EPEREU
Epereu tõ Neneryme sero
Hebreus
Ekarotopo
Sero pape tymerose Jezu enetupuhnanõ neneryme, juteume tonuruse aexityamo. Toto rohmanohpõko imehnõ kynexine, Jezu rumekatohme eya xine eramatohme ropa pake toehtopõpyrykõ sã toto ehtohme ropa repe.
Yrome Ritonõpo omipona exiketõ akorehmary se sero pape merohpõ kynexine tãkye toto ehtohme Jezu maro toehtohkõ poko. Jezu Kyrixtu tonehpose Ritonõpo a sero nono pona tõmiry kurã ekarotohme kyya xine, imehxo toehtoh enepotohme kyya xine Tumũkuru ae. Kyrixtu imehxo mana Ritonõpo nenyohtyã motye, urutõ kõ motye, Moeze motye Jozue maro. Jũme Oturuketyme Imehxo mana, aosekarotopõpyry tynekaroryme imehxo roropa mana ahno rypyry korokatohme. Jezu Kyrixtu enetuputyryke kyya xine typynanohse sytatose jũme rahkene.
Epereu 11 ekarõko Ritonõpo enetupuhnanõ anamonohpyra ehtopõpyry poko Ritonõpo enetuputyry poko toetuarimarykohtao ro, totapase ahtao ro. Naeroro mokaro sã: “Oesẽkõme Jezu enetuputyry poko oya xine onurumekara ehtoko oetuarimarykohtao ro,” ãko mana.
Sero pape ao
Jezu Kyrixtu, Ritonõpo kurano 1.1-3
Ritonõpo nenyohtyã motye 1.4—2.18
Imehxo mana Moeze motye 3.1—4.13
Oturukety, rewita tõ motye 4.14—7.28
Tõmiry etapotoh mã imehxo 8.1—9.22
Kyrixtu osekarotopõpyry tynekaroryme imehxo 9.23—10.39
Ritonõpo enetupuhnanomo 11.1-40
Orẽpyra Jezu enetuputyry 12.1-11
Tuaro ehtoh te, enaroximatoh 12.12-29
Ritonõpo zamaro ehtoh; oturutoh Ritonõpo a 13.1-25
1
Ritonõpo mũkuru poko
1 Pake Ritonõpo kynoturune kytamurukomo a urutõ kõ ae. Tuhke rokẽ kynoturune. Urutõ kõ osenetupuhtoh ae kynoturune. Aosenehtohkõ ae roropa kynoturune eya xine.
2 Morarame pake hkopyra kynoturune ropa Ritonõpo kyya xine Tumũkuru ae. Ynororo a sero nono tõkehko tyripose eya aporo, sero põkõ emero. Mame tymenekase ynororo Ritonõpo a emero esẽme ehtohme, sero nono põkõ esẽme, kapuaõkõ esẽme roropa, enara ehtohme.
3 Ime aexiry saerehkane sã mana. Ritonõpo ime exiry saaro ime aexiry mana ipunaka. Mame Ritonõpo ime exiry enepõko mana sero põkomo a. Tyjamitunuru ke tynyrityã onenahkapopyra mana. Morarame sero põkõ rypyry korokaxĩpo kỹporohne kapu ao, tuisamehxo, Ritonõpo maro. Emero esẽme Ritonõpo mana.
Tynenyohtyã motye Ritonõpo mũkuru ehtoh poko sero
4 Tynenyohtyã motye kuhse Tumũkuru tyrise eya. Esety roropa Ritonõpo mũkurume, Tumy wino tapoise eya. Mokyro esety Ritonõpo nenyohtyã esety motye mana.
5 Tumũkuru a ynara tykase Ritonõpo:
“Umũkurume mase.
Seroae omyme osekarõko ase,”
tykase Ritonõpo Tumũkuru a. Yrome tynenyohtyamo a morara kara kynekurehne. Ynara tykase roropa Tumũkuru poko:
“Jũme ase, umũkurume mana,”
tykase Ritonõpo Jezu poko. Yrome morara kara kynekurehne tynenyohtyã poko.
6 Ynara roropa tykase Ritonõpo Tumũkuru tooehse ahtao sero nono pona:
“Ynenyohtyã emero kure Umũkuru rĩko mana.
‘Kure mase, tuisa imehxo,’
ãko toh mana eya,”
tykase Ritonõpo.
7 Yrome ynara tykase tynenyohtyã poko:
“Tyryrykane sã ynenyohtyã rĩko ase axĩ toto ytotohme.
Apoto sã roropa ynamoto tõ ripõko ase orẽpyra toto ehtohme,”
tykase.
8 Yrome Tumũkuru poko ynara tymeropose Ritonõpo a:
“Ritonõpome mase.
Tuisame oehtoh exikehpyra mana jũme.
Zae oexiryke ipunaka tuisa kurãme mase.
9 Zae ehtoh se mase te, zae pyra ehtoh se pyra roropa mase ipunaka.
Morara exiryke kymenekase,
tãkye ipunaka oehtohme
imehxo oehtohme roropa,
imehnõ motye kuhse oehtohme,”
tykase Ritonõpo Tumũkuru a.
10 Ynara tykase roropa ynororo eya:
“Oya sero nono tyrise apitoryme.
Kapu roropa tyrise oya, oemary ke, Ritonõpome oexiryke.
11 Enahnõko mã onyrityã repe.
Yrome omoro orihpỹme mase jumãme.
Xihpyryme onyrityã mã exĩko repe upo xityã samo.
12 Upo sã toto amẽnõko ropa mase,
toto myakãmatohme.
Yrome omoro mase etyorõmara.
Tamuhpõme exipyra mase roropa,”
tykase Ritonõpo Tumũkuru a.
13 Ynara tykase roropa Ritonõpo Tumũkuru a:
“Oporohko tãna. Tuisamehxo mexino ymaro.
Ozehnotokõ poremãkapõko ase,
opoetoryme toto rĩko ase roropa,”
tykase Ritonõpo eya. Yrome morara kara kynexine tynenyohtyamo a.
14 Naeroro oturuxi Ritonõpo nenyohtyã poko. Kapu ae inenyohtyã mokaro. Tupũke pyra rokẽ mã toto. Toto aropõko Ritonõpo mana tarõkõ akorehmatohme. Tynypynanohtyã akorehmase toto aropõko mana.