2
Yésụ yeme sịndị́ mɨgịgị́ṛị́
(Lúrú kpá Matáyo 9:1-8, Lúka 5:17-26)
Gɨ do kacɨ́ owụ́ sị́lị́ ca, zɨ́ Yésụ ndáꞌbalúgu roné sɨmɨ gara bɨ Kapáranawúma, zɨ́ ꞌyị e úwú ledrea kɨ́dí ndaꞌbaogụ go ꞌbe. Zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e ógụyé, ꞌdúcu ꞌdị́cị́ bɨ nɨ sɨmɨ a ní ndá, kémbị́ bifúó ndaá lolụ wá. Zɨ́a ndị́sịné ꞌdódo ledre ꞌbɨ Lomo zɨ́ye. Zɨ́ ngíti géyị yaꞌdá e eso (4) ị́mbị́ógụ ngíti mɨgịgị́ṛị́ kɨ́ gbagbara zɨ́a. Gɨ zɨ́a bɨ bi ndéréógụyé zɨ́ Yésụ íri ndaá gɨ zɨ́ ꞌyị wá ní, zɨ́ye ékị́ye íciphụ́trụ do ꞌdị́cị́ fúó, zɨ́ye ị́mbị́ésị oꞌdo née zɨ́ Yésụ ꞌdị́cị́ íri, kɨ́ káꞌdá nyé kɨ́ gbagbara née.
Sɨmɨ bɨ Yésụ lurú kɨ́dí yaꞌdá ga gére née ṇguṇgunɨ́ ledre ené go ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ mɨgịgị́ṛị́ née kɨ́dí, “Owụ́ ꞌbɨ amáa, máótoómo lúyú ledre eyị́ go.”
Ngíti géyị ꞌyị ꞌdódo lorụ e nɨyí kóo mɨndị́sịyé kenée ndị́sị sómụ́ ledre kɨ́dí, “Oꞌdo née uku née kenée ledre ꞌdi? Uku sinyi ledre go. Lomo nɨ dụụ́ ne ꞌyị ótoómo lúyú ledre ꞌbɨ ꞌyị e.”
Geré zɨ́ Yésụ ówo sómụ́ ledre eyé, zɨ́a úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Ndị́sịsé sómụ́ ledre kenée gɨ zɨ́ ꞌdi? Ledre be ꞌdi nɨ ꞌdiya zɨ́ma gáa úku a zɨ́ oꞌdo née, ‘Máótoómo lúyú ledre eyị́ go, togụ́ ị́nyịógụ mu, ꞌdíꞌbi sáka eyị́ zɨ́yị ndáꞌbayị́ ꞌbe’? 10 Máíli ídísé ówo a kɨ́dí, máa Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí, mááyí kɨ́ rokoꞌbụ gɨ ro ótoómo lúyú ledre ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e kɨ́e do sogo káṇgá ba.” Zɨ́a óyó komoné úku ledre zɨ́ mɨgịgị́ṛị́ née kɨ́dí, 11 “Ị́nyịógụ mu, ꞌdíꞌbi sáka eyị́ mu zɨ́yị ndáꞌbayị́ ꞌbe.”
12 Zɨ́ oꞌdo née ị́nyịógụné tɨ́ do komoyé née, ꞌdíꞌbi sáka ené, yóó do ndáꞌbané ꞌbe. Zɨ́ tara ꞌyị ga bɨ kóo ore ní ị́drị́ye mbá mɨị́drị́, zɨ́ye ndị́sịyé úku ledre kɨ́dí, “Mbófo éyị́ zɨ́ Lomo. Tɨ́ bɨ ndịsịzé ona ní, lurúzé aka ledre káa zɨ́ wo ba kú wá.”
Yésụ ndolo Lévị lódụ́ née
(Lúrú kpá Matáyo 9:9-13, Lúka 5:27-32)
13 Zɨ́ Yésụ kpá ndáꞌba ándá roné do gbúṛóngó mɨkavu Galiláya, zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ꞌyị e ógụyé zɨ́a, zɨ́a ndị́sịné ꞌdódo ledre zɨ́ye. 14 Zɨ́a ndéréókpóne gɨ ore, zɨ́a lúrúndíki ꞌyị ꞌdóꞌdụ́ ụsórụ* gɨ zɨ́ ꞌyị e kɨ́ ịrịné Lévị Matáyo, owụ́ ꞌbɨ Alafáyo, mɨndị́sịné sɨmɨ mákɨtabu. Yésụ ya zɨ́a ní, “Ógụ mu, lódụ́ kacɨ́ma.” Geré zɨ́ Matáyo ị́nyịógụné zɨ́ye ndéréye kɨ́ Yésụ.
15 Kɨ́ tagá a née zɨ́ Lévị yéme éyị́ mɨánu zɨ́ Yésụ kɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne e. Zɨ́ tụ́ꞌdụ́ ngíti géyị ꞌyị ꞌdóꞌdụ́ ụsórụ kpá ógụyé íri kɨ́ ngíti géyị ꞌyị lúyú ledre e gɨ zɨ́a nɨyí nda kóo go mbá ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Yésụ. 16 Sɨmɨ bɨ ꞌyị ꞌdódo lorụ e ga bɨ Farụsáyo e lurúndiki Yésụ kɨ́ ánu éyị́ mɨánu kɨ́ ꞌyị ga gére née ní, zɨ́ye ị́nyịyé ndúꞌyú ꞌyị lódụ́ kacɨ́ga kɨ́dí, “Mongụ́ ꞌyị née ndịsịnɨ́ ánu éyị́ kɨ́ ꞌyị ꞌdóꞌdụ́ ụsórụ kpá kɨ́ lúyú ledre ga gére née gɨ ro ꞌdi?”
17 Sɨmɨ bɨ Yésụ uwú ledre née kenée ní, zɨ́a úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, “ꞌYị ga bɨ ndanɨ́ ꞌyị ndíyá e wá ní, nderénɨ́ eyé lengbe zɨ́ dokotóro e wá, dụụ́ ꞌyị ndíyá e. Máógụ amá gɨ ro bɨlámá ꞌyị e wá, yị́ ené gɨ ro ꞌyị lúyú ledre e.”
ꞌYị e nduꞌyúnɨ́ Yésụ gɨ ro órụ́ taraꞌyị
(Lúrú kpá Matáyo 9:14-17, Lúka 5:33-39)
18 ꞌYị ga bɨ ndịsịnɨ́ lódụ́ kacɨ́ Yiwáni ní, kɨ́ Farụsáyo e ndịsịnɨ́ lengbe órụ́ éyị́. Zɨ́ ngíti géyị ꞌyị e ndúꞌyú Yésụ kɨ́dí, “Mongụ́ ꞌyị, ꞌyị lódụ́ kacɨ́ Yiwáni e kɨ́ Farụsáyo e nɨyí go órụ́ éyị́, sara ꞌyị eyị́ e orụ́nɨ́ ꞌbɨ eyé éyị́ wá gɨ zɨ́ ꞌdi?”
19 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́ye kɨ́dí, “ꞌYị ga bɨ ogụnɨ́ ꞌdị́yịóto mɨkánda kára ní, nɨyí ndị́sị ꞌbú lárá a káa be ꞌdi bɨ mɨkánda adrúgu nɨ kɨ́ye ore ní? Utúasánɨ́ ndị́sị ꞌbú wá. 20 Sịndị́ kadra nɨ ógụ, do ꞌdíꞌbióyó mɨkánda adrúgu née gɨ zɨ́ye, née go sịndị́ kadra bɨ zɨ́ye órụ́ éyị́ ní.
21 “Utúasá zɨ́ ꞌyị ị́cị́ꞌdụ́tụ uṇgú bɨ ro kuṛú bongó ní, kɨ́ tara mɨkánda bongó wá. Mɨkánda bongó née, nɨ lálalófo kuṛú a née fúó, zɨ́ uṇgú née nda áyané rómo wo bɨ ꞌdáꞌdá ní. 22 Utúasá kpá do lótó mɨkánda leꞌyị́ kóṛó sɨmɨ kuṛú ndoko wá, gɨ zɨ́a mɨkánda leꞌyị́ née nɨ ụ́ꞌbụ kɨ́ cóngó roné, zɨ́a lóko kuṛú ndoko née gburá, zɨ́ leꞌyị́ kɨ́ ndoko née sị́nyị́ye gbrengárá. Bɨlámá a, idínɨ́ lótó mɨkánda leꞌyị́ sɨmɨ mɨkánda ndoko ené kpị́.”
Yésụ nɨ kɨ́ rokoꞌbụ do Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro
(Lúrú kpá Matáyo 12:1-8, Lúka 6:1-5)
23 Kadra kị́éꞌdo sɨmɨ ngíti Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro, zɨ́ Yésụ ị́nyịyé kɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ne e ndéréye kpụrụ́ gɨ sɨmɨ ngíti yáká kére, zɨ́ ꞌyị lódụ́ kacɨ́ga ga gére née tónóye lófo ngorụ kére, kɨ́ ánu a. 24 Zɨ́ Farụsáyo e úku ledre zɨ́a kɨ́dí, “Mongụ́ ꞌyị, éyị́ bɨ ꞌyị eyị́ e ndịsịnɨ́ méngị moko sɨmɨ Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro bɨ ngárá ndaá sị́lị́ ꞌbɨ moko wá ní gɨ zɨ́a ní ꞌdi?”
25 Zɨ́ Yésụ úkulúgu ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Ólosé esé ledre bɨ kóo Dawídi mengị sɨmɨ sịndị́ kadra bɨ kóo ꞌbú mengị yée kɨ́ ꞌyị ené mɨméngị ní wá? 26 Kóo sɨmɨ sịndị́ ꞌbɨ Abiyatára mongụ́ ꞌyị ꞌdáná éyị́ ní, ꞌbú mengị kóo Dawídi kɨ́ ꞌyị ené e go kɨ́ngaya, zɨ́a ólụ́ne ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo. Zɨ́a ꞌdíꞌbi ambata bɨ kóo ꞌyị ꞌdáná éyị́ e nɨyí ánu a lá dụụ́ ye ní, zɨ́a ánu a, zɨ́a íꞌbí ngíti géyị zɨ́ ꞌyị ené e ánu a.”
27 Zɨ́ Yésụ úku ledre zɨ́ye kɨ́dí, “Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro nɨ gɨ ro ꞌyịmaꞌdí e, ndaá ꞌbɨ ené ꞌyịmaꞌdí e gɨ ro Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro wá. 28 Owụ́ ꞌbɨ ꞌYịmaꞌdí, nɨ Ngére do Sị́lị́ ꞌbɨ ꞌDówụ́ro.”
* 2:14 2:14 “Ụsórụ” nɨ késị́ bɨ akúma ndịsị ꞌdóꞌdụ́ a gɨ zɨ́ ꞌyị e gɨ ro méngị moko eyé ꞌbɨ akúma kɨ́e ní. 2:16 2:16 Farụsáyo: Née ngíti géyị Yụ́da ga bɨ ngárá nditíꞌdofụnɨ́ do lorụ bɨ Mụ́sa eké ní wá ní. Ṇguṇgunɨ́ kɨ́dí lomo ro ꞌyịmaꞌdí e nɨ bo, maláyika e nɨyí bo, ꞌyị e ndịsịnɨ́ kpá úru gɨ sɨmɨ umbu. Ólo Moko ꞌbɨ ꞌyịmɨkása e 23:6-8. 2:26 2:26 Mongụ́ ꞌyị ꞌdáná éyị́: Mongụ́ ꞌyị ꞌdáná éyị́ romo do manda ꞌbɨ ꞌyị ꞌdáná éyị́ e zɨ́ Lomo. Ndịsị lengbe ólụ́ dụụ́ ne sɨmɨ ꞌdị́cị́ bɨ Mongụ́ Bi ꞌbɨ Lomo sɨmɨ ꞌDị́cị́ ꞌbɨ Lomo ní gɨ ro ꞌdáná éyị́ zɨ́ Lomo kɨ́ꞌdi kéṛị́ sɨmɨ sɨmɨbi kị́éꞌdo. Ndịsị ꞌdíꞌbi sáma bangá bɨ oṇgoonzónɨ́ gɨ ro ꞌdáná a zɨ́ Lomo ní ólụ́ kɨ́e ꞌdị́cị́ íri gɨ ro zɨ́ Lomo ótoómo lúyú ledre ꞌbɨ ꞌyịmaꞌdí e.