7
Juteu tamuru tõ namorepatopõpyry
(Mateu 15.1-9)
Morarame parixeu tõ toytose Jerusarẽ poe Moeze omihpyry poko amorepatõkõ maro Jezu enese. Mame Jezu poetory tõ tonese eya xine. Osemahpyra otuhnõko toh kynexine. Parixeu tõ omihpyry omipona pyra sã toh kynexine.
Mokaro parixeu tõ, tytamurukõ omihpyry poe, tõsemahse tahtao xine rokẽ otuhnõko toto. Morararo imehnõ emahpõko roropa toto. Tooehse ropa osepekahtoh poe tahtao xine otuhpyra mã toto osemahpyra tahtao xine; tynepekahtyãkõ kurikãko roropa mã toto. Tuhke juteu tõ namorepatoh nae roropa kaneku kurikary poko, oripo tõkehko kurikary poko kurimene risẽ tõkehko kurikary poko, nyhtoh roropa.
Mame tõturupose toto Jezu a, ynara tykase toto:
— Oty katoh koh opoetory tõ putupyra rokẽ nae? Osemahpyra rokẽ otuhnõko toto, tykase toto Jezu a.
Mame Jezu a tozuhse toto:
— Ajoajohpãkõme matose. Zae Izaja opoko xine kynoturune. Ynara tykase ynororo:
“Õmirykõ ke rokẽ kure jyrĩko matose.
Yrome okurohtao xine ymaro pyra matose ipunaka.
Toiparo rokẽ kure jyrĩko matose, jomipona pyra awahtao xine.
Jomiry tytyorõmase oya xine.
Tymyakãmase roropa oya xine õmirykõ ke.
Morara exiryke õmirykõ etary se hkopyra ase,”
tykase Izaja pake opoko xine, tykase Jezu eya xine.
— Ritonõpo nyripohpyry onyripyra matose. Atamurukõ omipona rokẽ matose. Ritonõpo nyripohpyry myakamãko matose atamurukõ namorepatopõpyry ke. 10 Ynara Moeze nekarohpyry Ritonõpo omi poe: “Omykõ poko oenupunatoko, asakõ poko roropa oenupunatoko. Taorihmaposẽme rokẽ tumykõ kerekeremananõ mã kure,” tykase Moeze nymerohpyry. 11 Yrome ynara matose Ritonõpo omiry tyorõmãko. Ynara ãko matose imehnomo a: “Omykomo a otyro ekarory se pyra awahtao xine, ynara kahtoko rokẽ eya xine: ‘Otyro pyra ase,’ kaxitoko rokẽ eya xine. ‘Nae ase repe, ynekarory rokẽ Ritonõpo a,’ kaxitoko omykomo a,” ãko matose imehnõ amorepãko. 12 Oty katoh tumykõ poko aenupunahtome matou morara ãko? 13 Imehnomo a Ritonõpo omiry etahtome matose morara ãko. Atamurukõ namorepatopõpyry ke rokẽ Ritonõpo omiry tyorõmãko matose. Morara matose tyrĩko, tykase Jezu eya xine.
Iirypyryme ehtoh poko
(Mateu 15.10-20)
14 Morarame imoihmãkõ tykohmase ropa tyya. Ynara tykase ynororo eya xine:
— Kuetatoko emero, otato oehtohkõme. 15 Otyro iirypyryme ahno onyripyra mana. Yrome tukurohtao iirypyryme ahno ahtao rokẽ mã iirypyryme samo. 16 (Ãmoreparykõ waro se awahtao xine, otato ehtoko, tykase ynororo eya xine.)
17 Mame ahno turumekase ropa eya. Mame tapyi taka tomõse ahtao, ipoetory tõ tõturupose Jezu a tamorepatopõpyrykõ poko. 18 Mame tozuhse toto eya:
— Amarokõ roropa onenetupuhpyra matou? Etatoko pahne, emero otyro enapyryhtao oya xine iirypyryme onyripopyra mana. 19 Waku aka rokẽ tykyrysã omõnõko mana. Yrome kuzenukõ aka omõpyra mana. Mame wekanohtao tũtãko ropa mana, tykase ynororo.
Morara exiryke emero tonahsẽ kure Jezu omi poe.
20 Morarame tõturuse ro ynororo eya xine, ynara tykase:
— Okurohtae xine õmiry xihpyry tũtaryhtao iirypyryme exĩko matose. 21 Ynara exiryke, tukurohtao xine iirypyryme epohnohketõ popyra tyrĩko roropa mã toto. Ematonãko te, karimotãko te, imehnõ poko exĩko te, 22 imehnõ mõkomory poko penetãko te, imehnõ ryhmary poko te, imehnõ enekunopyry poko te, typenetatoh xihpyry poko te, imehnõ zumoxike exiry poko te, imehnõ kerekeremary poko te, tõsenetaonopyry poko te, ajoajohpe ehtoh poko, enara. 23 Morohne tũtãko mã okurohtae xine. Naeroro iirypyryme exĩko matose, okurohtao xine popyra oepohnopyrykõke, tykase Jezu eya xine.
Jezu enetupuhtopõpyry nohpo a
(Mateu 15.21-28)
24 Morotoino toytose ropa ynororo Tiro ehpikoxi, Xitõ ehpikoxi roropa. Mame tapyi taka tomõse ynororo tokare pyra repe. Yrome otonẽsaromepyra kynexine ynororo. 25 Morarame nohpo tooehse Jezu a. Tosekumuru po typorohse ynororo nono pona, Jezu ẽpataka, Jezu ekary totase tyya exiryke. 26 Mokyro nohpo ẽxiry jorokohpe kynexine. Juteu kara kynexine ynororo, Xiro-Penixia põ kynexine. Tokaropose ynororo:
— Joroko itũtanohpoko ropa jẽxiry ae, ajohpãme samo, tykase ynororo Jezu a. 27 Morarame Jezu a tozuhse:
— Ah poetohti tõ osemazuhme notuhno. Popyra mã kaikuxi zopary poetohti napyry ke, poetohti otuhpyra ro ahtao, tykase ynororo nohpo a.
28 — Ajohpe pyra mase, Tamuxi, kaikuxi sã ynanase katohto. Morara exiryke poetohti napyry akumuru eraximãko sã ynanase, tykase nohpo a tozuhse.
29 Mame tõturuse ropa Jezu eya:
— Kure kuezuhno kuku. Morara tykase oexiryke ytoko ropa atapyĩ taka. Oẽxiry ae joroko tutũtanohpose ropa mana, tykase Jezu eya.
30 Mame tytapyĩ taka toytose ropa nohpo. Tõxiry tonese, tohrame nyhtoh po. Pake joroko tutũtanohpose ropa zae.
Typanarẽkara pusopusome aomiry aexihpyry kurãkatopõpyry ropa
31 Morarame toytose ropa Jezu pata tõ pisarara Tiro ehpio poe Xitõ kuroko, Omame Osetoro pata tõ rãnakuroko ikuhpo Karirea pona. 32 Mame Jezu a typanarẽkara tonehse imehnomo a. Pusopusome roropa kynexine:
— Mose apoko ajohpãme samo, aekurãkatohme ropa, tykase toto Jezu a. 33 Morarame kurãkara arone myahxo. Tomahxiky tyrise ipanary aka. Ituh tykase roropa ynororo. Moromeĩpo inuru tytemuhmase tomary ke. 34 Mame kakoxi tõsenuhmase ynororo. Pusuh tykase, ynara tykase ynororo kurãkara a:
— Etapuruhmakako, tykase eya.
35 Mame otato toehse ropa kuranõpokara. Pusopusome pyra roropa aomiry toehse. Tõmire toehse ynororo.
36 — Jekãtopyra ehtoko, tykase Jezu imoihmãkomo a repe. Yrome itamurume tokãtose toto a. 37 Tõsenuruhkase toto emero.
— To! Emero Jezu nukurãkatyã kure. Typanaremỹpokara otato ropa toehse. Pusopusome tõmiremỹpo aomiry kure toehse ropa, tykase toto tõsenuruhkase.