9
Jezu enetupuhtopõpyry poko Sauru a
(Atos 22.6-16; 26.12-18)
1 Morarame Jezu poetory tõ zehno ro Sauru kynexine. Toto ryhmary se ro kynexine. Toto etapary se roropa toehse ynororo.
2 Naeroro Ritonõpo maro oturuketõ tuisary a toytose ynororo pape meropose. Pape arory se kynexine Tamaxiku põkõ neneryme toto atamorepatoh tao. Moro pape se kynexine Jezu poetory tõ moero ahtao enehtohme ropa tyya, tymyhse, Jerusarẽ pona, orutua komo, nohpo tomo, enara.
3 Yrome aytory rohtao, moe hkopyra Tamaxiku toehse ahtao, mõtoino rokẽ etonie saereh tykase itamurume, kaino kapu ae.
4 Nono pona toepukase ynororo. Omi totase roropa eya. Ynara tykase:
— Sauru, Sauru, oty katohme yyryhmãko mah, ypoetory tõ ryhmãko? Sam kamexipõko mase ya, tykase.
5 — Onoky hma? tykase Sauru tõserehse toexiryke.
— Ywy ase, Jezu. Oty katoh yyryhmãko mah, ypoetory tõ ryhmãko?
6 Owõko ropa hkoty. Ytokose pata pona. Morotona toytose awahtao ypoetory enyohnõko ase oenese. Jomiry ekarõko oya mana, tykase Jezu Sauru a.
7 Morarame Sauru marõkõ mynyhme toehse. Omi totase eya xine repe. Yrome oturukety onenepyra toh kynexine.
8 Mame Sauru towõse ropa. Yrome pĩpokah tykase ropa tahtao onetopyra toehse. Emary poko rokẽ tarose imehnomo a Tamaxiku pona.
9 Morarame moroto oseruao tõmehse ynororo onetopyra ro kynexine. Otuhpyra roropa kynexine, tuna onẽpyra, enara.
10 Mame Jezu poetory moroto kynexine Tamaxiku po, esety Anania. Mokyro a tõsenepose Jezu aosenety. Ynara tykase sã ynororo:
— Anania, tykase.
— Otara ãko ma Tuisa? tykase ynororo.
11 — Ytokose Topohmã ae Juta tapyĩ taka. Moroto awahtao Sauru ekaropoko Taasu pono.
12 Mokyro mã Ritonõpo maro oturũko. Oenẽko roropa mana tõsenety. Oytory enẽko oemary rise epona aosenuhmatohme ropa, tykase sã Jezu eya.
13 Yrome Anania a tozuhse:
— Tuhke tokare mokyro mana. Opoetory tõ zehnoto mokyro Jerusarẽ po. Toto tyyryhmase eya itamurume.
14 Tarona roropa tonehpose ynororo Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a opoetory tõ myhtohme, tykase Anania.
15 Yrome Jezu ynara tykase sã eya aosenetoh ae:
— Ytoko jomi poe. Sauru ynymenekahpyry mokyro ypoetoryme. Imeimehnõ pataka ynenyokyryme roropa exĩko mana, juteu tõ pataka, juteutõkara pataka, enara, pata esã maro aoturutohme ypoko.
16 Sauru osanumãko toh mana itamurume jomiry poko tamoreparykohtao, jomipona aexiryke. Moro ekarõko ase eya, tykase.
17 Morarame Anania toytose Juta tapyĩ taka, Sauru enese. Epona tomary tyrise eya.
— Jepe Sauru, Jezu nosenepoase oya osema ae ooepyryhtao. Mokyro jenehpõ oya õsenuhmatohme ropa, Ritonõpo Zuzenu ekarotohme oya, tykase Anania.
18 Axĩ toepukase kana puhturu panõ enuru ae. Moro esahpyo kure ropa toehse ynororo. Tõsenuhmase ropa. Morarame tõpurihkase ynororo rahkene.
19 Mame tõtuhxĩpo tyjamihtase ropa ynororo.
Jezu poko Sauru oturutopõpyry Tamaxiku po
Moroto tuhke pyra tõmehse Sauru Jezu poetory tõ maro, Tamaxiku põkõ maro.
20 Morarame juteu tõ atamorepatoh taka toytose ynororo moro taõkõ amorepase Jezu poko.
— Ritonõpo mũkuru nymyry mokyro, tykase ynororo.
21 Mame Sauru etaryke tyya xine tõsenuruhkase toto.
— Ajohpe pyra mose ro Jezu poetory ryhmahpõ Jerusarẽ po? Xiaro noepyase roropa Jezu poetory tõ poko, tymyhse toto arotohme tymaro Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tomo a ekarotohme, tykase toto, tõturuse oxime rokene.
22 Mame orẽpyra tõturuse ynororo Jezu Kyrixtu poko:
— Ritonõpo mũkuru nymyry mokyro, tykase ynororo toto amoreparyme. Mame orẽpyra Sauru exiryke tõtururukõ tupise toto a, juteu tomo a, Tamaxiku põkomo a roropa.
23 Morarame tuhke tynyhse ahtao juteu tõ tõturuse Sauru poko:
— Setapatone, tykase toto.
24 Yrome Sauru tuaro. Totapary se exiketõ poko tuaro ynororo kynexine. Osema apuru pũto eraximãko toh kynexine, kokoro rokene, koko, saereme, enara, Sauru tũtary eraximãko, apoitohme tyya xine repe.
25 Morara exiryke Jezu poetory tomo a tarose ynororo koko. Tonyhtose eya xine ruto ao, pata apuru poe.
Sauru Jerusarẽ po ehtopõpyry
26 Morarame Jerusarẽ pona Sauru toytose ropa ahtao tõtururu se toehse ynororo Jezu poetory tõ maro. Yrome zuno toh kynexine.
— Otarãme Jezu poetory kara mokyro, tykase toto Sauru poko.
27 Mame Sauru tarose Panape a, Peturu tomo a ekarotohme.
— Mose Jezu poetoryme nase. Kuesẽkõ tonese eya Tamaxiku pona toytoryhtao. Imaro tõturuse roropa ynororo. Moromeĩpo Jezu poko tõturuse ynororo orẽpyra Tamaxiku põkõ netaryme, tykase Panape toto a.
28 Mame Jezu poetory tõ maro Sauru kynexine. Toytose ynororo Jerusarẽ poro porehme; Jezu a tyjamihtase exiryke orẽpyra tõturuse ynororo Jezu poko.
29 Tõturuse ynororo tozuhse roropa juteu tõ maro, kyreku omiry ae exiketomo a. Yrome Sauru zehno toh kynexine. Etapary se toehse toto.
30 Yrome moro etaryke tyya xine Sauru arone toto Jezu poetory tomo Sezarea pona, aropotohme Taasu pona.
31 Morarame Jezu poetory tõ onyryhmara toehse Jutea po, Karirea po, Samaria po, enara. Eanokõ jamihme toehse ropa Ritonõpo omiry etaryke tyya xine. Tomãse roropa toto. Tuhke toehse toto. Ritonõpo Zuzenu ke tãkye toehse toto.
Peturu Rita po ehtopõpyry Jope po roropa
32 Morarame Peturu toytose Jezu omipona aehtyã patary punero. Rita pona toytose roropa ynororo.
33 Moroto pakaihkapỹ tonese eya, esety Eneja. Mokyro ytoytopyra roropa kynexine. 8me ikonopory taropose eya tohrame rokene.
34 Morarame Peturu tõturuse eya:
— Eneja, Jezu Kyrixtu okurãkãko ropa mana. Owõko ropa oetueh tapoe, tykase ynororo eya. Axĩ toekurãkase ropa ynororo.
35 Morarame mokyro kurãkary ropa enexĩpo tyya xine, Jezu poetoryme toehse toto, Rita põkomo. Morararo Sarõ põkõ roropa Jezu poetoryme toehse toto.
36 Morarame Jope po Jezu poetory kynexine roropa, nohpo, esety Tapita, esety akorõ Toaka. Mokyro kure kynexine. Tymõkomokãkara poko enupunaketyme kynexine.
37 Mame takuruhtase ynororo. Toorihse rahkene. Mame aorikyhpyry ekepyry tukurikase eya xine ahtao otuato tapona tyrise. Zara taka tarose eya xine.
38 Morarame Rita pona Peturu oehtopõpyry waro Jope põkõ kynexine oseponaro moro pata tõ exiryke. Mame asakoro tymarõkõ taropose Jezu poetory tomo a, Rita pona, Peturu poko, axĩ aehtohme.
39 Mame Peturu toytose toto maro Jope pona. Zara taka tarose ynororo toto a. Moro tao pytỹpo tõ kynexine xitãko. Tupõkõ tonepose toto a Peturu a, Toaka nyxixĩtyãmo, orihpyra ro ahtao.
40 — Ytotoko ropa sero tae mõ taka, tykase Peturu pytỹpo tomo a. Mame tosekumuru po typorohse ynororo tõturutohme Ritonõpo a. Okepy ẽpataka toeramase Peturu. Ynara tykase ynororo:
— Tapita owõko, tykase ynororo. Tõsemãse ropa aorikyhpyry. Pĩpokah tykase ropa ynororo. Mame Peturu eneryke tyya sokohme towõse ropa.
41 Mame tomary tapoipose mokyro a anỹtohme ropa. Morarame Jezu poetory tõ tykohmase Peturu a pytỹpo tõ maro, aẽsemamyhpyry ropa ekarotohme eya xine.
42 Morarame aẽsemãtopõpyry ropa poko tokãtose toto morotõkomo a emero pata tõ po. Mame tuhke Jezu omipona toehse toto.
43 Moroto Peturu okynã kynexine Jope po, Ximão tapyĩ tao, okyno pihpyry poko erohkety tapyĩ tao.