8
Fnya baro kro Yesus
Tna Yesus yasen yamoʼt kota msya remo roto taro sor. Yamo ykyas Bokyas ro Moof: Ykyas raa mana ro Allah yamo Raja ybo. Tna kuber wAit mabo 12 weto msya Ait mamo ye. Tna fnya baro kro Ait mamo ye. Tiwya ana weto baro kiyam tna Yesus yisoh ana moof. Tna fnya weto taro to tii kabes mbo. Tna Ait yisoh ana moof ye. Sau masom Maria Magdalena. Tii Yesus yikyak kabes mabo ngkrema ro mbo au to, frok mamo. Ana weto sau masom Yohana. (Au fo bi Khuza yfain. Ait yamo pegawai ro raja Herodes.) Tna sau masom Susana. Tna fnya roto taro naut mros mban Yesus ysya kuber wAit mam tis ye.
Bi sait furere bobat manaf mam armato rait
Raa mbam remo tyo-teya sai myar mama mo kʼYesus. Raa mawat mama tna Ait ykyas bofret sau yawe: “Raa sait yno armato rait sau. Tna ait yamo furere bobat manaf. Ait furere bo to, bo manaf taro mbtek mam iso. Tibyo bo manaf weto to, taro raa mber makus. Tna taro to, ruu mama mame mkak. Tna bo manaf taro to, mbtek mam fraa abyõ. Bobat weto mo maut fooh. Menohe tabam ro mka mamos aro fee. Tibyo mtis rau samer tna mata hroyoh. Tna taro naut btek mam wore hyoh muuf ye. Tna hyoh muuf weto mo betru kait. Tna taro mbtek mam tabam ro mamos. Tna mo maut. Tibyo make sarer toni: Bo manaf sau-sau to, make rau trion 100 bo feto.” Yesus ykyas bofret reto mkak tna yawe kʼana yawe, “Anu ro nri bokyas reto oh to, nnaut kaket!”
Kuber wAit mtu mawe, “Bawya oh mi nyõ nkyas bofret reto to? Sik betoo maja rau.” 10 Tna Yesus yawe, “Raa mana ro Allah yamo Raja ybo to, maja wau baro to, raa wase fares. Maja wau weto to, Allah ksoh re anu nsrau nnaut kaket. Menohe raa taro to, ja Jõ tkyas bofret kʼana sai.
‘Raa kbe mmat sas bo refo. Ana mmat sas menohe wase bo reto fares. Ana kbe mari bo refo. Ana mari, menohe srau fee ye.’ ”
Yesaya 6:9-10
11 Tna Yesus betoo bofret reto kʼana yawe, “Bo manaf reto to, Bokyas ro Allah oh meto. 12 Bo manaf ro mbtek mam iso to, mkyas mawe raa ro mama mari Bokyas ro Allah. Mari menohe kabes yabi (Iblis) yama tna safto bokyas mbam kʼana mhaf wana. Tibyo ana smot Allah fee. Feto tibyo ana mkai riof ro mase fee ye. 13 Bo manaf ro mbtek mam fraa abyõ to, mkyas mawe raa ro mama ksoh mari Bokyas ro Allah. Menohe Bokyas reto ana moo mse mhau mam mhaf mato wana waor sai. Ana mbo matak fee. Bo ro samyoh mama mai kʼana to, ana mbtek mawe, tna smot Tuhan u fee. 14 Bo manaf ro mbtek mam wore hyoh muuf to, mkyas raa ro mari Bokyas ro Allah ye. Menohe ana mhau to, mnaut yyi. Tna ana mnaut bosatoh ro moof mam tabam refo sai. Tna ana nksoh mhau moof bana mam tabam refo sai. Bo weto moo ana mhaf re ana mnaut Bokyas ro Allah fee. Tibyo bosmot wana matak fee. Ana tufrok make ro maku sai, tna bo make wana weto manes fee. 15 Bo manaf ro mbtek mam tabam ro mamos to, mkyas mawe raa ro mhaf reo mari Bokyas ro Allah. Mari tna mbo mse kaket mam mhaf mato wana. Tibyo ana weto kbe mberoh mros matak, tna tufrok make ro moof.”
Ja raa mmyõt Pelita fee
16 Yesus yawe, “Ja raa mbet tafoh (pelita) afo re ntara raa ro twok mam amah mato. Raa moo mse mte tna moo bo burut wa fee. Tna mmyõt wai mam ambar ro mjin mte to fee ye. Menohe tafoh reto to, ja raa hero abyõ afo re kbe kek ntara tna raa ro mama twok mam amah mato reto mmat. 17 Bo bawya ro raa mmyõt to, meen raa masbrer. Tna bo bawya raa mkyas kmun-kmun to, meen raa beta mari. 18 Reto oh mi tawe nri tna nnaut bokyas aJõ kaket! Awya ro yari tna ybo yno to, kbe Allah yno re ait retait yasu maah. Menohe awya ro yari tna hawe yse mam yhaf kaket to, kbe Allah yno re bohar rait to mabuf sai.”
Yesus yme msya yao na
19 Yesus yme msya yao na mama mo kʼAit. Menohe raa mawat tibyo ana mamo kene msya Ait fee. 20 Tna raa sait yama yawe kʼYesus yawe, “Nme msya nao na mros ste mne meu. Ana ksoh fri Nyõ.” 21 Menohe Yesus yawe, “Raa ro mari Bokyas ro Allah, tna mbo mno kaket to, ana weto Jõ ttu tme msya tao na woJõ oh meto.”
Yesus yno figyõm mnem
22 Ti sau to, Yesus yawe kuber wAit yawe, “Nma anu buut wiak frit bmoʼt maru refo ati tino.” Tibyo ana maut wiak mamo. 23 Ana mamo mamo tna Yesus yjin tu mam wiak mato. Yjin tna foos frok tubor mama mai wiak rana. Tna figyõm mase mai maut mam wiak mato ye tna mabo kait ana beta. Wiak wana kene wo hoh. 24 Tna kuber wAit mti Yesus mawe, “Guru, guru, kbe anu bsu!” Yesus yrok yasen tna yifau foos msya figyõm ro safo weto yawe, “Nnem oh!” Tibyo foos msya figyõm reto mrok mnem. Tna maru reto mrok snef u. 25 Tna Ait ytu kuber wAit yawe, “Fyi re anu smot Jõ fee?” Ana mrok miskawowo tna waa. Tna mkyas kʼanya mawe, “Bi Ait refi yatak yifau foos msya figyõm wefo mari. Bi Ait refi fi awya mefi?”
Yesus yisoh raa ro yker
26 Yesus ysya kuber wAit frit maru reto snok mam ati jaro. Ana riwai mbam provinsi ro Galilea tna frit mamoʼt rabin ro Gerasa. 27 Ana frok tna Yesus yaut mne. Tna raa ro kota reto sait yama tru Ait. Raa retait kabes mbo tibyo yyum ratan fee ti ooh oh. Tna ait yhau mam amah fee, ait ja yhau mam isra mato ro raa mse hai sai. 28-29 Tiwya kabes mama mbo raa retait ti aro rau-rau. Tibyo raa moo rantai make ait yatem msya yaa, tna kmot ait ye. Menohe kabes mno ait yatak tibyo yahri rantai beta hri. Yahri rantai reto tna ysam yamoʼt yuk ro riamo. Tna he Yesus yama. Ait ro yker ymat Yesus tibyo kakyah tna yama yo kʼAit kait tna yaka tmi yimna tna heyut Yesus. Tna Yesus yikyak kabes frok mbam ait yawe, “Snok oh!” Tna raa retait yawe, “Yesus; Nyõ fi Allah yare. Allah tait yase toni. Kbe Nyõ nno bawya kʼjõ? Jõ soh-soh kʼNyõ tawe sikowah jõ ma!” 30 Tna Yesus ytu kʼait yawe, “Nyõ nasom awya?” Tna raa retait yawe, “Kabes mawat mbo jõ. Tibyo jõ tasom ‘Legion.’ ” 31 Tna kabes weto soh-soh kʼYesus hri mun aro rau mawe, “Nbis amu frok nmoʼt sawro wore wo kabes ja mhau to ma!”
32 Kene msya yuk reto ye fane mawat mau bana mam faut sau. Tna kabes weto soh-soh kʼYesus mawe, “Nbis amu frok nmo twok mam fane wore wono!” Tna Yesus ybis yawe, “Nmo oh!” 33 Tna kabes weto mari tna frok mamo twok mam fane weto. Tna fane weto mrok mker tna mhoh tbat mam rakak reto btek mam maru. Tna fane weto msu tibyo mhai beta mkak.
34 Raa ro kmot fane weto mmat bo ro Yesus yno. Feto tibyo ana masen fooh mhoh mamo mkyas kʼraa mam kota reto tna mkyas kʼraa ro mhau kene ye. 35 Tibyo raa masen myum mamo mmat. Ana mroh sia mamoʼt maru mne mo kʼYesus. Mamo tna mmat he raa ro yker retait hre mte ysya Yesus. Kabes frok marak oh. Ait yyum ratan. Tna srau yakit rait moof oh. Ana mmat feto tibyo mrok waa. 36 Raa ro riwai mmat bo ro Yesus yno weto mkyas betoo kʼraa mawe Yesus yisoh raa ro kabes mbo retait yoof oh. 37 Raa weto mari tna mrok waa. Tibyo ana ro mbam rabin ro Gerasa beta to, soh-soh mawe Yesus frok sikba rabin rana reto yamo. Tna Yesus yawe yaut wiak yamo. 38 Tna raa ro riwai yker retait soh-soh kʼYesus yawe, “Jõ kro Nyõ bmo ye!” Menohe Yesus yawe kʼait yawe, “Nyõ kro ma. 39 Namo no kʼraa wonyõ. Tna nkyas bo msai ro Allah yno kʼnyõ.” Tibyo raa retait yamo ykyas bo msai ro Yesus yno kʼait reto. Ait yamo ykyas bo reto kʼraa ro mhau mam remo rait reto beta.
Yesus yno ku ano ro mhai sau mrok masen
40 Yesus ybam maru maam tino hah ye yama tna raa beta ste Ait wea. Ana ksoh myum mama mtar Ait. 41 Tna bi yabi ro ybo samu watum raa ro Yahudi sait yama. Ait retait yasom Yairus. Ait yama yaka heyut Yesus tna soh-soh kʼAit yawe, “Guru; namaʼt amah ajõ. 42 Nama nisoh ku ajõ ye! Au fo ku ajõ tomu sai. Umur rau to tahun 12. Tna au kiyam, kerit wo mhai.” Yesus yari bo ro bi ait yawe feto tna yamo. Yamo mam iso maka menohe raa msis-sas beak-ak anya kro Ait mamo ye.
Fai sau ro mafa mees
43-44 Tna fai sau mama miir ratan ro Yesus rAit. Fai au fo mafa mees ro fnya yoyo tahun trion 12 oh. Tiwya raa mawat mama tkif fai au oh. Menohe raa ro mtai misoh au aro fee. [Feto mamo snok tis rau to, pitis wau marak. Tna mees rau reto miyõ sai fares.] Fai au mama kait mo kʼYesus mam tis tna miir ratan rAit makit sai. Au miir ratan rAit si fo, tna mees rau reto mrok mnem. 45 Tna Yesus yawe, “Awya oh mi miir Jõ fo?” Raa saak ana. Tna Petrus yawe, “Guru; nmat raa mawat beak-ak anya fefo! Fyi re Nyõ ntu feto?” 46 Menohe Yesus yawe, “Tna sai Jõ tari he tatak aJõ frok mbam kʼJõ. Tibyo thar tawe raa miir Jõ.” 47 Fai reto mhar mawe bo ro au mno reto raa mhar oh. Tna au tetet mhai mama mo kʼYesus. Au maka hartu Ait tna mkyas kiyam rau reto tna mawe, “Jõ au oh mi riwai tama tiir ratan aNyõ to. Tibyo kiyam ajõ mrok mnem buu.” Mkyas bo reto tna raa beta mari. 48 Tna Yesus yawe, “Ku aJõ, nyõ smot Jõ tibyo kiyam anyõ reto marak. Riof kʼnyõ oh. Nasen namo oh.”
49 Yesus ykyas bo fares tna raa sait ybam samu bi Yairus yama. Tna yawe kʼYairus yawe, “Ku anyõ reto mhai oh. Nno bi Guru ysui aro u ma.” 50 Menohe Yesus yari bokyas reto to, yawe kʼYairus yawe, “Waa ma, smot Jõ sai. Smot Jõ nawe Jõ tatak tisoh au. Tna ku anyõ kbe mrok moof u.”
51 Ana mamo tna snok mam amah ro Yairus. Tna Yesus yawe kʼPetrus, Yohanes ysya Yakobus yawe, “Anu nbo tuuf sai kro Jõ twok mam amah mato. Anu nbo tuuf nsya ku au maja, mme sai twok mam amah. Raa taro beta mhau mne sai.” 52 Raa beta ro mhau mne to, sraujin tna mawia hai reto. Menohe Yesus yawe, “Nwia ma! Ku reto mhai fee. Au mjin sai meto!” 53 Menohe ana masah Yesus. Ana mhar mawe ku reto mhai tibyo oh. 54 Yesus yamo yo ku au tna ybo matem sau yawe, “Ku aJõ, nasen oh!” 55 Ku reto mafos rau hah me si fo, tna au masen mros. Tna Yesus ybis raa moo boit mee kʼau mait. 56 Yairus ysya yfain ana mrok miskawowo toni. Tna Yesus yawe kʼana yawe, “Nkyas bo refo renti kʼraa ma!”