3
Jun achi man nitiquer ta nibin, ni'an chi nic'achoj
C'o jun k'ij richin a las tres xk'ak'ij, ri Pedro y ri Juan junan xejote-e pa racho ri Dios, ri hora richin oración.* Chiri' chuchi' racho ri Dios k'ij-k'ij neyo'ox can jun achi man nitiquer ta nibin roma can quiri' vi xalex, y chuchi' ri puerta ri Jabel Oc Nitzu'un ni'ix che niyo'ox-vi can, richin nuc'utuj can ru-limosna* chique ri ye'oc-apu chiri'. Tok ri achi re' xerutz'et ri Pedro y ri Juan chi ye'oc-apu pa racho ri Dios, rija' xuc'utuj-apu ru-limosna chique. Jac'a ri Pedro y ri Juan xbe quivech* chirij ri achi, y ri Pedro xu'ij che: Kojatz'eta-pe, xcha'. Y ri achi nich'icch'ot ruvech chiquij, royo'en ri achique xtiyo'ox can che. Jac'a ri Pedro xu'ij che: Yin manak oro ni plata viq'uin richin xtinya' chave, pero ri c'o viq'uin, jari' xtinya'* chave. Pa rubi' ri Jesucristo aj-Nazaret* cacataj y cabin, xcha'. Jac'ari' tok ri Pedro (xutz'om, xuchop) chiruk'a' derecha ri achi richin xupaba', y can jari' xec'uje-pe ruchuk'a' ri rakan, y ri rukul tak rakan. Xropin c'a richin xpa'e', y xbin. Xoc c'a apu chiquij ri Pedro y ri Juan pa racho ri Dios;* nibin, niropin* y nuya' ruk'ij ri Dios. Eq'uiy c'a vinak xetz'eto chi nibin y nuya' ruk'ij ri Dios, 10 y xquetemaj ruvech chi ja achi ri' ri nitz'uye' chuchi' racho ri Dios, nuc'utuj limosna chuchi' ri puerta ri Jabel Oc Nitzu'un ni'ix che. Rije' man niquil ta achique niquinojij, y xquixi'ij-qui' roma ri xbanataj riq'uin.
Ri Pedro nich'o chiquivech ri quimolon-qui' chuchi' ri corredor rubinan Richin ri Salomón
11 Ri achi ri x-an che chi xc'achoj man yerusok'opij ta can ri Pedro y ri Juan, y chi jun tinamit satznak quic'u'x xuquimolo-qui' quiq'uin chuchi' ri corredor rubinan Richin ri Salomón.* 12 Tok ri Pedro xerutz'et ri vinak, xu'ij chique: Nuvinak israelitas ri rix tata'aj, ¿achique roma rix can achique na nuna' ri ivánima riq'uin ri xbanataj? Y, ¿achique roma ja chikij roj iyo'on-vi ivech? Ri achi re' xtiquer xbin, pero man roma ta chi roj, roj utz chuvech ri Dios, ni man kuchuk'a' ta roj xbano* chi xc'achoj. 13 Tivac'axaj c'a ri nin-ij chive: Ri qui-Dios ri Abraham, ri Isaac, y ri Jacob, ri eruxe'el can ri katinamit,* ja mismo Dios ri', xbano che ri Jesús ri Ruc'ajol chi c'o ruk'ij.* Y ja Jesús re' ri xijach rix y man xiya' ta lugar chi xsok'opis-e, tok ri Pilato ru'in chic chi nucol-e. 14 Rix ja ri Jun ri can lok'olaj* vi y choj ruc'aslen ri man xijo' ta chi xcol-e. Xa ja ri jun camisanel ri xic'utuj chi ticol-e.* 15 Y ri Jesús ri niyo'on c'aslen xa xicamisaj, pero ri Dios xu'on chi xc'astaj-pe* chiquicojol ri anima'i'. Quiri' nika'ij chive, roma roj riq'uin kavech xkatz'et tok rija' xc'astaj yan pe chiri'. 16 Y ri achi re nitz'et-pe rix vave' y xa iveteman ruvech, ja pa rubi' ri Jesús* xc'achoj-vi roma ri Jesús rubanon chike chi cukul kac'u'x chi nic'achoj, y roma cukul kac'u'x* riq'uin ri Jesús tok tz'akat xechojmir ruk'a-rakan ri achi re xc'achoj chivech chi'ivonojel.
17 Jac'a yin veteman chi rix nuvinak, y ri yebano gobernar pan ivi', xa roma man iveteman ta si utz o man utz ta ri yixtajin, romari' tok xic'utuj chi tika camic pa ruvi' ri Jesús.* 18 Pero ronojel ri xbanataj, xa richin nitzakon ri bin can coma conojel ri profetas ojer, roma rije' quitz'iban can chi ri Jun ri xtutak-pe ri Dios chucolic ri rutinamit, can nuk'asaj na vi k'axomal.* 19 Vacami c'a, tijala' ino'oj, tiya' can ri mac, y titzolij-pe ivánima* richin yix-an perdonar, richin quiri' ri Ajaf Dios xtu'on chi xquepe tiempos tok ri ivánima (nic'ases, ch'u'l) xtuna'. 20 Y xtutak-pe ri Jesucristo,* ri ojer-ojer ri' ruyo'on-pe rutzijol chi nutak-pe iviq'uin. 21 Pero vacami, nic'atzin chi nic'uje' chila' chicaj,* c'a terila' na ri k'ij tok xti'an ruchojmil ronojel, achel ruyo'on-pe rutzijol ri Dios chike pa quichi' ri lok'olaj tak profetas ri can ec'o-vi-pe ojer. 22 Roma ri Moisés ojer can quire' xu'ij chique ri kati't-kamama': Ri Ajaf Dios mismo chi'icojol rix xtuyec-vi-pe jun profeta, achel xu'on chuve yin.* Ronojel c'a ri xtutzijoj ri profeta ri' chive, rix xtiya' ixiquin riq'uin, 23 y xa achique na ri man xtiniman ta richin,* xteleses-e chiquicojol rutinamit ri Dios. Quiri' nu'ij ri rutz'iban can ri Moisés. 24 Quiri' mismo ri ajani profetas ech'ovinak-pe, ri nitiquer-pe riq'uin ri profeta Samuel, c'o qui'in can chirij ri k'ij ri rojc'o-vi. 25 Ivichin rix* ri rusujun can ri Dios chupan ri ruch'abel ri quitz'iban can ri profetas. Y ri xusuj chique ri kati't-kamama' ojer, tok xu'on ri na'ey ruvujil c'aslen riq'uin ri Abraham, ri nu'ij chi roma jun riy-rumam* ri Abraham tok conojel vinak choch'ulef xtiquic'ul favor. 26 Roma c'a ri', tok ri Dios ruc'ason chic pe ri Ruc'ajol chiquicojol ri anima'i', na'ey xutak-pe chi'icojol, richin chi riq'uin ri ru-favor ri nuya' pan ivi', chi'ijununal niya' can ivij chuvech ri itzel tak no'oj ri ye'ibanala'.
* 3:1 Lc. 1:10; Hch. 10:30. * 3:2 Lc. 18:35; Jn. 9:8. * 3:4 Hch. 10:4. * 3:6 2 Co. 6:10; 1 P. 4:10. * 3:6 Mt. 2:23. * 3:8 Jn. 5:8, 9, 14. * 3:8 Is. 35:6. * 3:11 Jn. 10:23. * 3:12 2 Co. 3:5. * 3:13 Hch. 5:30. * 3:13 Jn. 17:1, 5, 24. * 3:14 Sal. 16:10; Mr. 1:24. * 3:14 Mt. 27:15-23. * 3:15 Hch. 2:24. * 3:16 Hch. 4:10. * 3:16 Mt. 9:22; Hch. 14:9. * 3:17 Hch. 13:27; 1 Co. 2:8. * 3:18 Sal. 22:6-24; Is. 50:6. * 3:19 Hch. 2:38. * 3:20 Hch. 1:11. * 3:21 He. 8:1. * 3:22 Dt. 18:15; Hch. 7:37; He. 3:5, 6. * 3:23 He. 2:2, 3; 10:29. * 3:25 Ro. 9:4; 15:8. * 3:25 Gn. 12:3; Mt. 1:21; Hch. 2:39; Gá. 3:8.