14
A on̈ tic yuninal on̈xo Jehová co Diosal. Man̈ cac' echnaj co nivanil, man̈ co joxpaxel xil co jolom d'a snan̈al co sat ayic scham junoc anima, yujto schon̈ab' Jehová co Diosal caji. A ix on̈ sic'anel d'a scal juntzan̈xo chon̈ab' d'a sat luum tic, yic tzon̈ ochcan yicoc.
A noc' noc' schiji yed' noc' max chijilaj
(Lv 11.1-47)
Man̈ e chi noc' noc' max chijilaj, noc' ay yovalil yuj Dios.
Aton noc' tic syal e chi'ani: Noc' vacax, noc' calnel, noc' chiva, noc' ch'ucul, masanil macan̈il noc' c'ultaquil chej yed' noc' caltacte'al chiva. Syal e chi'an masanil noc' noc' sjax yan̈, cha xechan̈ yech. Axo pax noc' max yal-laj e chi'an jun, vach'chom sjax yan̈ noc' palta tato man̈ cha xechan̈oc yech noc', aton noc' tic:
Noc' camello, noc' nivac chich yed' noc' tojolal chich. A juntzan̈ noc' tic man̈ vach'oc noc', sjax yan̈ noc', palta man̈ cha xechan̈oc yech noc'.
Yed' pax noc' chitam, cha xechan̈ yech noc', palta max sjaxlaj yan̈ noc'. A juntzan̈ noc' chi' yovalil tzeyojtaquejeli to man̈ vach'oc noc'. Man̈ e chi noc', man̈ eyam noc' ayic chamnacxo noc'.
Axo pax masanil noc' ay d'a yoltac a a', syal e chi'an noc' tato ay sc'axil noc' yed' stuminal spatic noc'. 10 A pax noc' malaj yic jun, man̈ e chi noc'. Yovalil tzeyojtaquejeli to man̈ vach'oc noc'.
11 Ay pax noc' much syal e chi'ani, noc' vach' icha yalan ley. 12 Palta ay juntzan̈ noc' max yal-laj e chi'ani: Noc' ch'acb'a, noc' vacavoc, noc' ch'acb'a yic a a', 13 noc' xulem, noc' milano, 14 yed' pax masanil macan̈il noc' joj, 15 noc' avestruz, noc' nivac cujub', noc' xalun̈e yed' masanil macan̈il noc' ch'acb'a, 16 noc' tonton, noc' ibis yed' noc' pech, 17 noc' julum chay, noc' ostoc, noc' cormorán, 18 noc' cigüeña, noc' abubilla yed' noc' sotz'.
19 Masanil noc' cotac noc' ay sc'axil tz'ec' d'a juntac petan̈il, man̈ vach'oc noc'. Max yal-laj e chi'an noc'. 20 Axo pax noc' cotac noc' to ay sc'axil alb'ilxo to vach', syal e chi'an noc'.
21 Man̈ e chi' junoc noc' ton̈ej scham d'a ichn̈ejta', yujto a on̈ tic sic'b'il on̈ el yuj Jehová co Diosal. Palta syal eyac'an noc' d'a eb' ch'oc chon̈ab'il ayec' cajan d'a e cal. A eb' chi' syal schi'an noc' eb'. Mato syalpax e chon̈an noc' d'a eb' ch'oc chon̈ab'il ton̈ej sb'eyec' d'a e cal.
Man̈ e tz'an̈ noc' yune' chiva d'a scal yal yim snun.
Checnab'il yuj diezmo
22 Junjun ab'il yovalil tzeyic'canel sdiezmoal sat eyavb'en yed' tastac tze mol sat. 23 Tzeyic'anb'at sdiezmoal ixim e trigo, e vino yed' eyaceite. Tzeyic'anpaxb'at sb'ab'el yune' noc' e vacax yed' sb'ab'el yune' noc' e calnel d'a jun lugar ol siq'uel Jehová co Diosal b'aj ol aj scajnub'. Ata' ol e va juntzan̈ chi' d'a yichan̈ Jehová yuj eyic'anchaan̈. 24 Tato a jun lugar b'aj ay scajnub' chi', najat scan d'ayex, tato nivan svach'c'olal Jehová syac' d'ayex, max yal eyic'anb'at masanil e diezmo chi', 25 syal e chon̈aneli, axo stojol tzeyic'b'at d'a scajnub' Jehová chi'. 26 Axo yed' stojol chi' syal e manan tas syal e c'ool: Noc' vacax, noc' calnel, vino, ma tas tz'uc'ji to pajxo, ma juntzan̈xo tas tze nib'ej, tzex va d'a tzalajc'olal yed' eyal eyuninal d'a yichan̈ Jehová. 27 A eb' levita cajan d'a e cal, tzeyavtej eb' vael eyed'oc, yujto man̈ ol yic'laj sluum eb' smacb'enoc icha eyic a ex tic.
28 A slajvi junjun yoxil ab'il tzeyic'ancanel sdiezmoal sat eyavb'en yed' tas tze mol d'a jun ab'il chi'. Tze molb'ej d'a junoc lugar d'a yol e chon̈ab' chi'. 29 A eb' levita to maj schalaj sluum smacb'enoc eyed'oc, ma eb' ch'oc chon̈ab'il ayec' cajan d'a e cal, ma eb' meb'a' man̈xa smam yed' eb' ix ix chamnac yetb'eyum, syal svaan eb' tastac tze mol d'a e diezmo chi', tz'acan slaj yic' yic eb'. Tato icha chi' tze c'ulej, ol yac' svach'c'olal Jehová co Diosal d'a yib'an̈ masanil tastac tze c'ulej.