Makiso gba ɵkɵ bini na ɵɵlɵ
21
(Tsia bhʉ́ Mlk. 12:41-44.)
1 Ekpɨ́ bini, Yesu adʉ bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda. Anɨ atsia ’kpɨ́, anɨ au me obhʉlʉ tɨa ngabhike tɨa gba o-o bhʉ́ sanduku na makiso na ’Ngbe ’tɨ Ebhe-e ngʉ́ nahaha pɨ Ebhe.
2 Anɨ atsia au di ɵkɵ bini na ɵɵlɵ bhʉlʉ ndɨbhɨlɨ me anɨ nde ngabhike senge bhisi.
3 Abhomʉ-o, anɨ atsia apa me: «Ma apa pɨ yi na paká me, ɵlɵ na ndɨbhɨlɨ lɨ ’ko e akpi ɨnde-e, aha makiso ane ndʉ okpála koko hana.
4 Padhá de, anga ndʉ okoko hana, u aha tɨa bhende u nde ne gʉmʉ e ade ko. Engʉ́ bini, ngaanɨ-e, abana anɨ nde lɨe bhʉ́ ndɨbhɨlɨ-e, anɨ aha ndʉ bhende anɨ adʉ akobho lɨe hana.»
Yesu apa me: «U agʉ́gʉmʉ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-o»
(Tsia bhʉ́ Mat. 24:1-2; di ne bhʉ́ Mlk. 13:1-3.)
5 Pɨpɨta-a, okpála koko aholo akpokpo ’ngʉ́ pɨndjɨ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-o. U adʉ apa me: «A bha ndjʉ babadha naali ne obabadha teme ango-o, di ne ohe na mase naali ɨnde u aha e pɨ Ebhe-o.» Engʉ́ bini, Yesu atsia apa me:
6 «Ndʉ ’he ɨnde yi ngau e ɨnde-e, ekpɨ́ koko akólo makolo, teme bini tígala pɨ́ kilí e de. U agʉ́gʉmʉ etɨ-e hana kuto.»
Lɨkabhu ɨnde akólo kala sokpɨ́-o
(Tsia bhʉ́ Mat. 24:3-14; di ne bhʉ́ Mlk. 13:3-13.)
7 Abhomʉ-o, u atsia ayi anɨ me: «Mʉsuno, engʉ́ ɨnde mʉ ngakpokpo ’ngʉ́ pɨndjɨ e bhomʉ-o, akólo nadho? Ehe ɨnde asúno nedhɨnga nago ka engʉ́ ango-o, a adʉ́ nɨ?»
8 Yesu agie me: «Yi lila lɨyi uu! Kpála bini apíte yi de. Padhá de, anga okpála bhelé agó ne ’lɨ ma, u tsia pá me: ‹Ma ne Masɨya !› U tsia pá di me: ‹Nedhɨnga nago ka Masɨya akolo!› Engʉ́ bini, yi akpáta uo de.
9 Ɨ dʉ me yi nde adje okpála ngakpo ’ngʉ́ na oegʉ́ di ne ongʉ́ na okpekpeke ’ndjɨ-e, yi adjé tsʉlʉ de. Padhá de, anga a ayo ngaɨza me oengʉ́ ango-o kolo kalanʉ. La-a, sokpɨ́-e dʉ́ nga kolo má gala mo-o de.»
10 Pɨpɨta-a, anɨ matá pɨ uo me: «Okpála na kʉtɨ bini ahá ’gʉ́ pɨ okpála na kʉtɨ koko. Lɨ ngámá na kʉtɨ bini há ’gʉ́ pɨ ngámá na kʉtɨ koko.
11 Doto adyɨ́kɨ ne adjigidjo na ngbéngbé. Adyɨndɨ di ne osisiti kuo natagba matagba alɨ́ bhʉ́ obɨlɨ ngangá. Yi aú ongamba ’ngʉ́ di ne ongʉ́ na tsʉlʉ tsʉlʉ abhʉ́lá.
12 Engʉ́ bini, kala me ndʉ ’ngʉ́ bhomʉ-o hana kolo-o, u ahólo yi. U améne yi sisiti. U anʉ́ ne yi me u kodho ’ngʉ́ gba yi-e bhʉ́ ’tɨ nadje lɨ́lɨ gba Moidje . U tsia bhíke yi bhʉ́ tɨkpʉ. U asʉngʉla yi pɨ ongbengbe ongámásɨ di ne obhende ngatsia ’kpɨ́ lɨ kʉtɨ-e kabula ’lɨ ma.
13 Bhobhomʉ-o ahá kpadjɨ pɨ yi ngʉbula me, yi kpokpo ’ngʉ́ gba ma-a pɨ uo.
14 Yi ꞌo lɨ bua yi me, yi gɨ́lɨ engʉ́ ɨnde yi apá e lɨ nedhɨnga nakodho ’ngʉ́ gba yi-e kalanʉ de.
15 Padhá de, anga ma ahá eli di ne ɨmbɨlangʉ pɨ yi ngama makpe, ngʉbula nagbite ’bhɵ ndʉ obhʉlʉ yala gba yi-e hana.
16 Odyɨ yi ne ohi yi, ondaise yi ne okpála na piga gba yi di ne obɨ yi apʉ́ belegʉ yi ngao. U abhíli okpála koko bhʉ́ ka yi.
17 Ndʉ okpála hana ayála yi kabula ’lɨ ma.
18 Engʉ́ bini, ’kpa sundjo yi ngɨ́ta belegʉ de bini.
19 Ɨ dʉ me yi nde alʉ kpekpeke akólo lɨ soso-o, yi sía mʉkobho na dʉdʉma.»
Engʉ́ ɨnde akólo lɨ Yelusalema
(Tsia bhʉ́ Mat. 24:15-21; di ne bhʉ́ Mlk. 13:14-19.)
20 «Nedhɨnga yi aú lɨe me osʉdha asa Yelusalema ngbalina-a, yi de mbɨla me, nakpi kaka-a akolo masɨkpe.
21 Abhomʉ-o, okpála bhende a abháka o bhʉ́ ndu doto na Yudaya-a, a ayo me u kpe ne apɨ́ ’ta. Obhende adʉ́ bhʉ́ Yelusalema-a, a ayo me u ze bhʉ́bhʉ́ maze. Obhende adʉ́ asangba gʉdhʉ-o, a ayo matá de me u lɨ abhʉ́ gʉdhʉ-o de.
22 Padhá de, anga adʉ́ ekpɨ́ nakodho ’ngʉ́ gba Ebhe ngʉbula me ndʉ ’ngʉ́ hana ɨnde u aye e bhʉ́ Bhuku gba Ebhe-e , amene lɨe.
23 Lɨ ’kpɨ́ ango-o, adʉ́ lɨkabhu na ngbéngbé pɨ olɨsɨ na ebhɨ di ne obhende lɨ ongɨsɨ adʉ́ andjɨ ’ka o-o. Padhá de, anga okpála na doto adjé lɨkabhu naali, lɨ mangɨmbo gba Ebhe-e súno lɨe pɨ uo.
24 U abhíli okoko ne ombotɨa. U tsia mbá okoko bhʉ́ bali ne ndʉ bɨlɨ hana. Omʉpagano adédele Yelusalema ne ’dhʉ o akólo bha bini lɨ nedhɨnga gba uo andjía lɨe ko.»
Nakolo ka sokpɨ́
(Tsia bhʉ́ Mat. 24:29-31; di ne bhʉ́ Mlk. 13:24-27.)
25 «U aú oengʉ́ na ngangamba bhʉ́la ela, bhʉ́la epe di ne bhʉ́la oɨkʉpala. Pɨ́la doto-o, bua okpála hana adʉ́ atɨ má ngbi ngbi ngbi ne tsʉlʉ ka tolo, di ne ka lɨ ’ngbé ’ngu adʉ́ adimba lɨe ko!
26 Okpála amú ne tsʉlʉ ka nabhundja engʉ́ ɨnde akólo pɨ́la doto libhomu-o, anga ndʉ ’he na abhʉ́lá hana adyɨ́kɨ má djigi djigi!
27 Pɨpɨta-a, u tsia ú ma ngama, Ndɨlɨ gba kpála, me ma nde ngago bhʉ́ ndindi ne angu di ne asasaua gba ma-a hana.
28 Nedhɨnga lɨ ongʉ́ ango-o ahólo amene lɨe lɨe, yi de lʉ kpekpeke, amba yi ꞌe ’ndjɨ yi ne abhʉ́lá, anga ekpɨ́ lɨ Ebhe akóbho yi lɨe akolo masɨkpe.»
Gbitaku pɨndjɨ ndula na figi
(Tsia bhʉ́ Mat. 24:32-35; di ne bhʉ́ Mlk. 13:28-31.)
29 Pɨpɨta-a, Yesu atsia apa gbitaku ɨnde-e pɨ uo me: «Yi tsia nga ndula na figi di ne ondula koko hana.
30 Yi u me ’kpá ’kpá aholo nakɵ-o, yi mbɨla me gboko ’kpɨ́ akolo masɨkpe.
31 A bhadi moko, nedhɨnga yi aú ongʉ́ bhomʉ-o lɨe ngakolo-o, yi de mbɨla me Naʉ gba Ebhe-e akolo masɨkpe.
32 Ma apa pɨ yi na paká me, ndʉ ’ngʉ́ bhomʉ-o hana akólo me okpála na nakɨ ɨnde-e nde mu nga ndʉ o hana de.
33 Ekpɨ́ ne doto akódho ’kpɨ́ makodho. Engʉ́ bini, ’li ma kódho ’kpɨ́ belegʉ de bini.»
Yi lila lɨyi malila
34 «ꞌE-e! Yi lila lɨyi uu! Yi adʉ́ abhundja bha engʉ́ na anokomɨa, ne engʉ́ nalangba ne pandɨ di ne ongangá ’ngʉ́ na doto ɨnde-e de. Ɨ dʉ mo-o, lɨ ekpɨ́ lɨ ngama, Ndɨlɨ gba kpála, ma agó lɨe, ɨ kólo lɨ yi bhʉ́ gbilikiti,
35 maka ekú ahoholo onʉ lɨe ko. Padhá de, anga ahólo okpála pɨ́la doto libhomu.
36 Yi alá-a de. Yi dʉ nayo Ebhe ndʉ nedhɨnga hana, ngʉbula me yi sia angu ngʉ́ nakpe ndʉ ’ngʉ́ ɨnde akólo hana, amba yi koto ngʉ́ nalʉ kala ma, Ndɨlɨ gba kpála-o.»
37 Ne ngbɨkpɨ-e, Yesu adʉ asuno bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda-o. Tagolo, anɨ atsia adʉ anʉ asɨ apɨ́ ’ta na ondula na Olive.
38 Ndʉ okpála hana adʉ ago bhʉ́ sɨkɨkpɨ bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe ngʉ́ nadje anɨ.
Ongámásɨ gba omaYuda agɨlɨ nabhɵlɵ Yesu
22
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:1-5; ne bhʉ́ Mlk. 14:1-2; di ne bhʉ́ Dja. 11:45-53.)
1 Ekpɨ́ na anokomɨa na Pasɨka , ekpɨ́ ayo di lɨe me u zʉ mapa ɨnde lɨ levile nde bhʉ́ e ade-e, akolo masɨkpe.
2 Ongbengbe odimandɵ gba Ebhe di ne omʉsuno na lɨ́lɨ gba Moidje adʉ agɨlɨ kpadjɨ ngʉ́ nabhɵlɵ Yesu. Engʉ́ la bini, u adʉ adje tsʉlʉ ka okpála.
3 Pɨpɨta-a, Satana alɨ lɨ bua Yuda ɨnde u aꞌɨ e me Ɨsɨkaliote, sʉka obhʉlʉ titima ndjɨkpa ne ká bhisi gba Yesu-o.
4 Abhomʉ-o, anɨ anʉ nadje lɨe ne ongbengbe odimandɵ gba Ebhe di ne ongámásɨ gba okpála nalila ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda. Anɨ anʉ nakpokpo ne uo maka anɨ apʉ́ Yesu lɨe pɨ uo ko.
5 U akpi djalɨ naali, u atsia adje lɨo sʉnda o me o há pɨ anɨ falanga.
6 Yuda azɨba. Anɨ atsia aholo agɨlɨ nedhɨnga na ndjɨndjɨ ngʉ́ napʉ Yesu pɨ uo me, okpála nde de uo ade.
Yesu atima okpála me, u nʉ po bhʉ́la ezʉ na anokomɨa
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:14-16; ne bhʉ́ Mlk. 14:12-21; di ne bhʉ́ Dja. 13:21-30.)
7 Ekpɨ́ na anokomɨa nazʉ mapa ɨnde lɨ levile nde bhʉ́ e ade-e akolo. A adʉ di ekpɨ́ ɨnde ayo lɨe me u bhɵlɵ folo kandɵlɵ ngʉbula anokomɨa na Pasɨka-o.
8 Yesu atima Piele ne Djaa . Anɨ pɨ uo me: «Yi nʉ leke ndʉ ’ngʉ́ hana pɨ nɨ́ ngʉ́ anokomɨa-o.»
9 U atsia ayi anɨ me: «Mo okʉnda me ya nʉ leke su?»
10 Anɨ agie pɨ uo me: «Yi djedje, yi alɨ́ lɨe bhʉ́ Yelusalema-a, yi atʉ́ lɨyi ne bhoko bini me anɨ nde abɨ lʉsa ’ngu pɨ́ ’ndjɨ e. Yi kpata anɨ bhʉ́ etɨ ɨnde anɨ alɨ́ bhʉ́ e-o.
11 Yi yi bhʉlʉ etɨ ango-o me: ‹Mʉsuno ngayi mʉ me, tɨna ’tɨ ɨnde ma azʉ́ anokomɨa ne omʉkpata gba ma-a bhʉ́ e ngae dho?›
12 Anɨ asúno ’ngbé tɨna ’tɨ bhe na abhʉ́lá-a pɨ yi bini. Ndʉ ’he hana bhʉ́bhʉ́. Yi leke ehe na anokomɨa bhʉ́bhʉ́.»
13 U agbida, u abhaka ndʉ ’ngʉ́ hana maka lɨ Yesu apa lɨe ko. Abhomʉ-o, u atsia aleke ezʉ na anokomɨa-o.
Yesu aha mapa ne vino pɨ obhʉlʉ titima
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:26-30; ne bhʉ́ Mlk. 14:22-26; di ne bhʉ́ 1 Kol. 11:23-25.)
14 Lɨ nedhɨnga ango-o akolo lɨe, Yesu ne obhʉlʉ titima gba e atsia adʉlʉ kuto ngʉ́ nazʉ ’he-o.
15 Anɨ apa pɨ uo me: «Ma adʉ nako ne gʉmʉ naali me nɨ́ zʉ anokomɨa ɨnde-e ne yi bhʉ́ dabɨlɨ bini kala me ma dje lɨkabhu ko!
16 Padhá de, anga ma apa pɨ yi me, ma zʉ́ matá-a de, akólo lɨ nedhɨnga ɨnde lɨ tata-a asúno lɨe lɨe bhʉ́ Naʉ gba Ebhe ko.»
17 Abhomʉ-o, anɨ aha kópo na vino-o, anɨ agie heni pɨ Ebhe. Anɨ atsia apa me: «Yi haha, amba yi ndjɨ ndʉ yi hana.
18 Ma apa pɨ yi me, ma ndjɨ́ matá-a de akólo lɨ nedhɨnga ɨnde lɨ Naʉ gba Ebhe-e agó lɨe ko.»
19 Pɨpɨta-a, anɨ aha mapa-o, anɨ agie heni pɨ Ebhe. Anɨ agʉmʉ bhʉsʉ bhʉsʉ, anɨ aha pɨ uo. Anɨ atsia apa me: «A ɨnde-e kʉte ma [ɨnde aha lɨe pɨ yi-o. Yi dʉ amemene moko, ngʉbula nabhundja ma.»
20 Pɨta u andjia nazʉ ’he bhomʉ-o lɨe, anɨ aha di kópo na vino-o pɨ uo, anɨ atsia apa me: «Vino ɨnde-e, a ko gandja na mbɨa lɨ Ebhe akodho e ne yi ne ngʉte ma ɨnde atuko pɨ yi-o.]
21 Engʉ́ bini yi tsitsia, kpála ɨnde apʉ́ ma-a, anɨ ngazʉ ’he ne ma bhʉ́ dabɨlɨ bini sɨ!
22 Padhá de, anga a ayo me ngama, Ndɨlɨ gba kpála-a, ma kpi maka lɨ Ebhe apa lɨe ko. Engʉ́ la bini, a ko lɨkabhu naali pɨ kpála ɨnde apʉ́ ma ko!»
23 Abhomʉ-o, u atsia aholo ayi lɨo sʉnda o me, a ko kpála bhedho bhʉ́ ka o ɨnde ɨ tɨ́ da namene ’ngʉ́ bhomʉ-o.
Ane ne engbé da?
24 Pɨpɨta-a, omʉkpata aholo amene kpekebhɵ sʉnda o ngʉ́ nambɨla me ane ne engbé bhʉ́ ká o da.
25 Yesu atsia apa pɨ uo me: «Ongbengbe ongámásɨ gba omʉpagano-o ngaha lɨ́lɨ pɨ okpála gba o-o. Obhende ngatsia ’kpɨ́ lɨ doto-o kʉnda me u ꞌɨ o me ‹Obabadha okpála.›
26 Pɨ yi-e, yi améne mo-o de. Engʉ́ bini, a ayo me kpála ɨnde ane ne engbé bhʉ́ ká yi-e dʉ maka mboye ndɨlɨ, amba kpála ɨnde ngatsia ’kpɨ́ lɨ okpála koko-o, dʉ naae maka kpála na kulu gba uo-o.
27 Padhá de, anga ane ne engbé da, ne me a ko kpála ɨnde ngazʉ ’he? Ne me a ko kpála ɨnde ngamene kulu kulu-o. A ko kpála ɨnde ngazʉ ’he-e dɨ? La-a, ma bhʉ́ ká yi maka kpála na kulu gba okpála koko.
28 Ngayi obhʉlʉ titima gba ma-a, nɨ́ adʉ ne yi ndʉ ’kpɨ́ hana bhʉ́ nedhɨnga ɨnde ma adʉ adje lɨkabhu gba ma-a lɨe ko.
29 Kaka-a, ma ahá Naʉ pɨ yi maka lɨ ’Dyɨ ma aha di mʉma lɨe ko.
30 Abhomʉ-o, yi azʉ́ ’he, yi tsia ndjɨ́ di vino ne ma bhʉ́ dabɨlɨ bini, ɨ dʉ me ma nde alɨ bhʉ́ Naʉ gba ma-o. Yi adʉ́lʉ di pɨ́ odabɨlɨ na ngámá ngʉ́ nakodho ’ngʉ́ gba opiga ndjɨkpa ne ká bhisi gba omaƗsalaele ko.»
Yesu apa pɨ Piele me: «Mo oyála ma»
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:31-35; ne bhʉ́ Mlk. 14:27-31; di ne bhʉ́ Dja. 13:36-38.)
31 Pɨpɨta-a, Ngámá Yesu atsia apa me: «Simo, Simo, djedje nga! Ebhe aha kpadjɨ pɨ Satana me anɨ pe yi maka u apepe mapʉnga lɨe ko.
32 Engʉ́ bini, ngama-a, ma ayo Ebhe ngʉ́ mʉ, amba mo oꞌó ká nabhuka gba mʉ-o de. Mo odjí matá bua mʉ lɨe, mʉ de ha di angu pɨ ondaise mʉ uu.»
33 Piele apa pɨ anɨ me: «Ngámá, ma bedhe me, abana ɨ dʉ nanʉ bhʉ́ tɨkpʉ di ne nakpi-e, nɨ́ nʉ́ ne mʉ bhʉ́ dabɨlɨ bini.»
34 Yesu agie pɨ anɨ me: «Piele, ma apa pɨ mʉ me, sukpe na nakɨ ɨnde-e, kala me engʉ ku ’gbá-a, mo opá bhʉtsibhʉtsi bata me nɨ mbɨla ma de.»
Yesu apa pɨ omʉkpata gba e me, u leke lɨo ngʉbula egʉ́
35 Pɨpɨta-a, anɨ atsia ayi uo me: «Nedhɨnga nako ma atima yi lɨe mandɨ tɨa-a, mandɨ gonia ne malɵkɵ-o, ehe bini aneke nako ka yi uu?» U agie me: «Ehe bini neke ka ya de.»
36 Do anɨ pɨ uo me: «Mbɨa ɨnde-e, kpála bhende lɨ tɨa ne gonia nde ka e-e, a ayo me anɨ haha. Kpála bhende lɨ mbotɨa nde ka e ade-e, a ayo me anɨ tsɨndjɨ koti gba e-o, amba anɨ kala mbotɨa ne di.
37 Padhá de, anga ma apa pɨ yi me, engʉ́ ɨnde u aye e bhʉ́ Bhuku gba Ebhe-e me, ‹U ato anɨ bhʉ́ ká okpála na sisiti-e›, a ayo me amene lɨe lɨ kʉte ma. A moko, engʉ́ ɨnde atsia ma-a, a adji amene lɨe.»
38 Omʉkpata atsia apa me: «Ngámá, a ka ya sɨ ne ombotɨa bhisi.» Anɨ atsia agie pɨ uo me: «A ale.»
Yesu anʉ nayo Ebhe pɨ́ eta na ondula na Olive
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:36-46; di ne bhʉ́ Mlk. 14:32-42.)
39 Pɨpɨta-a, Yesu akoto. Anɨ anʉ apɨ́ eta na ondula na Olive maka anɨ adʉ amemene lɨe ko. Omʉkpata gba anɨ atsia akpata di anɨ.
40 U akolo lɨe oo, anɨ atsia apa pɨ uo me: «Yi yo Ebhe, amba yi alɨ́ bhʉ́ nale de.»
41 Anɨ ayie de uo, anɨ adyudyo mbo lɨe tsutsu masudha. Anɨ akikita lɨpʉkʉ e kuto, anɨ atsia ayo Ebhe me:
42 «’Dyɨ ma, ɨ dʉ me mʉ nde akʉnda-a, mʉ de ꞌe lɨkabhu ɨnde-e de ma tsutsu. La-a, mo oméne maka ma akʉnda lɨe de, mene mangbo maka mo okʉnda lɨe ko.» [
43 Abhomʉ-o, andjelu bini ayie abhʉ́lá, anɨ akoto lɨ anɨ, anɨ atsia aha angu pɨ anɨ.
44 Anɨ abedhe lɨe ne lɨkabhu-o, anɨ atsia aholo matá nayo Ebhe kpekpeke naali. Ngufo na kʉte anɨ akolo maka ngʉte, a atsia adʉ ayi kuto má ta ta ta!]
45 Pɨta lɨ anɨ aꞌo nayo Ebhe lɨe, anɨ ayie bhʉ́lá, anɨ agie lɨe ade omʉkpata. Anɨ abhaka me u nde atuko ne ela ka lɨkabhu.
46 Anɨ atsia apa pɨ uo me: «Yi atuko ne ela ka nɨ? Yi yie bhʉ́lá, amba yi yo Ebhe, ngʉbula me yi alɨ́ bhʉ́ nale de.»
U aholo Yesu
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:47-56; ne bhʉ́ Mlk. 14:43-50; di ne bhʉ́ Dja. 18:3-11.)
47 Lɨ nedhɨnga lɨ Yesu adʉ apa ’ngʉ́ bhomʉ-o lɨe, Yuda sʉka obhʉlʉ titima ndjɨkpa ne ká bhisi-e ago ne bhiti okpála. Anɨ adyudyo lɨe de Yesu masɨkpe ngʉbula me nɨ nvʉ pabhɵ anɨ.
48 Abhomʉ-o, Yesu atsia apa pɨ anɨ me: «Mʉ nganvʉ pabhɵ ma, Ndɨlɨ gba kpála, ngʉbula napʉ ma-a?»
49 Lɨ omʉkpata gba Yesu-o au engʉ́ ɨnde adji akódho ’kpɨ́-e lɨe, u atsia ayi Yesu me: «Ngámá, a la ya gʉ ne uo ne mbotɨa?»
50 Sʉka uo asʉ kpála na kulu gba bhele kpála gba odimandɵ gba Ebhe-o . Anɨ atsia akodho kpadje anɨ lɨ pápá na kokpa-a má tse!
51 Engʉ́ bini, Yesu atsia apa me: «Yi ꞌoꞌo, a apise moko.» Anɨ aha kpadje kpála ango-o, anɨ aꞌo ’kpa e tété, anɨ atsia akobho anɨ.
52 Pɨpɨta-a, Yesu atsia apa pɨ ongbengbe odimandɵ ne ongámásɨ gba omʉlila na ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda, di ne obhelesɨ okpála ɨnde ago ngʉ́ naholo anɨ-e me: «Ka nɨ yi ago ngʉ́ ma lɨe ne ombotɨa, di ne ondula mʉgɨto me yi ago ngʉ́ naholo bhʉlʉ ’zi-e?
53 Nɨ́ adʉ nako ne yi ndʉ ’kpɨ́ hana bhʉ́ dabɨlɨ bini bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda. La-a, yi holo ma de. Engʉ́ bini, nedhɨnga gba yi-e akolo, nedhɨnga gba ngámá na biti-o.»
Piele apa me nɨ mbɨla Yesu de
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:57-58, 69-75; ne bhʉ́ Mlk. 14:53-54, 66-72; di ne bhʉ́ Dja. 18:12-18, 25-27.)
54 Abhomʉ-o, u aholo Yesu, u anʉ ato anɨ bhʉ́ ’tɨ gba bhele kpála gba odimandɵ gba Ebhe-o. Piele adʉ akpata uo mbo tsutsu.
55 A abhaka me u nde akpo djua tʉ mbadhasʉ, okpála adʉlʉ dede. Piele atsia ago adʉ bhʉ́ ká uo.
56 Kpála na kulu bini na ɵɵlɵ au anɨ lɨ zɨ djua me anɨ nde adʉ kuto. Anɨ atsia Piele ne kpéke djila, anɨ me: «Kpála ɨnde-e dʉ di nako ne anɨ bhʉ́ dabɨlɨ bini!»
57 Engʉ́ bini, Piele ayala, do anɨ de-e: «Ma ambɨla anɨ de, ɵlɵ-e.»
58 Pɨta nedhɨnga bedɨ-e, bhoko bini au anɨ, anɨ atsia apa me: «Ngamʉ di-e, mʉ ne sʉka okpála gba Yesu-o!» Engʉ́ bini, Piele atsia agie me: «Bhoko-e, ma ne sʉka uo ade.»
59 Pɨpɨta abhue mbo ngengele. Bhoko koko atsia azɨ kekele tété me: «A ko kʉkʉlʉ ’ngʉ́, kpála ɨnde-e dʉ nako ne Yesu bhʉ́ dabɨlɨ bini, anga a ko di kpála na Galilaya.»
60 Engʉ́ bini, Piele agie pɨ bhoko ango-o me: «Bhoko-e, ma mbɨla ’ngʉ́ ɨnde mʉ ngapa e de.» Bha lɨ nedhɨnga ɨnde anɨ adʉ apapa lɨe, engʉ atsia aku ’gbá.
61 Ngámá Yesu adji bhʉ́la e, anɨ atsia bhʉ́la Piele. Abhomʉ-o, Piele atsia abhundja engʉ́ ɨnde lɨ ngámá Yesu apa ɨgɨnɨ e pɨ anɨ-o me: «Sukpe na nakɨ ɨnde-e, kala me engʉ ku ’gbá-a, mo opá bhʉtsibhʉtsi bata me nɨ mbɨla ma de.»
62 Piele akoto kilidjo, anɨ abhɵlɵ kuo e ne egbá má kusu!
U asobho Yesu, u atsia abhɨ di anɨ
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:67-68; di ne bhʉ́ Mlk. 14:65.)
63-64 Okpála ɨnde adʉ alila Yesu-o aholo amʉ anɨ. U agbite djila anɨ. U aholo abhɨ anɨ. U atsia adʉ ayi anɨ me: «Aa! Ngamʉ, polofeta-a , pa nga pɨ ya me asʉ mʉ da!»
65 U asosobho anɨ. U atsia apa di ongʉ́ koko pɨ anɨ bhelé bhʉ́ osobho ɨnde u adʉ asosobho anɨ ne e ko.
Odimandɵ akodho ’ngʉ́ gba Yesu
(Tsia bhʉ́ Mat. 26:59-66; ne bhʉ́ Mlk. 14:55-64; di ne bhʉ́ Dja. 18:19-24.)
66 Lɨ ekpɨ́ aseke lɨe, obhelesɨ okpála gba omaYuda apɵkɵbhɵ bhʉ́la o bhʉ́ dabɨlɨ bini ne ongbengbe odimandɵ gba Ebhe, di ne omʉsuno na lɨ́lɨ gba Moidje-o. U atsia agbe anɨ kala Libi okpála natsia ’kpɨ́ lɨ ’ngʉ́ gba omaYuda-o .
67 U ayi anɨ me: «Ɨ dʉ me mʉ nde ne Masɨya-a , mʉ de pa pɨ ya.» Abhomʉ-o, anɨ agie pɨ uo me: «Ɨ dʉ me ma nde apa pɨ yi-e, yi bhúka de.
68 Ɨ dʉ la di me ma nde ayi yi lɨ ’ngʉ́-o, yi gíe ’ngʉ́ mʉma tété de.
69 Nayie pɨ mbɨa ɨnde-e, ngama, Ndɨlɨ gba kpála-a, ma adʉ́ lɨ pápá na kokpa gba Ebhe na angu-o.»
70 Abhomʉ-o, ndʉ uo hana atsia ayi me: «Bhobhomʉ-o apa me mʉ ne Ndɨlɨ gba Ebhe?» Anɨ agie pɨ uo me: «A maka yi apa lɨe ko.»
71 Abhomʉ-o, u atsia apa me: «Nɨ́ matá ne gʉmʉ okpála koko ɨnde ɨ tɨ da napa engʉ́ ango-o pɨ nɨ́ ade, anga nɨ́ adje bha nganɨ́ makpe bhʉ́ ’li anɨ adje!»
U anʉ ne Yesu kala Pɨlatɵ
23
(Tsia bhʉ́ Mat. 27:1-2, 11-14; ne bhʉ́ Mlk. 15:1-5; di ne bhʉ́ Dja. 18:28-38.)
1 Pɨpɨta-a, ndʉ okpála hana ɨnde adʉ bhʉ́ dá bula-a ayie bhʉ́lá, u atsia anʉ ne Yesu kala Pɨlatɵ, ngámá na Loma .
2 Oo, u aholo apa lɨ Yesu me: «Ya abhaka kpála ɨnde-e me anɨ nde ngaha kpéke ’ndjɨ pɨ okpála gba ya-o. Anɨ nde ngayoko uo me u akala mandjandja gba Kaisala , ’ngbé ngámá na Loma-a de. Anɨ atsia adʉ apa di me nɨ ne Masɨya , akʉnda napa me ’ngbé ngámá.»
3 Pɨlatɵ ayi anɨ me: «Ngamʉ-o, mʉ ne ’ngbé ngámá gba omaYuda?» Yesu agie pɨ anɨ me: «Mo opa ngamʉ.»
4 Abhomʉ-o, Pɨlatɵ atsia apa pɨ ongbengbe odimandɵ di ne bhiti okpála bhomʉ-o me: «Ma u engʉ́ bini ɨnde a ayo me u holo kpála ɨnde-e ngʉ́ e de.»
5 Engʉ́ bini, u azɨ bha kekele tété me: «Bhʉ́ nasuno gba anɨ-e, anɨ ngaha kpéke ’ndjɨ pɨ okpála me u améne lɨ́lɨ gba ngámá-a de. Anɨ amene bhʉ́ doto gba omaYuda libhomu. Anɨ akpo bhʉ́ ndu doto na Galilaya. Mbɨa ɨnde-e, anɨ akolo ɨbili ne di ei.»
U anʉ ne Yesu kala ngámá Elode
6 Lɨ Pɨlatɵ adje lɨe mo-o, anɨ atsia ayi me: «Kpála ɨnde-e, a ko kpála na Galilaya?»
7 U agie pɨ anɨ me: «A moko, a ko kpála na Galilaya.» Abhomʉ-o, lɨ Pɨlatɵ adje lɨe me Yesu ayie bhʉ́ ndu doto lɨ ngámá Elode adʉ alila e-e, anɨ atsia atima anɨ pɨ anɨ. Padhá de, anga bhʉ́ ekpɨ́ ango-o, Elode adʉ di bhʉ́ Yelusalema oo.
8 Elode akpi djalɨ naali lɨ anɨ au Yesu lɨe. Padhá de, anga nayie nanɨ didili naali, anɨ adʉ akʉnda me nɨ u Yesu ka engʉ́ gba anɨ ɨnde anɨ adʉ adje e-o. Anɨ atsia adʉ akʉnda nau anɨ me anɨ nde ngamene ngamba ’ngʉ́.
9 Anɨ ayiyi Yesu lɨ ongʉ́ bhelé. Engʉ́ bini, Yesu gie ’ngʉ́ pɨ anɨ tété belegʉ de bini.
10 Ongbengbe odimandɵ di ne omʉsuno na lɨ́lɨ gba Moidje adʉ oo. U adʉ apa ’ngʉ́ lɨ kʉte anɨ sisiti naali.
11 Elode ne osʉdha gba e amʉ anɨ, u atsia asosobho di anɨ. Pɨpɨta-a, u adyɨ bádha bongo lɨ anɨ, u atsia agie anɨ pɨ Pɨlatɵ.
12 Kalanʉ-o, Elode ne Pɨlatɵ dʉ nadje lɨo de. Nayie lɨ ’kpɨ́ ango-o, u atsia akolo bhʉ́ makpolɨa.
U akodho ’ngʉ́ gba Yesu me anɨ kpi bha makpi
(Tsia bhʉ́ Mat. 27:15-26; ne bhʉ́ Mlk. 15:6-15; di ne bhʉ́ Dja. 18:39 – 19:16.)
13 Abhomʉ-o, Pɨlatɵ apo bhʉ́la ongbengbe odimandɵ, ongámásɨ gba omaYuda di ne okpála.
14 Anɨ atsia apa pɨ uo me: «Yi ago ne kpála ɨnde-e mʉma me anɨ ngaha kpéke ’ndjɨ pɨ okpála. La-a, ma ayi anɨ lɨ ’ngʉ́ ango-o kala yi sɨ, ma u anɨ ne siti ’ngʉ́ belegʉ de bini bhʉ́ ká ndʉ ’ngʉ́ hana ɨnde yi apa e lɨ anɨ-o.
15 Elode u di siti ’ngʉ́ ka anɨ de anga anɨ agie anɨ pɨ nɨ́ ei. A moko me kpála ɨnde-e mene siti ’ngʉ́ belegʉ de bini ɨnde u tɨ da nabhɵlɵ anɨ ka e ko.
16 Kaka-a, ma abhɨ́ anɨ ne fimbo, ma atsia tsé ’kpa lɨ anɨ.» [
17 Bhʉ́ ndʉ anokomɨa na Pasɨka hana, a ayo me Pɨlatɵ tse ’kpa lɨ kpála ɨnde u aholo e bhʉ́ tɨkpʉ-o pɨ uo bini.]
18 Engʉ́ bini, ndʉ uo hana aholo asʉsʉla bhʉ́ dabɨlɨ bini me: «Bhɵlɵ kpála bhomʉ-o mabhɵlɵ, amba mʉ tse ’kpa lɨ Balaba pɨ ya!»
19 (U aholo nanɨ Balaba bhʉ́ tɨkpʉ anga anɨ agbe nanɨ kpéke ’ndjɨ abhʉ́ Yelusalema, anɨ atsia abhɵlɵ di kpála.)
20 Pɨlatɵ adʉ akʉnda natse ’kpa lɨ Yesu. Kaka-a, anɨ atsia ayi matá uo lɨ ’ngʉ́ ango-o ko.
21 Engʉ́ bini, u aholo bha nasʉsʉla me: «Gɨ anɨ lɨ kulusi! Gɨ anɨ lɨ kulusi!»
22 Bhʉtsibhʉtsi na bata-a, anɨ apa pɨ uo me: «Anɨ amene la mangua siti ’ngʉ́ dho? Ma u engʉ́ ɨnde anɨ amene e, u tɨ da nabhɵlɵ anɨ ka e de. Ma abhɨ́ bha anɨ ne fimbo, ma tsia tsé ’kpa lɨ anɨ.»
23 Engʉ́ bini, u azɨ bha kekele tété kpekpeke me, a ayo me u gɨ Yesu lɨ kulusi. U adʉ bha aꞌéꞌe ’li o ne bhʉ́lá, akolo lɨ nedhɨnga lɨ ’li uo aha angu Pɨlatɵ lɨe ko.
24 Abhomʉ-o, Pɨlatɵ atsia azɨba namene maka u adʉ akʉkʉnda lɨe ko.
25 Anɨ atsia atse ’kpa lɨ kpála ɨnde u adʉ ayo e-o, kpála ɨnde u aholo e bhʉ́ tɨkpʉ-o. Padhá de, anga anɨ agbe kpéke ’ndjɨ, anɨ atsia abhɵlɵ di kpála. Engʉ́ bini, anɨ atsia aha Yesu pɨ uo me u mene ne anɨ maka u adʉ akʉkʉnda lɨe ko.
U anʉ ne Yesu ngʉ́ nabhɵlɵ anɨ
(Tsia bhʉ́ Mat. 27:32-44; ne bhʉ́ Mlk. 15:21-32; di ne bhʉ́ Dja. 19:17-27.)
26 Lɨ osʉdha adʉ anʉ ne Yesu lɨe, u akɵ lɨo ne Simo, kpála na ndu doto na Silene, me anɨ nde ayie abhiye. U aholo anɨ, u atsia aꞌo kulusi gba Yesu-o lɨ ’ngbʉ anɨ me, anɨ bɨbɨ amba anɨ kpata Yesu ne di.
27 Okpála bhelé adʉ akpata Yesu. Bhʉ́ ká uo-o, adʉ di ne olɨsɨ ɨnde adʉ aku ’gbá ne nalopolo lɨo ngʉ́ anɨ-o.
28 Yesu adji bhʉ́la e ne apɨ́ uo, anɨ atsia apa pɨ uo me: «Ngayi, olɨsɨ na Yelusalema-a, yi akú ’gbá ngʉ́ ma de! Engʉ́ bini, yi ku mangbo egbá ngʉ́ yi ne ongɨsɨ gba yi ko.
29 Padhá de, anga oekpɨ́ koko akólo makolo, oekpɨ́ ɨnde u apá lɨe me: ‹A ko djalɨ pɨ olɨsɨ ɨnde ɨ zu de, ɨnde ɨ bɨ ’bhɨ de, di ne obhende lɨ ongɨsɨ ndjɨ ’ka o de-o!›
30 Lɨ nedhɨnga bhomʉ-o, okpála ahólo napa pɨ ongbengbe ’ta me: ‹Yi buku ya!› U tsia pá pɨ odjedje ’ta me: ‹Yi wo ya!›
31 Padhá de, anga ɨ dʉ me okpála nde amene ndula bhe na yiyi-e mo-o, u méne la ɨbili naae ndula bhe na keke-e pɨ?»
32 Lɨ nedhɨnga bhomʉ-o, u anʉ di ne obhosɨ bhisi koko ɨnde amene sisiti ’ngʉ́ naali me u bhili uo bhʉ́ dabɨlɨ bini ne Yesu.
U agɨ Yesu lɨ kulusi
(Tsia bhʉ́ Mat. 27:45-56; ne bhʉ́ Mlk. 15:33-41; di ne bhʉ́ Dja. 19:28-30.)
33 U akolo lɨ bɨlɨ ɨnde u aꞌɨ e me «Pelegendjɨ.» U atsia agɨ Yesu lɨ kulusi di ne okpála na sisiti bhisi-o, koko lɨ kulusi gba e lɨ pá ’kpa anɨ na kokpa, koko lɨ kulusi gba e lɨ pá ’kpa anɨ na galɨ.
34 [Abhomʉ-o, Yesu atsia apa me: «’Dyɨ ma, mbu lɨ siti ’ngʉ́ gba uo, anga u mbɨla engʉ́ ɨnde u ngamene e de.»]
Osʉdha agʉ gbanda ngʉ́ nagapa obongo gba anɨ-e lɨ o.
35 Okpála adʉ oo, u adʉ atsia engʉ́ ɨnde adʉ akodho ’kpɨ́-o. Ongámásɨ gba omaYuda adʉ amʉ anɨ. U atsia adʉ apa me: «Anɨ akobho okpála koko. A ayo me anɨ kobho di lɨe ne tɨtɨ e, ɨ dʉ me anɨ nde ne Masɨya ɨnde lɨ Ebhe abhʉ e ko!»
36 Osʉdha amʉ di anɨ. U adyudyo lɨo masɨkpe, u aha kpongadha pandɨ pɨ anɨ, u atsia apa me:
37 «Ɨ dʉ me mʉ nde bha ndjʉ ne ’ngbé ngámá gba omaYuda-a, mʉ de kobho lɨmʉ ne tɨtɨ mʉ!»
38 Pɨ́ ’ndjɨ anɨ-e, u aye me: «A ɨnde-e ’ngbé ngámá gba omaYuda-o.»
39 Sʉka okpála na sisiti ɨnde u agɨ o lɨ kulusi adʉ asobho anɨ me: «Mʉ ne Masɨya adɨ? Kobho lɨmʉ ne tɨtɨ mʉ, amba mʉ kobho di ya!»
40 Engʉ́ bini, bhe koko ambe bhʉ́ ’ndjɨ anɨ, do anɨ de-e: «Mʉ kpe Ebhe dɨ, ngamʉ ɨnde ngasia bhadi lɨkabhu maka anɨ-e?
41 Pɨ nɨ́-e, a lɨ lɨkabhu gba nɨ́-e ne tata, anga nɨ́ ngasia bhomʉ-o mbini kulu gba nɨ́ ko. La-a, ngaanɨ-e, anɨ mene naae siti ’ngʉ́ belegʉ de bini.»
42 Pɨpɨta-a, anɨ atsia apa pɨ Yesu me: «Bhundja ma uu, lɨ nedhɨnga ɨnde mo ogó lɨe ngʉ́ naʉ ngámá gba mʉ ko.»
43 Yesu agie pɨ anɨ me: «Ma apa pɨ mʉ na paká me, nakɨ-e, nɨ́ adʉ́ ne mʉ bhʉ́ dabɨlɨ bini bhʉ́ kʉtɨ na mʉndeyi ko.»
Yesu akpi
44 A akolo masɨkpe de tulukpe, ela aꞌo nasʉ. Biti aha pɨ́la doto libhomu akolo lɨ saa na bata pɨta tulukpe.
45 ’Ngbé ’kpá bongo ɨnde adʉ agbo bhʉsʉ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda asidha bhʉsʉ e tʉtʉ má tsʉe!
46 Abhomʉ-o, Yesu atsia asʉla kpekpeke me: «’Dyɨ ma, ma ngaꞌo bua ma sa ’kpa mʉ.» Pɨta anɨ apa engʉ́ bhomʉ-o lɨe, anɨ atsia andala ’kpa lɨ bua e.
47 Lɨ ngámá gba osʉdha na Loma au engʉ́ ɨnde akodho ’kpɨ́-e lɨe, anɨ atsia adʉ adhɵgɵ Ebhe me: «A ko paká me kpála ɨnde-e bha ndjʉ nako ne kpála na ngbingbili !»
48 Ndʉ okpála hana ɨnde ago apo bhʉ́la o ngʉ́ natsia engʉ́ ango-o, au engʉ́ ɨnde akodho ’kpɨ́-o. U atsia adʉ agie lɨo agba o me u nde abubu ’kpa o pɨ́ ’ka o ka lɨkabhu.
49 Ndʉ obɨ Yesu hana di ne olɨsɨ ɨnde adhʉkʉ ne anɨ bhʉ́ dabɨlɨ bini nayie bhʉ́ Galilaya-a, alʉlʉ mbo tsutsu. U adʉ natsia engʉ́ ɨnde adʉ akodho ’kpɨ́ ko.
U azɨ Yesu
(Tsia bhʉ́ Mat. 27:57-61; ne bhʉ́ Mlk. 15:42-47; di ne bhʉ́ Dja. 19:38-42.)
50-51 Kpála bini adʉ nanɨ oo. A adʉ ’lɨ anɨ me Djodjefʉ , kpála na Alimaté, sʉka gʉdhʉ gba omaYuda. A ko nanɨ kpála na babadha ɨnde adʉ di ngbingbili. Anɨ adʉ nanɨ nadjeke nago ka Naʉ gba Ebhe pɨ́la doto. A ko nanɨ sʉka Libi okpála natsia ’kpɨ́ lɨ ongʉ́ gba omaYuda-o. Engʉ́ bini, anɨ dʉ azɨba engʉ́ ɨnde lɨ Libi okpála natsia ’kpɨ́ lɨ ongʉ́ gba omaYuda adʉ abhundja e di ne namene e lɨ Yesu-o de.
52 Anɨ anʉ abhaka Pɨlatɵ, anɨ atsia ayo kuo Yesu ka anɨ. Pɨlatɵ azɨba.
53 Pɨpɨta-a, anɨ atsia aꞌe kuo anɨ lɨ kulusi-o. Anɨ agagala ne bongo. Anɨ atsia ato bhʉ́ lata ɨnde u adjɨ e bhʉ́ teme, lata ɨnde u zɨ nga kpála bhʉ́ e kalanʉ de.
54 A adʉ nanɨ ’kpɨ́ kulu bhuluvue, masɨkpe de ekpɨ́ naguo .
55 Olɨsɨ ɨnde ayie nanɨ ne Yesu bhʉ́ Galilaya-a, anʉ bhʉ́ dabɨlɨ bini ne Djodjefʉ. U atsia lata-o, u au maka u aꞌo kuo Yesu lɨe bhʉ́bhʉ́-o.
56 Pɨpɨta-a, u agie lɨo agba o. U atsia aleke emʉ, di ne mʉngotsi ngʉbula me sidi-e, u nʉ pulu kʉte kuo-o ne di. Lɨ ’kpɨ́ naguo-o, u atsia aguo maka lɨ lɨ́lɨ apa lɨe ko.
Yesu azuku
24
(Tsia bhʉ́ Mat. 28:1-10; ne bhʉ́ Mlk. 16:1-8; di ne bhʉ́ Dja. 20:1-10.)
1 Bhʉ́ ’kpɨ́ yinga kɵkpɨ́ má bhɵ́-o, olɨsɨ aha mʉngotsi ɨnde u agɨlɨ e-o, u atsia agbida abhʉ́ lata.
2 U abhaka me teme nde awawala lɨ ’bhɵ lata-a awawala.
3 U alɨ lɨe, u bhaka kuo Ngámá Yesu de.
4 Nedhɨnga u adʉ akɨaka lɨe ka ’ngʉ́ ango-o, kolo me-e okpála bhisi aze lɨ uo. Okpála ango-o adyɨdyɨ bubu bongo má tuu tuu!
5 U adʉ la lɨe ne tsʉlʉ naali-e, u atʉtʉ bhʉ́la o ne kuto. Okpála ango-o atsia apa pɨ uo me: «Yi ngagɨlɨ kpála ɨnde ʉʉ-o bhʉ́ ká okpála ɨnde amu-o ka nɨ?
6 Anɨ sɨɨ ade. Engʉ́ bini, anɨ azuku. Yi bhundja engʉ́ nako anɨ apa e pɨ yi lɨ nedhɨnga ɨnde anɨ adʉ nga bha lɨe bhʉ́ Galilaya me:
7 ‹A ayo me u pʉ ma, Ndɨlɨ gba kpála, pɨ okpála na sisiti. U gɨ ma lɨ kulusi, amba bhʉ́ ’kpɨ́ na bata-a, ma tsia zuku.›»
8 Abhomʉ-o, u atsia abhundja ’li anɨ-o.
9 U ayie bhʉ́ lata-o. U atsia anʉ nakpokpo ndʉ ’ngʉ́ bhomʉ-o hana pɨ obhʉlʉ titima ndjɨkpa ne ká bini, di ne ndʉ obhende adʉ ne uo bhʉ́ dabɨlɨ bini-e hana.
10 Olɨsɨ ango-o, adʉ nanɨ Malɨa , kpála na gʉdhʉ na Magadala, Djaanɨ ne Malɨa , ’hi Djakɨ. Ngauo ne olɨsɨ koko ɨnde adʉ bhʉ́ dabɨlɨ bini ne uo akpokpo pɨ obhʉlʉ titima gba Yesu-o.
11 Engʉ́ bini, obhʉlʉ titima abhundja naao me, engʉ́ ɨnde lɨ olɨsɨ akpokpo e-e, a ko engʉ́ na ngingi. Kaka-a, u tsia bhuka de.
12 Engʉ́ bini, Piele ayie bhʉ́lá, anɨ anʉ ne holo abhʉ́ lata. Anɨ akolo lɨe oo, anɨ akita ne kuto, anɨ atsia ’kpɨ́, anɨ au bha bongo ɨnde u agagala kuo ne e ko. Pɨpɨta-a, anɨ agie lɨe agba e me anɨ nde ngangamba naali ka engʉ́ ɨnde akodho ’kpɨ́ ko.
Yesu akoto lɨ omʉkpata bhisi lɨ kpadjɨ na Emausɨ
(Tsia bhʉ́ Mlk. 16:12-13.)
13 Bha lɨ ’kpɨ́ ango-o, omʉkpata bhisi adʉ anʉ bhʉ́ kʉtɨ bini ɨnde u aꞌɨ e me Emausɨ. Kʉtɨ ango-o adʉ de Yelusalema tsutsu, masɨkpe de kilometele ndjɨkpa ne ká bini.
14 U adʉ akpokpo ’ngʉ́ sʉnda o pɨndjɨ ndʉ ’ngʉ́ hana ɨnde akodho ’kpɨ́-o.
15 Nedhɨnga uo adʉ akpokpo ’ngʉ́ di ne namene kpekebhɵ lɨe sʉnda o-o, ngaanɨ Yesu makpe, anɨ adyudyo lɨe de uo masɨkpe. Anɨ atsia aholo ’nʉ́ ne uo bhʉ́ dabɨlɨ bini.
16 U adʉ au anɨ, engʉ́ bini, ehe bini adʉ amene me u ambɨ́la anɨ de.
17 Anɨ ayi uo me: «A ko mangua ’ngʉ́ dho yi adji ne kpokpo e sʉnda yi me-e?» Abhomʉ-o, u alʉ, u atsia abedhe ne lɨkabhu bedhe.
18 Sʉka uo bini ɨnde adʉ ’lɨ e me Keleopasɨ apa pɨ anɨ me: «Bhʉ́ ká ogomago na Yelusalema libhomu-o, engʉ́ ɨnde akodho ’kpɨ́ sʉnda okpɨ́ ɨnde-e, mʉ mbɨla bha de ngamʉ kpi mʉ kpi?»
19 Anɨ ayi uo me: «Mangua ’ngʉ́ dho?» U atsia agie pɨ anɨ me: «Engʉ́ ɨnde akolo lɨ Yesu, kpála na Nadjaleta! A ko nako polofeta kʉkʉlʉ. Ongʉ́ ɨnde anɨ amene e ne bhende anɨ asuno e, anɨ amene ndʉndʉ hana ne angu. Anɨ atsia asuno ongʉ́ ango-o kala Ebhe di ne kala ndʉ okpála hana.
20 La-a, ongbengbe odimandɵ gba Ebhe di ne ongámásɨ gba nɨ́-e, apʉ anɨ me u bhɵlɵ anɨ. U atsia agɨ anɨ lɨ kulusi.
21 La-a, ya adʉ nako ne ’to ya naaya me, a ko kpála ɨnde agbégbe Ɨsalaele bhʉ́ bali-o. Engʉ́ bini, a ane nakɨ ekpɨ́ bata maka lɨ oengʉ́ ango-o akodho ’kpɨ́ lɨe ko.
22 La matá di-e, ya angamba ka olɨsɨ koko bhʉ́ ka ya naali. U anʉ ɨgɨnɨ bhʉ́ sɨkɨkpɨ abhʉ́ lata.
23 Engʉ́ bini, u u kuo anɨ de. U agie lɨo, u apa pɨ ya me oandjelu aze lɨo. Oandjelu atsia apa pɨ o me anɨ ʉʉ.
24 Pɨpɨta-a, okpála koko bhʉ́ ká ya anʉ abhʉ́ lata, u atsia abhaka ndʉ ’ngʉ́ hana maka lɨ olɨsɨ akpokpo lɨe ko. Engʉ́ bini, ngaanɨ makpe-e, u u anɨ de.»
25 Abhomʉ-o, Yesu atsia apa pɨ uo me: «Yi ne ongingi! Ka nɨ yi ngabhuka lɨe má gala ade ndʉ ’ngʉ́ hana ɨnde lɨ opolofeta-a apa e!
26 A ayo nako de me Kilisito dje lɨkabhu kala me anɨ lɨ bhʉ́ naʉ na asasaua gba e dɨ?»
27 Pɨpɨta-a, anɨ aholo nakpokpo ndʉ ’ngʉ́ hana ɨnde u apa e pɨndjɨ anɨ bhʉ́ oBhuku gba Ebhe-e pɨ uo. Anɨ akpokpo nayie bhʉ́ obhuku gba Moidje akólo bhʉ́ obhuku gba ndʉ opolofeta-a hana.
28 U akolo lɨe de kʉtɨ ɨnde u adʉ anʉ bhʉ́ e masɨkpe-e, Yesu amene mʉgɨto me nɨ adji tsutsu.
29 Engʉ́ bini, u atsia apa pɨ anɨ me: «Nɨ́ sɨ ne yi sɨ, anga ekpɨ́ asegele, biti la di ngago.» Anɨ atsia alɨ ngʉ́ nasɨ bhʉ́ dabɨlɨ bini ne uo oo ko.
30 Nedhɨnga anɨ adʉ azʉ ’he lɨe bhʉ́ dabɨlɨ bini ne uo-o, anɨ aha mapa, anɨ agie heni pɨ Ebhe. Pɨpɨta-a, anɨ agʉmʉ mapa-o, anɨ atsia aha pɨ uo.
31 Abhomʉ-o, djila uo abhulu, u atsia ambɨla anɨ. Engʉ́ bini, anɨ angɨta bha kolo bhʉ́ djila uo má pele!
32 U atsia aholo nayi lɨo sʉnda o me: «Lɨ nedhɨnga ɨnde anɨ adʉ akpokpo ’ngʉ́ di ne nasuno ta eli gba Ebhe lɨe pɨ nɨ́ lɨ kpadjɨ-e, bua nɨ́ bedhe ɨgɨnɨ bhʉ́ nɨ́ ne djalɨ bedhe dɨ?»
33 Bha lɨ nedhɨnga bhomʉ-o, u ayie bhʉ́lá kolo má gala, u atsia agie lɨo abhʉ́ Yelusalema. Oo, u abhaka me obhʉlʉ titima ndjɨkpa ne ká bini-e nde apo bhʉ́la o ne obɨ o-o bhʉ́ dabɨlɨ bini.
34 U atsia apa pɨ obhe bhisi bhomʉ-o me: «Ngámá azuku na kʉkʉlʉ! Simo au anɨ!»
35 Pɨpɨta-a, omʉkpata bhe bhisi-e atsia akpokpo ’ngʉ́ ɨnde akodho ’kpɨ́ lɨ kpadjɨ-e pɨ uo, di ne maka u ambɨla Yesu lɨe lɨ nedhɨnga anɨ agʉmʉ mapa lɨe ko.
Yesu asuno lɨe pɨ omʉkpata gba e-o
(Tsia bhʉ́ Mat. 28:16-20; ne bhʉ́ Mlk. 16:14-18; ne bhʉ́ Dja. 20:19-23; di ne bhʉ́ Kul. 1:6-8.)
36 Lɨ nedhɨnga u adʉ nga bha lɨe nakpokpo ’ngʉ́ ango-o, Yesu atsia alʉ bhʉ́ ká uo. Do anɨ pɨ uo me: «Guo ’ngʉ́ dʉ bhʉ́ dabɨlɨ bini ne yi!»
37 U adje tsʉlʉ naali, u atsia aholo agʉkʉ, anga u adʉ abhundja me o ou ɨgbadyɨbhe.
38 Engʉ́ bini, Yesu atsia apa pɨ uo me: «Yi ngadje tsʉlʉ ka nɨ? Yi ne bua na bhisi bhisi ka nɨ?
39 Yi tsia nga ’kpa ma di ne ’dhʉ ma, a ko bha ma makpe. Yi tana nga kʉte ma, amba yi u, anga mbɨlɨka ne bɨkɨ lɨ ɨgbadyɨbhe ade maka yi ngau ma lɨe ne di ko.»
40 Anɨ apa engʉ́ bhomʉ-o lɨe, anɨ atsia asuno ’kpa e di ne ’dhʉ e pɨ uo.
41 Lɨ djalɨ di ne nangamba aha angu uo lɨe naali-e, u tsia bhuka ngaɨza de. Anɨ atsia ayi uo me: «Mbo ’he nazʉ mazʉ ka yi sɨ uu?»
42 U atsia aha ndu sungu ɨnde u azɨ e mazɨ-e pɨ anɨ.
43 Anɨ aha, anɨ atsia azʉ lɨ djila uo oo.
44 Pɨpɨta-a, anɨ pɨ uo me: «Ma apa nako pɨ yi ndjɨndjɨ nedhɨnga nɨ́ adʉ nga bha lɨe bhʉ́ dabɨlɨ bini-e me, a ayo me ndʉ ’ngʉ́ hana ɨnde u aye e pɨndjɨ ma bhʉ́ lɨ́lɨ gba Moidje , bhʉ́ obhuku gba opolofeta di ne bhʉ́ bhuku na oetsi gba nɨ́-e, amene lɨe.»
45 Pɨpɨta-a, anɨ atsia abhulu ɨmbɨlangʉ gba uo ngʉbula me u mbɨla ta engʉ́ ɨnde u aye e bhʉ́ oBhuku gba Ebhe ko.
46 Anɨ atsia apa pɨ uo me: «Maka u aye lɨe bhʉ́ oBhuku gba Ebhe-e me, a ayo me Kilisito dje lɨkabhu, amba anɨ tsia zuku bhʉ́ ’kpɨ́ na bata.
47 A ayo me okpála kpokpo ’ngʉ́ gba anɨ-e pɨ ndʉ okpála hana pɨ́la doto libhomu. U akpókpo nayie bhʉ́ Yelusalema me okpála dji bua o, amba Ebhe ꞌe siti ’ngʉ́ gba uo ko.
48 Yi au engʉ́ ɨnde akodho ’kpɨ́-e ne djila yi makpe.
49 Ngama-a, ma atíma pɨ yi bhende lɨ ’Dyɨ ma apa me nɨ atíma e-o. Kaka-a, yi dʉ bha bhʉ́ gʉdhʉ sɨ akólo lɨ ’kpɨ́ ɨnde lɨ Ebhe atíma angu pɨ yi lɨe ko.»
Ebhe aha Yesu abhʉ́lá
(Tsia bhʉ́ Mlk. 16:19-20; di ne bhʉ́ Kul. 1:9-11.)
50 Pɨpɨta-a, Yesu anʉ ne omʉkpata gba e masɨkpe de kʉtɨ na Betanɨa. U akolo lɨe oo, anɨ aꞌe ’kpa e, anɨ atsia atuko bisagu pɨ́ uo.
51 Lɨ nedhɨnga anɨ adʉ atuko bisagu pɨ́ uo lɨe, anɨ ayie bhʉ́ ká uo. Ebhe atsia aha anɨ abhʉ́lá.
52 Ngauo-o, u adhɵgɵ anɨ. Pɨpɨta-a, u atsia agie lɨo abhʉ́ Yelusalema me u nde abedhe ne djalɨ bedhe.
53 Ndʉ ’kpɨ́ hana, u adʉ nadʉ bhʉ́ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda ngʉ́ nadhɵgɵ Ebhe.
Bádha Ngali
gba Yesu Kilisito maka lɨ
Djaa
aye lɨe ko
Eli na kalanʉ
Bádha Ngali gba Yesu Kilisito maka lɨ Djaa aye lɨe ngasuno Yesu maka Eli na dʉdʉma gba Ebhe. Eli akolo maka kpála-kʉtɨ atsia adʉ bhʉ́ ká nɨ́ (1:14). Maka lɨ bhuku ngae makpe ngapapa lɨe, Bádha Ngali ɨnde aye nanɨ lɨ e ngʉbula me okpála ɨnde ngatatanga bhuka me Yesu ne Mʉkobho ɨnde lɨ Ebhe abhʉ nanɨ e, ɨnde di Ndɨlɨ gba Ebhe, ngʉbula me ka nabhuka bhʉ́ anɨ-e, u sia mʉkobho na dʉdʉma (20:31).
U aye engʉ́ gba ɵlɵ na zabhe sʉnda oehe bhisi me anga bhʉ́ obhuku na didili koko-o, u ye engʉ́ ango-o de, okoko atsia aye lɨ obɨlɨ koko (8:1-11).
Djaa ngagama ’ngʉ́ naali pɨndjɨ mʉkobho na dʉdʉma ɨnde lɨ Ebhe aha e padhá bhʉ́ Yesu. A ngakpo lita e nakɨ ɨnde ɨ tsia gó pɨ obhende ngazɨba Yesu maka kpadjɨ, maka kʉkʉlʉ ’ngʉ́, la di maka mʉkobho. Engʉ́ na ngbéngbé ɨnde bhʉ́ Bádha Ngali gba Djaa, a ko ngʉbula nasuno engʉ́ ɨnde bhʉ́ mʉkobho gba kpála ngʉbula ekpɨ́ bini ne bini, ngʉbula nasuno lele kʉkʉlʉ ’ngʉ́ na Bu Bhobua : maka engu, maka mapa, maka zɨ ’kpɨ́, maka mʉlila gba okandɵlɵ ne okandɵlɵ gba e, la di maka vino ne lɨ́ e.
Ongbengbe ongʉ́ ɨnde bhʉ́ bhuku ɨnde-e ngae ɨnde:
Eli na kalanʉ 1:1-18
Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála, ne omʉkpata gba Yesu na kalanʉ 1:19-51
Kulu gba Yesu bhʉ́ ká okpála 2:1 – 12:50
Oekpɨ́ nasoso gba Yesu abhʉ́ Yelusalema 13:1 – 19:42
Nazuku gba Yesu, ne nakoto ka Ngámá lɨ okpála 20:1-31
Eli nasoso: anɨ akoto matá lɨ okpála abhʉ́ Galilaya 21:1-25
Eli ɨnde zɨ ’kpɨ́ di ne mʉkobho
1
1 Nayie lɨ lilita-a, Eli adʉ nanɨ uu.
Eli ango-o adʉ nanɨ bhʉ́ dabɨlɨ bini ne Ebhe.
La di-e, Eli ango-o a adʉ Ebhe.
2 Nayie lɨ lilita-a, Eli ango-o adʉ nanɨ bhʉ́ dabɨlɨ bini ne Ebhe.
3 Ebhe atsia abho ndʉ ’he hana ne Eli ango-o.
Ehe bini ɨnde amene lɨe mandɨ anɨ ade.
4 Mʉkobho akoto bhʉ́ Eli ango-o.
Mʉkobho ango-o atsia adʉ zɨ ’kpɨ́ pɨ okpála.
5 Zɨ ’kpɨ́ ngaziga bɨlɨ bhʉ́ biti.
Engʉ́ la bini, biti ha angu zɨ ’kpɨ́ ango-o de.
6 Ebhe atima kpála bini. A adʉ ’lɨ kpála ango-o me Djaa .
7 Anɨ ago maka kpála nakpokpo ’ngʉ́. Anɨ atsia akpokpo ’ngʉ́ mbámbá pɨndjɨ zɨ ’kpɨ́-o, amba ndʉ okpála hana bhuka ka anɨ.
8 Ngaanɨ makpe-e, anɨ dʉ nanɨ zɨ ’kpɨ́ de. Engʉ́ bini, anɨ ago nanɨ ngʉ́ nakpokpo ’ngʉ́ pɨndjɨ zɨ ’kpɨ́-o.
9 Zɨ ’kpɨ́ ango-o, a ko nanɨ zɨ ’kpɨ́ na kʉkʉlʉ. A ago pɨ́la doto, a ngaziga ndʉ okpála hana.
10 Eli-e adʉ nanɨ pɨ́la doto. Ebhe atsia abho ndʉ ’he hana ne di. La-a, okpála na pɨ́la doto tsia mbɨla anɨ de.
11 Eli-e ago nanɨ bhʉ́ ká omaha e. Engʉ́ bini, omaha anɨ tsia sia anɨ de.
12 La-a, okpála koko asia anɨ, u atsia abhuka di anɨ. Abhomʉ-o, anɨ atsia aha angu pɨ uo me u kolo ongɨsɨ gba Ebhe.
13 U kolo ongɨsɨ gba Ebhe lɨ kpadjɨ bhende maka u azuzu okpála na doto lɨe de. A ko la di ka gʉmʉ gba bhoko bini de. Engʉ́ bini, ayie ka Ebhe.
14 Eli-e adji lɨe, atsia akolo kpála. Anɨ adʉ nanɨ bhʉ́ ká nɨ́. Nɨ́ au sangu gba anɨ, sangu ɨnde anɨ asia e ka ’Dyɨ e-o. A ko sangu gba koli Ndɨlɨ bini, ɨnde abedhe ne bádha bua di ne ngbili ’ngʉ́ .
15 Djaa akpokpo ’ngʉ́ pɨndjɨ anɨ mbámbá. Anɨ atsia asʉla me: «Engʉ́ nanɨ ma apa e me: ‹Kpála ɨnde ngago pɨta ma-a, anɨ ane ma mane. Padhá de, anga nanɨ me ma nde nga ade-e, anɨ adʉ bha naae uu.› Ma apa nanɨ engʉ́ ango-o pɨndjɨ anɨ.»
16 Abhomʉ-o, bhʉ́ bádha bua gba anɨ ɨnde bedhe-e, ndʉ nɨ́ hana nɨ́ atsia asia bádha bua pɨ́ bádha bua koko.
17 Padhá de, anga nɨ́ asia lɨ́lɨ sa ’kpa Moidje . La-a, bádha bua di ne ngbili ’ngʉ́-o, nɨ́ asia ka Yesu Kilisito .
18 Kpála bini u Ebhe belegʉ de bini. La-a, koli Ndɨlɨ bini ɨnde di Ebhe, ɨnde ngadʉ de ’Dyɨ e-e, asuno anɨ pɨ nɨ́ ngae.
Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála akpokpo ’ngʉ́ gba Masɨya
(Tsia bhʉ́ Mat. 3:1-12; ne bhʉ́ Mlk. 1:1-8; di ne bhʉ́ Luk. 3:1-18.)
19 A ɨnde-e engʉ́ lɨ Djaa akpokpo e, nedhɨnga lɨ ongámásɨ gba omaYuda na Yelusalema atima odimandɵ di ne okpála na piga gba Levi lɨe agba anɨ-o. U atima uo ngʉ́ nayi anɨ me: «Mʉ ne da?»
20 Anɨ yala nagie engʉ́ tété de. Anɨ apa mbámbá me: «Ngama-a, ma ne Masɨya ade.»
21 U atsia ayi anɨ me: «Mʉ la ne da? Mʉ ne Elɨya?» Djaa agie me: «Ma ne anɨ ade.» U ayi anɨ me: «Mʉ ne polofeta ɨnde ya ngadjeke e?» Anɨ agie me: «Ma ne polofeta ade.»
22 Abhomʉ-o, u atsia apa pɨ anɨ me: «Mʉ la naamʉ ne da? Padhá de, anga a ayo me ya gie engʉ́ tété pɨ okpála ɨnde atima ya ko. Ngamʉ makpe-e, mʉ ngapa lɨ ’ngʉ́ gba mʉ-o pɨ?»
23 Djaa agie me:
«Ma ne kpála ɨnde ngatotobhɨla bhʉ́ ’gʉ me,
‹Yi leke kpadjɨ ngbingbili pɨ Ngámá.›»
(A bhomʉ-o engʉ́ ɨnde lɨ polofeta Ɨsaya apa nanɨ e-o).
24 Okpála ɨnde u atima o agba Djaa, a adʉ nanɨ omʉFalisai .
25 U ayi anɨ me: «Mʉ ne Masɨya ade. Mʉ ne Elɨya ade. Mʉ ne polofeta ɨnde ya ngadjeke e ade. Mʉ la ngabatisa okpála ngʉ́ nɨ?»
26 Djaa agie pɨ uo me: «Ngama-a, ma ngabatisa okpála ne engu. La-a, kpála bini bhʉ́ ká yi, ɨnde yi mbɨla e de.
27 Anɨ ngago pɨta ma. Ma belegʉ ne tetele kpála ade ngʉbula me ma bhulu ekpʉ́ na malɵkɵ gba anɨ-o.»
28 Engʉ́ bhomʉ-o akodho ’kpɨ́ bhʉ́ kʉtɨ na Betanɨa, ayi ’ngu na Djʉlʉdanɨ lɨ bɨlɨ ɨnde lɨ Djaa adʉ abatisa okpála lɨ e-o.
Yesu ne Ndɨlɨ Kandɵlɵ gba Ebhe
29 Lɨ ekpɨ́ aseke lɨe, Djaa au Yesu me anɨ nde ngago lɨ pápá ɨnde anɨ adʉ lɨ e-o. Anɨ atsia apa me: «Yi tsia nga Ndɨlɨ Kandɵlɵ gba Ebhe-o. Anɨ ngaꞌe siti ’ngʉ́ pɨ́la doto ngae.
30 Engʉ́ ɨnde ma akpokpo e, ma akpokpo pɨndjɨ anɨ, engʉ́ ɨnde me: ‹Kpála bini ngago pɨta ma. La-a, anɨ ane ma mane. Padhá de, anga anɨ adʉ nanɨ mʉma kalanʉ.›
31 Ma dʉ ambɨla anɨ de. Engʉ́ bini, ma ago nabatisa okpála ne engu, ngʉbula me Ebhe suno anɨ pɨ omaƗsalaele.»
32 Djaa akpokpo matá engʉ́ gba anɨ-e me: «Ma au Bua gba Ebhe-e ngayie ne abhʉ́lá, maka bɵbhɵ, atsia adʉ pɨ́ anɨ.
33 Ma dʉ ambɨla anɨ de. Engʉ́ bini, Ebhe ɨnde atima ma ngʉ́ nabatisa okpála ne engu-o, apa mʉma me: ‹Mo oú Bua gba Ebhe-e ngakɵ, ɨ tsia dʉ́ pɨ́ kpála bini. A bhomʉ-o kpála ɨnde abátisa okpála ne Bu Bhobua ko.›
34 Ngama-a, ma au, ma atsia akpokpo la di ’ngʉ́ mbámbá me kpála ɨnde-e, a ko Ndɨlɨ gba Ebhe!»
Yesu aꞌɨ omʉkpata na gigina
35 Lɨ ekpɨ́ aseke lɨe, Djaa adʉ ago matá oo bhʉ́ dabɨlɨ bini ne omʉkpata gba e bhisi.
36 Nedhɨnga anɨ au Yesu lɨe ngakodho ’kpɨ́-e, anɨ atsia apa me: «Yi tsia nga Ndɨlɨ Kandɵlɵ gba Ebhe-o.»
37 Lɨ omʉkpata gba anɨ bhisi-e adje anɨ lɨe ngapa ’ngʉ́ bhomʉ-o, u atsia akpata Yesu.
38 Yesu adji lɨe. Anɨ au me u adʉ akpata nɨ, anɨ atsia ayi uo me: «Yi ngagɨlɨ nɨ?» U agie pɨ anɨ me: «Labi, mʉ ngadʉ su?» (Labi akʉnda napa me Mʉsuno.)
39 Yesu agie pɨ uo me: «Yi gógo amba yi u.» (A adʉ nanɨ masɨkpe de saa na badha pɨta tulukpe.) U anʉ, u atsia au bɨlɨ ɨnde anɨ adʉ nadʉ lɨ e ko. Lɨ ’kpɨ́ ango-o, u atsia adʉlʉ ne uo bhʉ́ dabɨlɨ bini.
40 Andɨlɨ, ndai Simo Piele, nanɨ ne sʉka omʉkpata bhisi ɨnde adje engʉ́ lɨ Djaa apa e-e, atsia akpata Yesu-o.
41 Andɨlɨ abhaka ngaɨza kalanʉ hana-a ndai e makpe Simo. Anɨ atsia apa pɨ anɨ me: «Ya au Masɨya au.» (A akʉnda napa me Kilisito.)
42 Anɨ anʉ ne Simo agba Yesu. Yesu atsia anɨ, anɨ atsia apa me: «Ngamʉ-o, mʉ ne Simo, ndɨlɨ gba Djaa . U adʉ́ aꞌɨ mʉ me Sefasɨ.» (ꞌƗlɨ ango-o akʉnda napa me Piele.)
Yesu aꞌɨ Filipo
43 Lɨ ekpɨ́ aseke lɨe, Yesu akʉnda nanʉ bhʉ́ ndu doto na Galilaya. Anɨ abhaka Filipo, anɨ atsia apa pɨ anɨ me: «Kpata ma.»
44 (Filipo nanɨ ne kpála na gʉdhʉ na Betesaida, gʉdhʉ ɨnde lɨ Andɨlɨ ngauo ne Piele ayie bhʉ́ e-o.)
45 Pɨpɨta-a, Filipo abhaka Natanaele. Anɨ apa pɨ anɨ me: «Ya au kpála ɨnde lɨ Moidje aye nanɨ engʉ́ gba e bhʉ́ bhuku na lɨ́lɨ-o, lɨ opolofeta akpokpo di nanɨ engʉ́ gba e-o. A ko Yesu, ndɨlɨ gba Djodjefʉ , kpála na gʉdhʉ na Nadjaleta.»
46 Natanaele ayi anɨ me: «Ehe na ndjɨndjɨ tɨ da nayie bhʉ́ kʉtɨ na Nadjaleta uu?» Filipo agie pɨ anɨ me: «Gogo, amba mʉ u.»
47 Lɨ Yesu au Natanaele lɨe ngago lɨ pápá gba e, anɨ atsia apa lɨ ’ngʉ́ gba anɨ-e me: «Yi tsia nga kʉkʉlʉ maƗsalaele ɨnde. Pʉlʉ ’ngʉ́ bhʉ́ anɨ belegʉ ade bini.»
48 Natanaele ayi anɨ me: «Mo ombɨla ma lele pɨ?» Yesu agie pɨ anɨ me: «Ma au mʉ nedhɨnga mo odʉ lɨe sa ndula na figi , kala me Filipo ꞌɨ mʉ-o.»
49 Abhomʉ-o, Natanaele atsia apa pɨ anɨ me: «Labi, ngamʉ-o, mʉ ne Ndɨlɨ gba Ebhe! Mʉ ne ’ngbé Ngámá gba omaƗsalaele!»
50 Yesu apa pɨ anɨ me: «Mo obhuka, anga ma apa pɨ mʉ me ma au mʉ sa ndula na figi? Mo oú ongʉ́ na ngbengbengbe ane bhobhomʉ-o mane!»
51 Yesu atsia apa matá me: «Ma apa pɨ yi na paká me yi aú kokpɨ́ me a nde abhulu lɨe, oandjelu gba Ebhe-e nde ngaꞌʉ, u nde di ngakɵ pɨ́ ’ndjɨ ma, Ndɨlɨ gba kpála!»