉare turarire ogʉcumi, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre.
Jesu ʉmarogue mʉria wapʉ
Mr 16.19-20
50 Eropa arĩtuha Jesu erãre Jerusalén árĩrãre Betaniague aĩgãpʉ. Erogue eja, Jesu ĩgʉ mojotori mera sĩmuju, “Õaro árĩque,” arĩpʉ erãre. 51 Eropa arĩtuha erãre api, ʉmarogue mʉria wapʉ. 52 Ĩgʉ mʉriara pʉhrʉ erã ĩgʉre umupeo, “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” arĩ, Jerusaléngue bʉrigã mucubiriri mera dujaa wañorã. 53 Ero ãhri ʉmʉri nʉcʉ erã Goãmʉ wihigue Goãmʉre serẽmʉriñorã. “Mʉhʉ õagʉ ãhraa,” arĩ umupeoniguicãmʉriñorã erã ĩgʉre. Eropa ta árĩporo. Iripẽta ãhraa.
San Juan
Ñu waĩcʉgʉ ipũre gojadigʉ Jesucristore ĩamʉriñumi. Jesucristo i yebare buhecʉ̃ Ñu ĩgʉ buhegʉ árĩmʉriñumi. Eropigʉ Jesu sĩridigʉ masa mʉria ĩgʉ Pagʉ pohro mʉriara pʉhrʉgue Ñu ipũre gojañumi.
Cristo masʉ ta árĩnʉgañumi
1
Negohraguere i yeba árĩboro coregue ta Cristo mata árĩmʉhtamʉrituhapʉ. Ĩgʉ Goãmʉ mera árĩpʉ. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ ta árĩcãgʉ iipʉ. Matague ta Cristo Goãmʉ mera árĩpʉ. Eropigʉ i yebare, ʉmʉsire árĩpehrerire ĩhacũ­nugudorepʉ Goãmʉ ĩgʉre. Eropigʉ masa sãre ĩhacũnugudorepʉ ĩgʉre. Eropigʉ irire ĩhacũnugupehopʉ ĩgʉ Jesucristo. Eropiro irire ĩgʉ ĩhacũnugupehobiricʉ̃ i ne mariboya. Cristo ojocaririre ogʉ ãhrimi. Boyocʉ̃ mari mari basi õaro mari ĩha masiro dopa ta, ĩgʉ mari Pagʉre õaro ĩha masicʉ̃ iimi marire. Eropigʉ i yebare eragʉ mari Pagʉre masicʉ̃ iimi masare. I yeba majarã erã guñaricʉri naitĩaro iro dopa ñeri ãhraa. Jesucristo boyogoro dopa ta masa pohro eragʉ erã Goãmʉ yare masicʉ̃ iimi. Eropiro naitĩariñe, boyoriñere ne tarinʉgabiro dopa ta Cristore ñeripʉ ne tarinʉgabiriyoro.
6-7 Goãmʉ Ñu waĩcʉgʉpʉre obeomʉhtapʉ Cristore quere aĩgã weremʉhtadoregʉ. Ĩgʉ obeodigʉ Ñupʉ eraa gʉare masare Cristo ĩgʉ ariburire weremi. Ñupʉ Cristo árĩbirimi. Eropa árĩbiriqueregʉ ta ĩgʉ Cristore masare wereyumʉhtagʉ árĩmi. Cristo boyogoro dopa ta árĩgʉ árĩpehrerã masare Goãmʉre masicʉ̃ iibu i yebaguere aridigʉ árĩmi. Diaye ta ãhraa. Ĩgʉ masare masicʉ̃ iigʉ ta ãhrimi.
10 Eropigʉ Cristo i yebare árĩdigʉ árĩrimi. I yebare ĩhacũnugudigʉ árĩpʉ. Ĩgʉ eropa árĩquerecʉ̃ ta i yeba majarã ĩgʉre ne ĩha masibirinirã árĩma. 11 Ĩgʉ ya yeba ĩgʉ masa dehyoadigʉ árĩrimi. Ĩgʉ ya yeba ĩgʉ masa dehyoadigʉ árĩquerecʉ̃ ta ĩgʉ ya yeba majarãpʉ ĩgʉre ne gamebirinirã árĩma. 12 Erã eropa gamebiriquerecʉ̃ ta árĩpehrerã ĩgʉre gamerãpʉre erãre Goãmʉ ĩgʉ porã árĩcʉ̃ iimi. Ĩgʉre umupeorãre árĩpehrerã Goãmʉ ĩgʉ porã árĩcʉ̃ iimi. 13 Erã Goãmʉ porã ta ãhrima. Eropirã masa erã gamero Goãmʉ porã wabeama. Goãmʉ gamero mera ĩgʉ porã wahama.
14 Eropigʉ Cristo ĩgʉ masʉ ĩgʉ árĩnʉgara pʉhrʉ mari mera árĩmi ĩgʉ. Ĩgʉ eropa árĩcʉ̃ ĩarã masare mahigʉ, diaye majare ĩgʉ wereniguigʉ árĩcʉ̃ gʉa masibʉ. Ĩgʉ dihta Goãmʉ magʉ árĩgʉ turagʉ árĩmi. Ĩgʉ eropa árĩgʉ árĩcʉ̃ gʉa masibʉ. 15 Ñu waĩyegʉ ĩgʉ buherogue Cristo eracʉ̃ ĩha õpa arĩ gaguiniguimi gʉare weregʉ:
—Sihĩ ahrimi yʉ mʉare weredigʉ. Ĩgʉ yʉ pʉhrʉ masa dehyoadigʉ ãhrimi. Eropa árĩqueregʉ ta yʉ tauro turagʉ ãhrimi. Ĩgʉ yʉ masa dehyoaboro coregue árĩtuhapʉ. Eropigʉ ĩgʉ yʉ tauro ãhrimi. Yʉhʉ mʉare eropa arĩ weredigʉ ta ãhrimi ihĩ, arĩmi Ñu gʉare.
16 Ĩgʉ Cristopʉ õagʉ turaro masare mahigʉ árĩgʉ marire árĩpehrerãre õaro iiniguicãmi. 17 Goãmʉ dorerire Moisepʉ apimʉhtapʉ marire. Jesucristopʉ Goãmʉ masare ĩgʉ mahirire buhegʉ árimi. Goãmʉ ĩgʉ diaye wereniguiri sãre buhegʉ árimi ĩgʉ. 18 Masa ne Goãmʉre ĩabeama. Ĩgʉre mari ĩabiriquerecʉ̃ ta ĩgʉ magʉ ĩgʉ turaro mahigʉ yujugʉ ta árĩgʉpʉ ĩgʉ Pagʉre marire masicʉ̃ iimi.
Gajirã Ñu waĩyegʉre serẽpiñuma
Mt 3.11-12; Mr 1.7-8; Lc 3.15-17
19 Judio masa oparã Jerusalén árĩrã pahiare, Goãmʉ wihi mohmerã sãre Ñu pohrogue obeoñorã. “¿Nihino ãhriri mʉhʉ?” arĩ serẽpidorerã obeoñorã erãre. Erã eropa arĩ serẽpirã ejacʉ̃ õpa arĩ weremi Ñupʉ. 20 Ne yayaro mariro weremi. Diaye ta werepehocãmi gʉyaro mariro.
—Yʉhʉ Cristo Goãmʉ ĩgʉ masare taudoregʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩbeaa, arĩmi ĩgʉ.
21 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erãpʉ ĩgʉre dipaturi serẽpima daja:
—¿Mʉhʉ Cristo árĩbigʉ Eliapʉ ãhriri? arĩma.
—Árĩbeaa yʉhʉ, arĩmi ĩgʉ.
—¿Gʉa coredigʉ Goãmʉ yare weremʉhtagʉpʉ ãhriri mʉhʉ? arĩma erã.
—Árĩbeaa yʉhʉ, arĩmi Ñu.
22 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ erã ĩgʉre dipaturi serẽpima daja.
—Gʉare serẽpidorenirãre gʉa õaro wereboro dopa gʉare wereque daja. ¿Nihinopʉ ãhriri mʉhʉ? ¿Dohpa árĩgʉno ãhriri mʉhʉ? arĩma erã Ñure.
23 Erã eroparĩcʉ̃ õpa arĩ yʉhrimi:
—Masa marirogue õpa arĩ gaguiniguigʉ ãhraa yʉhʉ. Goãmʉ ya weremʉhtadigʉ Isaia mʉrʉ ĩgʉ werediro dopa ta werea yʉ sã: “Mari Opʉ ĩgʉ ariboro core õarã árĩyuque ĩgʉre peemorã,” arĩ masare wereyu gaguiniguigʉ ãhraa yʉhʉ, arĩmi Ñu erãre
24 Ñure serẽpirã fariseo masa erã obeonirã árĩma. 25 Eropirã erã Ñure serẽpima daja:
—¿Mʉhʉ Cristo, Elia Goãmʉ ya weremʉhtagʉ gʉa coregʉ árĩbiriqueregʉ ta duhpigʉ masare Goãmʉ ya árĩburire waĩyeri mʉhʉ? arĩma erã.
26 Erã eroparĩcʉ̃ yʉhrimi ĩgʉ.
—Yʉ deco mera masare Goãmʉ ya árĩburire waĩyea. Gajigʉpʉ mʉa masibigʉpʉ mʉa watope árĩtuhami. 27 Ĩgʉpʉ yʉ pʉhrʉ arigʉ yʉ tauro turagʉ ãhrimi. Õatariagʉ ãhrimi. Ĩgʉ iro dopa árĩbeaa yʉpʉ. Eropigʉ ĩgʉre pepigʉ, “Bu árĩgʉ ãhraa yʉhʉ,” arĩ pepia, arĩmi Ñu erãre.
28 Eropa arĩ wereniguima erã Betaniague, dia Jordán waĩcʉriya gajipʉ masegue, Ñu ĩgʉ masare ĩgʉ waĩyerogue.
—Jesu Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ cordero iro dopa ãhrimi, arĩ wereñumi Ñu masare
29 Gajinʉ Jesu Ñu pohro ĩgʉ aricʉ̃ ĩagʉ Ñu õpa arĩmi gʉare:
—Ĩaque. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ĩgʉ cordero iro dopa ãhrimi. Cordero mari ñeri iira dipuwajare sĩriro dopa ihĩ sĩrigʉ i yeba majarãre erã ñero iirare cóãgʉcumi ĩgʉ. 30 Ihĩ ta ãhrimi yʉ õpa arĩdigʉ: “Yʉ pʉhrʉ arigʉ yʉ tauro turagʉ ãhrimi. Yʉhʉ masa dehyoaboro core ĩgʉ matague ta árĩtuhapʉ. Eropigʉ ĩgʉ yʉ tauro turami,” yʉ arĩdigʉ ihĩ ta ãhrimi. 31 Yʉpʉ ĩre Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩrire masibirinibʉ. Eropa masibiriqueregʉ ta deco mera waĩyegʉ arigʉ iibʉ yʉ acawererã Israe masa ĩre erã masiborore, arĩmi Ñu.
32 Eropa arĩtuha Ñu werenemomi:
—Espíritu Santo ʉmarogue buja iro dopa bejagʉ Cristo weca dijarimi. Ĩgʉ weca ĩgʉ dujanʉgacʉ̃ ĩabʉ. 33 Ĩgʉ weca dujanʉgajacʉ̃ ĩha ĩgʉre ĩha masibʉ. Ĩgʉ yʉre masare deco mera waĩyedore obeodigʉ Goãmʉpʉ õpa arĩ were­mʉhta­tuhami yʉre: “Espíritu Santo dijari ĩgʉ weca dujanʉgajagʉ ĩgʉ ta árĩgʉcumi. Ĩgʉpʉ Espíritu Santore masa mera eropa árĩniguicʉ̃ iigʉ árĩgʉcumi,” arãmi Goãmʉ yʉre. Ĩgʉ yʉre eropa werebiricʉ̃ ĩha masibiriboya ĩgʉre. 34 Dohpaguere ĩgʉre ĩha masituhaa yʉhʉ. Eropa ĩha masigʉ “Diaye ta Goãmʉ magʉ ta ãhrimi,” arãa yʉhʉ mʉare, arĩ weremi Ñu.
Jesu buherã ĩgʉ ne sihunʉganirã árĩñuma
35-36 Gajinʉ Ñu mera gʉa perã ĩgʉ buherã ĩgʉ mera gʉa niguicʉ̃, Jesu gʉa pohro tari wahgãgʉ iimi. Ĩgʉ eropa tari wahgãcʉ̃ ĩagʉ Ñu dipaturi õpa arĩmi gʉare:
—Ĩaque. Ihĩ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ cordero iro dopa árĩgʉ ãhrimi, arĩmi Ñu.
37 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉa perã ĩgʉ buherãpʉ irire peerã Jesure nʉrʉsiagãbʉ. 38 Gʉa eropa nʉrʉsiagãcʉ̃ ĩagʉ Jesu gʉare maji ĩha, serẽpimi:
—¿Nohogue wahari mʉa? arĩmi ĩgʉ gʉare. Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉa sã ĩgʉre serẽpibʉ.
—Buhegʉ, ¿nohogue ãhriri mʉhʉ? arĩ serẽpibʉ gʉa ĩgʉre.
39 —Yʉ mera arinijarã, ĩarã arique, arĩmi gʉare Jesu.
Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ gʉapʉ ĩgʉ árĩrogue ĩarã wabʉ. Irisubu ñamicague cuatro hora árĩbʉ. Eropirã iri ñamire ĩgʉ mera dujabʉ gʉa.
40 Gʉa perã Ñure peerã, Jesure nʉrʉsiagãrã yʉ mera majagʉ Andre mera árĩbʉ. Andrepʉ Simo pagʉ magʉ árĩmi. 41 Eropigʉ ĩgʉ mata ĩgʉ tĩgʉre ahma boca, õpa arĩ werepʉ ĩgʉre:
—Mesiare Goãmʉ marire taubure Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉre bocabʉ gʉa, arĩpʉ Andre Simore. Mesia ero majarã ya mera arĩrã, Cristo arĩrã iima.
42 Eropa arĩtuha ĩgʉ Simore Jesu pohro aĩgãmi. Ĩgʉ pohro erã ejacʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ Simore õpa arĩmi:
—Mʉhʉ Simo waĩcʉgʉ Jona waĩcʉgʉ magʉ ãhraa. Dohpaguere mʉre Cefa waĩyegʉra, arĩmi Jesu Simore. Cefa ero majarã ya mera arĩrã, Pedro arĩma. Eropigʉ Pedro waĩcʉmi pare.
Felipere, Natanae sãre sihuñumi Jesu
43 Gajinʉ Jesu “Galilea yebague ina warã,” arĩmi gʉare. Eropigʉ erogue eja ĩgʉ Felipere bocatĩri õpa arĩmi:
—Yʉ mera majagʉ árĩbu arique, arĩmi Jesu.
44 Felipepʉ Betsaida majagʉ árĩmi. Ĩgʉ, Andre, Pedro mera yuju maca majarã árĩma. 45 Eropigʉ Felipe Natanaere ahma, boca õpa arĩ weremi:
—Goãmʉ dorerire Moise ĩgʉ gojarapũgue ĩgʉ weredigʉre, gajirã Goãmʉ yare weremʉhtanirã sã erã weredigʉre gʉa bocabʉ. Jesu Nazare majagʉ José magʉ ĩgʉ ta árĩcumi, arĩmi ĩgʉ Natanaere.
46 —Nazareguere ne yujugʉ õagʉ marimi, arĩmi Natanaepʉ.
—Ĩagʉ arique mʉhʉ, arĩmi Felipe.
47 Eropi Natanae Jesu pohro ĩgʉ ejacʉ̃ ĩagʉ Jesupʉ õpa arĩmi Natanaere:
—Ihĩ dohpague arigʉ diaye ta õagʉ judio masʉ gohra ãhrimi. Ĩgʉre ne gʉyari mara, arĩmi Natanaepʉre.
48 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Natanae ĩgʉre serẽpimi:
—¿Duhpigʉ yʉre õaro masiri mʉhʉ? arĩmi.
—Felipe, ĩgʉ mʉre ĩgʉ sihuboro core, higueragʉ doca mʉ árĩcʉ̃ ĩhabʉ yʉhʉ mʉre, arĩmi Jesu ĩgʉre.
49 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Natanaepʉ õpa arĩmi ĩgʉre daja:
—Buhegʉ, diaye ta mʉhʉ Goãmʉ magʉ ta ãhraa. Mʉhʉ Israe masa gʉa opʉ árĩbu ãhraa, arĩmi Natanae.
50 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ õpa arĩ yʉhripʉ Jesu:
—Higueragʉ doca yʉ mʉre ĩarare masigʉ yʉre “Goãmʉ magʉ ãhraa,” arĩ umupeoa mʉhʉ yʉre. ¿Iri ta mʉre umupeocʉ̃ iiri? Mʉre yʉ eropa ĩara tauro Goãmʉ turari mera yʉ iicʉ̃ ĩagʉca mʉhʉ, arĩmi Jesu Natanaere.
51 Eropa arĩgʉ õpa arĩ werenemomi:
—Diaye ta mʉre arĩgʉ iiaa. Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Ʉmarogue Goãmʉ yarã anyua erã yʉ weca erã dijaricʉ̃, erã mʉriacʉ̃ sãre ĩagʉca mʉhʉ, arĩmi Jesu ĩgʉre.
Text info
des