23
A tas scac'och yipoc co c'ol d'a b'aq'uin̈
A Jehová tz'alan icha tic: Ex yilumal in chon̈ab', ob'iltac ex, lajan ex icha junoc tan̈vum calnel smilancham noc' scalnel chi', saclemcanb'at noc' yuuj. Icha chi' tzeyutej eb' in chon̈ab' tic, xchi Jehová.
A Jehová co Diosal a on̈ israel on̈ tic, a tz'alan d'a eb' yilumal schon̈ab' tz'ac'an yajalil d'ay: Ex yilumal in chon̈ab', ix e saclemcanb'at eb' in chon̈ab', ix e xib'tancanb'at eb', maj e tan̈vej eb'. Yuj chi' a in Jehová in tic svala', ol vac'och eyaelal yuj tas ix e c'ulej chi'. Axo eb' ix in saclemcanb'at d'a juntzan̈xo ch'oc chon̈ab'il, a in Jehová in tic svala', ol vic' meltzaj eb'. Ol vac'anxi cajnaj eb' d'a schon̈ab', ol vac'anxi q'uib' sb'isul eb'. Ol vac'anoch yilumal eb', yic maxtzac xiv eb', man̈xa junoc eb' ol satoc, xchi Jehová.
Ix yalan Jehová icha tic: Ay jun c'u ol javoc, ol vac'och jun yin̈tilal vin̈aj rey David reyal d'a in chon̈ab' tic. A jun rey chi' te tojol spensar. Yed' sjelanil ol yac' reyal, tojol ol yutej sch'olb'itan masanil chon̈ab'.
A d'a stiempoal ol yac' reyal chi', ol colchajcanel eb' aj Judá yed' pax eb' aj Israel, man̈xalaj tas ol sna eb'. Aton jun b'i tic ol ac'joc sb'ioc: A Jehová sb'oanel tas tzon̈ aj d'a stojolal.
7-8 A ticnaic, sloc in b'i eb' anima tic, syalan eb' icha tic: Yojtac val Jehová, jun ic'annaquelta eb' co mam quicham d'a Egipto, xchi eb'. Palta svac'can in ti' ticnaic to ay jun c'u ol javoc ol yal eb' icha tic: Yojtac val Jehová, jun ix on̈ ic'anelta d'a norte yed' d'a juntzan̈xo chon̈ab' b'aj ix on̈ saclemcanb'ati, xcham eb'. Ichato chi' ol cajnajxi eb' israel chi' d'a sluum, xchi Jehová.
Lolonel ix alchaj d'a eb' syaloch sb'a‘R’schecab'oc Dios
Icha tic ix val d'a eb' syaloch sb'a schecab'oc Dios: A Jehová ix alan jun lolonel nivan yelc'och d'ayin. Yuj chi' ix och val pitz'an d'a in pixan sic'lab'il, ix ib'xiq'ue in nivanil. Icha squetconec' eb' uc'um an̈ toxo val stelvi, icha chi' ix in aji.
10 A eb' anima cajan d'a jun chon̈ab' tic, an̈ej val ajmulal sc'ulej eb', syac' val yip eb' sc'ulan chucal. A eb' nivac yelc'ochi, an̈ej ixtoj anima syac' eb'. Yuj chi' toxo ix catab'aj lum luum tic yuj Jehová, toxo ix tacjiel luum, toxo ix tz'ab'at an̈ an̈c'ultac b'aj sva noc' noc'.
11 A Jehová tz'alan icha tic: A val eb' syaloch sb'a in checab'oc tic yed' eb' sacerdote, malaj velc'och d'a yol sat eb'. Svil val sc'ulan chucal eb' d'a yol in templo.
12 A in Jehová in svala' to yuj chi' te q'uic'alq'uinal ol ajcan sb'e eb', te n̈ereri ol aj paxoc. Ichato ol ecchajb'at eb', ol telvoc eb'. Axo yic ol in ch'olb'itan eb', ol vac'ancot yaelal te ya d'a yib'an̈ eb'.
13 Vilnac val eb' yalnacoch sb'a in checab'oc d'a Samaria, te chuc tas sc'ulejnac eb'. Yalnaquel slolonel Baal eb', icha chi' aj scuchb'annac satb'at in chon̈ab' Israel eb'.
14 Ix vilpax eb' syaloch sb'a in checab'oc d'a Jerusalén, te chuc tas sc'ulej eb'. An̈ej ajmulal sc'ulej eb', ixtum anima pax eb', syiptzitan eb' sc'ulan chucal eb'. Malaj junoc mach syactejcan sc'ulan chucal. A val tz'aj vilani, a juntzan̈ anima tic yed' eb' cajan d'a Jerusalén, lajan val eb' yed' eb' aj Sodoma yed' eb' aj Gomorra.
15 Yuj chi' a in Jehová Yajal in d'a Smasanil, sval juntzan̈ lolonel tic yuj juntzan̈ eb' syaloch sb'a in checab'oc chi': Yujto yuj eb' sq'uechaan̈ chucal d'a masanil smacb'en eb' tic, yuj chi' ol vac' tas c'a' sva eb' yed' yuq'uej eb', to scham anima yuuj.
16 A in Jehová Yajal in d'a Smasanil sval icha tic: Ex aj Israel, man̈ eyac'och tas syal eb' syaloch sb'a in checab'oc chi' yipoc e c'ool, yujto a tas syal eb' chi' esn̈ej, d'a yol yic eb' snaelta, man̈oc in tzin chec yal eb'.
17 A d'a eb' b'aj malaj yelc'och in lolonel, ata' syal eb' icha tic: Vach'n̈ej ol aj eyelc'ochi, xchi eb'. A d'a eb' stec'b'ej sb'a sc'ulan tas snaelta d'a yol yico', syal eb' icha tic: Malaj junoc yaelal ol javoc d'a eyib'an̈, xchi eb'.
18 Palta a in Jehová in, a in svala' to a eb' syaloch sb'a in checab'oc chi', malaj juneloc xid'ec' eb' b'aj tz'och molchajel, ayic tzin lolon yed' eb' in checab'. Malaj juneloc syab' eb' in loloni.
19 Te chuc eb', yuj chi' ol vac'och syaelal eb' yed' yoval in c'ool. A yoval in c'ol chi' lajan val icha junoc oval ic' n̈ab' sja xumnajoc.
20 Man̈ ol vanaj yoval in c'ol chi', masanto ol elc'och tas nab'il vuuj. Ato b'aq'uin̈, ol nachajel juntzan̈ tic eyuuj.
21 Man̈oc in tzin chec juntzan̈ checab' chi', malaj tas sval d'a eb'. Ton̈ej scomon b'at lemnaj eb' yalel slolonel chi' d'a in b'i.
22 Comonoc syojtaquejel eb' tas nab'il vuuj, a am in lolonel syal eb' d'a in chon̈ab'. Tato icha chi', toxom ix yactejcan schuc b'eyb'alil in chon̈ab' tic, man̈xa am chucal sc'ulej eb'.
23 A in Jehová in svalxi icha tic: Vach'chom d'a lac'an, ma d'a te najat, a in tic Dios inn̈ej d'a smasanil b'aj.
24 A in val Jehová in svala': Malaj junoc b'aj vach' e c'ub'anel e b'a d'ayin. ¿Tom man̈ eyojtacoc to ayinn̈ej ec' d'a masanil satchaan̈ yed' d'a masanil sat luum?
25 Svab' val tas syal juntzan̈ checab' esalvum chi', stec'b'ej val sb'a eb' yalani to a in lolonel syal eb', a in tzin lolon d'a eb' d'a svayich yalani. 26 ¿B'aq'uin̈ ol yactej juntzan̈ syaloch sb'a in checab'oc chi' yalan esal lolonel chi'? ¿B'aq'uin̈ ol yactej eb' yalan juntzan̈ lolonel ton̈ej snaq'ue d'a yol yic chi'? 27 A eb' chi' sna eb' tas tz'aj in b'atcan satc'olal yuj in chon̈ab' yuj svayich eb' syal-laj d'ay junjun, icha val sc'ulejnac eb' e mam eyicham, ayic in b'atnac satc'olal yuj eb', axon̈ej comon dios Baal b'aj yac'naquem sb'a eb'. 28-29 A in val Jehová in svala': Tato ay junoc checab' chi' ay tas svayichej, yalocab'i to vayich. Palta tato a in lolonel scha jun, yalocab' d'a sjichanil. ¿Tom lajan yopisio ixim sat trigo yed' yoc? Icha chi' in lolonel, man̈ lajanoc yed' vayich. A in lolonel lajan val icha te' c'ac', ma icha q'uen almágana choc' tz'aj q'uen nivac q'ueen yuuj.
30 Yuj chi', te aycot yoval in c'ol d'a juntzan̈ checab' ton̈ej syal-laj yab' slolonel junjun, syalan eb' to a in lolonel syal eb'. 31 A in svala', te aycot yoval in c'ol d'a juntzan̈ checab' te vach' syutej sloloni, syalan eb' to a in lolonel syalel eb'. 32 A in svala', te aycot yoval in c'ol d'a juntzan̈ checab' stz'ac yal svayich. A yuj juntzan̈ nivac esal lolonel syal eb' chi', satcanb'at eb' in chon̈ab'. Man̈oc in tzin checb'at eb', man̈oc in svac' in checnab'il d'a eb', yuj chi' malaj tas vach' yic'an eb' in chon̈ab' tic d'a eb', xchi Jehová.
A tas tz'aj yalchajel slolonel Jehová
33 Ix yalanxi Jehová d'ayin icha tic: Ach Jeremías, tato ay junoc anima d'a yol chon̈ab' tic, ma junoc syaloch sb'a in checab'oc, ma junoc sacerdote sc'anb'an d'ayach: ¿Tas syal srazón Jehová? tato xchi eb'. Tzalan d'a eb' icha tic: Lajan ex icha val junoc icatz d'a Jehová, yuj chi' ol ex actajem yuuj, xa chi.23.33 34 Tato a junoc checab', ma junoc sacerdote, ma junoc comon anima tz'alan icha tic: Srazón Jehová, tato xchi eb', a in ol vac'och yaelal d'a yib'an̈ eb' yed' eb' cajan yed'oc.
35 Tato ay junoc mach sc'anb'an d'a junoc yamigo, ma d'a junoc sc'ab' yoc yuj tas svala', syal yalan icha tic: ¿Tas ix yutej Jehová spacani? ma ¿tas ix yal Jehová? xchiocab'i. 36 Palta max yal yalan icha tic: A srazón Jehová tzin c'anb'ej. Tato syal icha chi', a jun lolonel chi' ol meltzajcanoch icatzil d'ay. Yujto ix yixtejb'at eb' anima tic tas sval a in e Diosal pitzan in tic, Jehová Yajal in d'a Smasanil.
37 Icha tic tz'aj e c'anb'an d'a jun in checab': ¿Tas spac ix yal Jehová, ma tas ix yala'? xe chi. 38 Ach Jeremías, tato tzato yal eb': Srazón Jehová, tato xchi eb', tzal d'a eb' icha tic: A val Jehová tz'alani: Yujto a ex tic tzeyaln̈ej juntzan̈ lolonel b'aj ix ex in cacha' to maxtzac eyala', 39 yuj chi' ol ex b'at satc'olal vuuj yed' pax jun chon̈ab' ix vac' d'ayex yed' d'a eb' e mam eyicham. Najat ol ex in yumcaneli. 40 Masanil tiempo ol ex vac'can q'uixvelal, man̈xalaj jab'oc yelc'och ol ex ajcanoc. Man̈xo ol b'at satc'olal eyuj tas ol ex utaj chi', xchi Jehová.
23.33 23:33 A chab' lolonel syal tic, razón yed' icatz, lajan yalji d'a hebreo.