5
Re nipa chiquij re biyoma' re man otz-ta niquiban
Vocame c'o chuka' jun tzij ninjo' nimbij chique re biyoma'. Nimbij chique che ruc'amon che que'ok', que'siq'uin che ok'ej, roma camas re tijoj-pokonal re xtipa pa quive' reje'. Re quibiyomal k'aynak chic, y re quitziak chicop chic. Re qui-mero pus chic. Y riq'uin re' can nik'alajin che man xe'quito-ta re vinak. Xa choj xquimol ruchi'. Y re pus chin re qui-mero can c'o itzel tak cosas nuban chique pa quic'aslen. Q'uiy mero quimalon, pero xa yojc'o chic chupan re ruq'uisibal tak k'ij. Y q'uiy mero quimalon roma man je'quitajon-ta otz re qui-mozos je'samajenak pa quijuyu'. Y re Ajaf xe'ruc'axaj riq'uin re xquitz'uc che je'quitajon otz re qui-mozos. Re namalaj Ajaf, re Rajaf ronojel, can xe'ruc'axaj re mozos che ye'ok' roma man otz-ta je'tajon. Re biyoma' jabal quic'aslen y binak cánma riq'uin re banabal chach re ruch'ulef. Jabal je tioji', ancha'l nurayij re cánma, y xa nipa-yan re castigo pa quive' reje'. Re biyoma' niquiyac ch'a'oj chiquij re vinak choj quic'aslen, y riq'uin re' ye'com pa quik'a'. Y re choj quic'aslen man jun niquiban chin niquito-qui', xa choj niquiya-qui' pa quik'a'.
Quixcoch'on y chuka' tibana' orar
Hermanos, nimbij chiva che quixcoch'on, y can quire' tibana-apo c'a jampa' xtapon re k'ij tak xtipa chic jun bey re Ajaf. Ancha'l nuban jun re nisamaj pa rujuyu', nicoch'on chin nuyabej re nabey y ruq'uisibal tak job, c'are' nuban cosechar re tico'n camas rajkalen. Y quire' chuka' tibana' yex. Quixcoch'on. Can tiya' ivánma cha re Dios, roma cha'nin xtapon re k'ij tak xtipa chic jun bey re Ajaf. Hermanos, man tisujuj jun chic hermano roma nik'asaj tijoj-pokonal pan ic'aslen, chin quire' man c'ayef-ta xtuban chiva tak xtapon re k'ij tak re Dios xtuban juzgar. Roma cha'nin xtipa re k'ij re'. 10 Can quixcoch'on ancha'l xquiban re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, re xe'rutak-pa re Ajaf chin xquitzijoj re ruch'abal, reje' can xquicoch'ola' re tijoj-pokonal. Y quire' chuka' tibana' yex hermanos. 11 Roma kataman che re ye'coch'on, can xque'qui'cot pa quic'aslen. Ancha'l re ache xubini'aj Job, re xc'ue' ajuer can, reja' camas tijoj-pokonal xuk'asaj. Y can itaman re xuban re Ajaf cha pa ruq'uisibal Re Ajaf camas otz y nujoyovaj chuka' kavach.
12 Hermanos, nimbij chiva vocame che tak yex c'o jun cosa nijo' nibij, choj tibij, vo xa katzij o man katzij-ta. Pero man jun bey tiban jurar. Man ticusaj re rocaj, re ruch'ulef y nic'aj chic chin che niban jurar. Chin quire' re Dios man jun castigo xtuya' pan ive'. 13 Y vo xa c'o jun chi'icojol re c'o pa tijoj-pokonal, tubana' orar. Vo xa c'o jun niqui'cot ránma, tubixaj rube' re Dios. 14 Vo xa c'o jun niyavaj, que'rayoj re ec'uay quichin re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios, chin niquiban orar pa rue' re niyavaj. Pa rube' re Ajaf tiquiya' aceite olivo pa rue' re niyavaj. 15 Y vo xa riq'uin ronojel cánma niquiban orar, re niyavaj nic'achoj. Re Ajaf can xtuc'achojsaj-va. Y vo xa c'o rumac je'rubanon re niyavaj, man xe-ta nic'achoj, xa can nicuyutaj chuka' re rumac. 16 Yex man tivovaj vo xa c'o imac ibanalon. Xa tisekresaj chivach, y titola-ivi' riq'uin oración, chin yixchojmer. Y vo xa choj re ic'aslen chach re Dios, y can riq'uin ronojel ivánma xtiban orar, can q'uiy cosa xtic'ul riq'uin re Dios. 17 Ancha'l xuban re Elías, re ache re xc'ue' ajuer can. Reja' jun vinak can ancha'l yoj. Pero riq'uin ronojel ránma xuban orar. Xuc'utuj cha re Dios che man tuban job, y can quire-va xbanataj. Oxe' juna' y nic'aj re man xuban-ta job. 18 Y c'are' tak re Elías xuban chic orar jun bey y xuc'utuj cha re Dios che tubana' chic job. Y can quire-va xbanataj. Y re tico'n xe'vachin chic jun bey.
19 Hermanos, vo xa c'o jun chiva re xtzak y xa xuya' can re rubey re Dios y yex ne'iyaca-pa, camas otz. 20 Y titamaj che vo xa nitzolaj chic-pa ránma jun aj-mac, y reja' nutz'am jun c'aslen otz roma yex xbe'iyaca-pa, riq'uin re xiban yex can xtiban cha che nicuyutaj re jenipa' mac re je'rubanalon, y nicolotaj chach re camic re nuc'am-pa re mac.
5:1 Stg 4.13. 5:1 Lc 6.24. 5:2 Mt 6.20. 5:3 Ro 2.5. 5:4 Lv 19.13; Dt 24.15; Jer 22.13; Mal 3.5. 5:4 Job 34.28. 5:5 Jer 12.3. 5:6 Stg 2.6. 5:7 Dt 11.14. 5:8 Fil 4.5. 5:9 Mt 24.33. 5:10 Mt 5.12. 5:11 Job 1.21. 5:11 Ex 34.6; Nm 14.18; 1 Cr 21.13; Job 42.10; Sal 25.6, 7; Dn 9.9; Lc 6.36. 5:12 Mt 5.34. 5:13 Ef 5.19. 5:14 1 Ti 5.17; 1 P 5.1. 5:14 Mr 6.13. 5:15 Is 33.24; Mt 9.2. 5:16 Gn 20.17; Nm 11.2; Dt 9.18; Jos 10.12. 5:17 1 R 17.1. 5:18 1 R 18.42, 45. 5:19 Mt 18.15. 5:20 Sal 32.1; 51.9; Pr 10.12.