18
Papironia enatyry poko
Morarame imepỹ Ritonõpo nenyokyhpyry yhtory enease, kapu ae. Tuisamehxo nexiase. Kure aexiry ezurume sã konõto nexiase roropa. Ipoe saereme toehse sero nono emero porehme. Opore ynara tykase ynororo:
— Papironia tonahse, moro pata konõto patãpome toehse. Seromaroro joroko tõ esaryme toehse mana, akuaryhpo tõ esaryme rokene, iirypyryme exiketõ esaryme, torõ tõ xihpyry esaryme, enara. Ynara exiryke, Papironia põkõ nohpo sã mana, imeimehnõ poko exikety samo. Eukuru ekamory sã tõsekarose ynororo imehnõ maro ehtohme. Sero nono põkõ tuisary tõ ipoko toehse. Sero põkõ mõkomo poko erohketõ tytineruke toehse tymõkomoke roropa Papironia põkõ pokoino, nohpo poko exiketõ sã typenetatohkõ poko toehse toexirykõke.
Morarame imepỹ omiry etase kaino kapu ae. Ynara nase:
— Moro pata irumekatoko, ypoetory tomo.
Irumekatoko ipunaka.
Mokyro anakorehmara ehtoko iirypyrykõ poko,
awãnohpyra xine Ritonõpo ehtohme.
Kaetoko sã iirypyry mana, ypy sã konõto.
Naeroro inyrihpyry xihpyry poko wenikehpyra Ritonõpo mana.
Oritopõpyrykõ sã eya xine,
moro sã mokyro tyritoko emetakame.
Epehmatoko iirypyhpyry epehpyryme,
imotye roropa epehmatoko.
Ikasanary ipehkatoko jetunety ke.
Inekarohpyry oya xine jetunety,
moro motye ekarotoko ropa eya.
Ituarimapotoko, sam kamexipotoko eya.
Imynyhmapotoko, tuisame imehxo tõsekarose exiryke.
Emero kurã tapoise eya tykyryryme.
Nohpo sã mana, ynara kane samo:
“Taro ywy tarõkõ esemy.
Pytỹpo sã pyra ase.
Emynyhmara jũme ase, sam kara ase roropa,” kane sã mana.
Morara exiryke mokyro wãnohtoh oehnõko mana toiro ẽmepyry ae.
Tyrohsẽ oehnõko mana, etuarimatopo.
Emitapãnõko roropa mana.
Tyahkasẽme exĩko mana,
tuãnohsẽme exĩko,
orẽpyra Ritonõpo exiryke,
nase ynororo.
Morarame sero põkõ tuisary tõ ipoko xine aehtyã xitãko mana. Imaro xine tãkye aexityã pata zatyry eneryke tyya xine xitãko mã toto. Apoto erexĩtory eneryke tyya xine xitãko mã toto. 10 Amekeino rokẽ enẽko mã toto, mokaro etuarimatoh zuno toexirykõke.
— Myhene! Myhene! ãko mã toto. — Pata imehxo nexiase repe. Orẽpyra Papironia põkõ nexiase repe. Yrome axĩ tonahse myhene, ãko mã toto.
11 Mõkomo ekamonanõ roropa sero nono põkõ xitãko mana. Mokaro hnamõko mã toto, tymõkomorykõ epekahnanõ pyra toehse exiryke. 12 Morohne onepekahpyra mã toto, uuru, parata, topu kurãkomo, kasuruimo te, kamisa karimutumano te, kamisa kurã ezuezumano, kamisa typyne exikety te, kamisa tahpirẽ roropa, wewe kurano te, maafim risemy, wewe kurã risemy, metau risemy, kurimene risemy, topuimo risemy, (maamore risemy). 13 Kanera tõkehko onepekahpyra mã toto, tonahsẽ emepory tõkehko, typoxine zahsemy azawaimo, ixtaratu panono, ixtaratu, eukuru, oriu, pou risemy te, tiriiku puhturu roropa; pui tõkehko, kaneru tomo te, kawaru tomo, kahu tõkehko, namoto tõ roropa. Morohne nae toh nexiase tokamosẽme repe. Yrome epekahnanõ pyra toehse. 14 Ynara ãko mõkomo ekamonanõ eya repe:
— Openetatopõpyry tõ tonahse, omõkomory te, otinerũ te, orẽpyra oehtopõpyry roropa, emero tonahse mã jũme. Morohne onenepyra ropa mase jũme, ãko mã toto.
15 Mõkomo ekamonanõ tytineruke toehse tymõkomory ekamory poko moro pata po. Moino osenuhmãko mã toto, mokaro etuarimatoh kurũke, imaro xine toetuarimary se pyra toexirykõke. Xitãko mã toto, mokaro hnamõko.
16 — Myhene! Pata imehxo nexiase, myhene! Tupoke kurã ke moro põkõ nexiase ezuezumã ke, tahpirẽ ke roropa. Uuru risã ke roropa tynamuruke nexiase toto topu kurã ke roropa typyne exiketõ ke, kasuruimo ke roropa. 17 Axĩ tymõkomoke pyra toh toehse. Tonahse emero porehme.
Wapu esẽ tõ mã, imaro xine ytoketõ roropa te, wapu poko erohketõ roropa imehnõ erohketõ roropa tuna konõto po amekeino tõsenuhmase toto. 18 Pata zatyry eneryke tyya xine, orexĩto eneryke roropa tyya xine, yronymyryme tyxitase toto. Ynara tykase toto:
— Pata kurãme nexiase. Ipanõ pyra mana, tykase toto.
19 Nono tyrise eya xine tuhpokoxi xine, tyxitarykõke, pata hnamoryke tyya xine.
— Myhene! Pata imehxo nexiase repe! Moro pata po wapu konõto tõ, emero tuna konõto poro ytoketõ tytineruke toehse, tymõkomoke toehse roropa, moro pata põkõ tymõkomoke itamurume exiryke. Yrome axĩ tonahse emero porehme.
20 Atãkyematoko kapuaõkomo, mokaro enatyry poko. Atãkyematoko Ritonõpo poetory tomo, inymenekatyã roropa imehnõ amorepananõme. Ritonõpo poe urutõ kõ roropa atãkyematoko. Mokaro tuãnohse eya oryhmatamitukõme.
21 Mame Ritonõpo nenyokyhpyry a topu konõto tanỹse, jamihme exikety a. Moro topu zumo exiry saipe konõto sã kynexine. Mame tuna konõto kuaka moro topu tomase eya. Ynara nase:
— Topu tomase ahtao nakuaka axĩ nerỹko mana. Moro saaro axĩ Papironia põkõ enahnõko mana typatarykõ maro. Jũme osenepyra ropa exĩko mã toto. 22 Rue tõkehko onetara exĩko morotõkõ mana. Eremiaketõ roropa onetara mã toto. Erohketõ pyra exĩko roropa mana. Tiriiku apotoh osetara exĩko roropa mã moroto jũme. 23 Nãparina saerehkara exĩko mana. Niotaketõ omiry pytaketõ omiry roropa osetara moroto exĩko mana. Mõkomo ekamonanõ imehnõ motye orẽpyra toh nexiase repe. Pyaxime toehtohkõke imehnõ tonekunohse eya xine, emero pata tõ põkõ, nase.
24 Papironia põkõ tuãnohse kynexine urutõ kõ totapase eya xine exiryke, Ritonõpo poetory totapase roropa eya xine, imehnõ totapase roropa sero nono põkõ eya xine, enara.