Re libro re' nich'o chij re xquibanala' re apóstoles
1
Re Espíritu Santo can xtipo-va
Namalaj Teófilo, chupan re jun libro re ximban-a nabey chava, chire' ntz'iban-a re samaj re xuban y re xuc'ut can re Jesús chiquivach re vinak. Y xutanaba' can chupan re k'ij tak reja' xba chila' chicaj. Pero tak reja' c'amaje-na tiba chila' chicaj, riq'uin re ru-poder re Espíritu Santo xubij chique re ru-apóstoles re je'rucha'on, re otz che niquiban can, tak reja' xtiba. Y reja' xutaj pokan, y xquimisas. Pero tak xc'astaj-a chiquicojol re anama'i', xuc'utula-ri' chiquivach re ru-apóstoles. Y cuarenta k'ij quire' xuban. Y q'uiy cosas xuban chin tiquitamaj che reja' can c'as-va. Y chuka' xubila' chique re andex rubanic tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios.
Y jun bey tak re Jesús y re je ru-apóstoles quimalon-qui', re Jesús xubij chique: Quixc'ue' vova' pa tenemit Jerusalén, y tiyabej re nbin chiva, tiyabej re rusujun re Dios che can xtuya-va chiva. Roma yex itaman che re Juan riq'uin ya' xe'ruban bautizar re vinak. Jac'a yex, pa ca'e-oxe' k'ij-apo, riq'uin re Espíritu Santo xquixban-va bautizar, xcha' re Jesús chique.
Tak re Jesús xtzolaj chila' chicaj
Y re quimalon-qui' xquic'utuj cha re Jesús: Ajaf, ¿mana-ta como k'ij re' tak yojacol yoj re yoj israelitas y ja-ta jun israelita re yojbano gobernar? xe'cha' cha.
Pero re Jesús xubij chique: C'aja-na re Dios nibin jampa' xtibanataj re', y man nic'atzin-ta che yex nitamaj. Xaxe c'a titamaj, che tak re Espíritu Santo xtika-pa pan ive', can xtic'ul re ru-poder, y xquinitzijoj chique re vinak pa tenemit Jerusalén, y chique re vinak re jec'o pa tak nic'aj chic tenemit vova' pa Judea y pa Samaria, y chique chuka' conojel vinak re jec'o pa tak nic'aj chic naciones che naj che nakaj, xcha' re Jesús chique re ru-apóstoles.
Y can xe chic c'a re tzij re' re xe'rubij can. Roma re jec'o riq'uin re Jesús chire', can xquitz'at tak xyacataj-a chiquivach y xoc-a pa jun nube, y man chic xquitz'at-ta. 10 Y re apóstoles can c'a ye'tzu'un chij re xba chicaj, tak xquina' xe'bec'ulun je ca'e' ancha'l achi'a' quiq'uin re quicusalon sak tak tziak. 11 Y re je ca'e' ancha'l achi'a' re' xquibij chique re je ru-apóstoles can re Jesús: Achi'a' re yixpa pa Galilea, ¿anchique roma tak yixtzu'un chicaj? Re Jesús re xitz'at che xba chicaj vocame, can xtipa chic jun bey. Y can ancha'l xuban-a tak xba, can quire' chuka' xtuban pa ruca'n bey tak xtika-pa chila' chicaj, xe'cha' chique re apóstoles.
Re Matías xoc apóstol pa ruq'uixel re Judas
12 Y re apóstoles xe'el-pa chire' pa rue' re loma rubini'an Olivos, y xe'tzolaj-pa pa tenemit Jerusalén. Re Olivos man naj-ta c'o-va cha re Jerusalén, xa pa jun la'k kilómetro c'o-va. 13 Y tak xe'bapon, xe'jote-a pa ruca'n piso cha re jay re anche' can jec'o-va-pa re Pedro, re Jacobo, re Juan, re Andrés, re Felipe, re Tomás, re Bartolomé, re Mateo, y re Jacobo re ruc'ajol re jun ache rubini'an Alfeo, re Simón re c'o quiq'uin re achi'a' re jec'o riq'uin re jun partido rubini'an celadores, y re Judas re ruch'alal re Jacobo. 14 Y conojel reje' can nojel tiempo niquiban orar, can junan quivach, je quichibil re ixoki', y chuka' re María re rute' re Jesús, y re je ruch'alal re Jesús.
15 Y jun k'ij tak quimalon-qui', jec'o la'k ciento veinte hermanos, y jare' re Pedro xbepa'e-pa chiquivach y xubij chique: 16 Hermanos, re jun ka-Rey re xc'ue' ajuer can y xubini'aj David, rutz'iban can re ch'abal re xe'ruya' re Espíritu Santo pa ránma. Chupan re libro re rutz'iban can reja', nich'o chij re Judas re xc'uan quibey re vinak re xe'ba chutz'amic re Jesús. Y re' tiene que xbanataj. 17 Y re Judas re' can xoc-va kachibil y c'o chuka' samaj xuban. 18 Y riq'uin re ru-mero reja' xlok' jun ulef. Ja mero re' re xtoj cha roma xujach re Jesús. Y re Judas xujetz'aj-ri' y xbetzak-pa, y tak xka pan ulef, can xcubucu' rupan, y c'a quila xe'beka. 19 Y tak xbanataj re', conojel re vinak aj-Jerusalén xe'taman, y mare' tak Acéldama xbex cha re ulef re'. Y jare' re be'aj re niquiya' reje' cha jun ulef chin quic'. 20 Mare' bin can chupan re libro rubini'an Salmos:
Man jun c'a tic'ue' chupan re rachoch,
xa timalex can. Y chuka' nubij:
Toc chic jun ruq'uixel chin nuban can re rusamaj, nicha'.
21 Mare' can nic'atzin che nakacanoj chic jun ruq'uixel, pero ja chiquicojol re achi'a' re nojel tiempo jec'o kaq'uin, y can je'binak kaq'uin tak xc'ue' re Ajaf Jesús chakacojol. 22 Jun chique re c'o kaq'uin tak xban bautizar re Jesús roma re Juan, y c'aja tak xba chila' chicaj. Can nic'atzin che nutzijoj junan kaq'uin yoj, andex rubanic tak re Jesús xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', xcha' re Pedro.
23 Y jare' tak xquiya-apo quibe' je ca'e' achi'a', xquiya-apo rube' re José re rubini'an Barsabás y niquibij chuka' Justo cha, y rube' re Matías. 24 Y xquiban c'a orar, y ja quire' niquibij: Ajaf, rat re natz'at re cánma conojel, tac'utu' c'a chakavach anchique chique re je ca'e' achi'a' re' re acha'on, 25 chin che ndoc apóstol pa ruq'uixel re Judas, y nuban re samaj. Roma re Judas xa xuya' can re samaj, roma re mac xuban. Y vocame reja' xapon-yan chupan re lugar re anche' ruc'amon napon-va, xe'cha' re apóstoles cha re Dios.
26 Y re ache xc'ue' can pa ruq'uixel re Judas chin ndoc quichibil re je once apóstoles, ja re rubini'an Matías, roma ja pa rue' reja' xka-va chin nuban re samaj re'.
1:1 Lc 1.3. 1:2 1 Ti 3.16. 1:2 Mt 28.19; Mr 16.15; Jn 20.21. 1:3 1 Co 15.5. 1:4 Lc 24.49. 1:4 Jn 14.16, 26; 15.26; 16.7. 1:5 Mt 3.11; Hch 11.16. 1:6 Is 1.26; Dn 7.27; Am 9.11; Lc 17.20. 1:7 Dt 29.29; 1 Ts 5.1. 1:9 Jn 6.62. 1:11 Dn 7.13; Jn 14.3; 1 Ts 1.10; Ap 1.7. 1:13 Mr 14.15; Lc 22.12. 1:13 Mt 10.4. 1:13 Lc 6.15. 1:13 Jud 1. 1:14 Lc 23.49. 1:14 Mt 13.55. 1:16 2 S 23.2; He 3.7; 1 P 1.11. 1:16 Jn 18.3. 1:16 Sal 41.9. 1:17 Lc 6.16; Hch 1.25. 1:18 2 P 2.15. 1:18 Mt 27.5, 7. 1:19 Mt 27.8. 1:20 Sal 69.25. 1:20 Sal 109.8. 1:22 Hch 1.2. 1:22 Hch 1.8. 1:22 Hch 4.33. 1:24 Jn 2.24; He 4.13; Ap 2.23. 1:25 Ro 1.5. 1:26 Lv 16.8; 1 S 14.41, 42.