18
Re ejemplo chij jun malca'n-ixok y jun juez
Y re Jesús xutzijoj jun ejemplo chique re ru-discípulos, chin che nuc'ut chiquivach che can nic'atzin-va che can nojel tiempo tiquibana' orar y man jun bey tiquiya' can rubanic re oración. Reja' xubij chique: C'o jun juez xc'ue' chupan jun tenemit re man nuxibij-ta-ri' chach re Dios, y camanak-va chuka' quijkalen re vinak chach. Y chupan re tenemit re', c'o chuka' jun malca'n-ixok. Y re malca'n-ixok re' ndel-ndoc riq'uin re juez re', chin nuc'utuj utzil cha che tuto' chin che nich'acon chij re banayon ch'a'oj cha. Y q'uiy k'ij xk'ax, y re juez re' man nrajo-ta nuto' re ixok malca'n. Pero jun k'ij re juez re' xunojij c'a-ka pa ránma: Astapa' yen man niniman-ta re Dios, y man jun chuka' quijkalen re vinak chinoch, pero roma re ixok re' ndel-ndoc viq'uin, tinto-na. Roma vo xa man xtinto-ta, xtak'ax nuc'o'x pa ruk'a'. Ja ejemplo re' re xutzijoj re Jesús.
Y c'are' re Ajaf Jesús xubij: Yen ntaman che yex otz xic'axaj re tzij re xe'rubij re itzel juez. C'alapa' re Dios che man-ta xque'ruto' re vinak re je'rucha'on chic reja' y che pak'ij che chak'a' niquiban orar. Re Dios can cha'nin xque'ruto-pa re vinak re je'rucha'on chic. Y tak yen re xinalax chi'icojol tak xquimpa chic jun bey vova' chach re ruch'ulef, ¿la c'a jec'o como vinak re quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios? xcha' re Jesús.
Ejemplo chij jun fariseo y jun molay-impuestos
Y re Jesús xubij chic jun ejemplo chiquivach re vinak, roma jec'o chique reje' re niquinojij che can xe reje' re camas je choj riq'uin re quic'aslen y niquibij chique re nic'aj chic vinak che man otz-ta quic'aslen. Mare' re Jesús xubij: 10 Jec'o je ca'e' achi'a' re xe'ba pa rachoch re Dios chin ne'quibana' orar. Re jun ache, jun chique re fariseos, y re jun chic jun chique re molay tak impuestos. 11 Re ache fariseo pa'al nuban orar, y nubij chupan re ru-oración: Dios, nintioxij chava roma yen man yin junan-ta quiq'uin re nic'aj chic vinak. Roma reje' je elek'oma', ye'quicanoj chic nic'aj ixoki', y man je choj-ta chupan re quic'aslen. Y man yin junan-ta chuka' riq'uin la jun ache la aj-molay-impuestos la nuban chuka' orar chila'. 12 Roma yen ca'e' k'ij nimban ayuno pa jun semana, chin nimban orar. Y ronojel re ninch'ac, lajuj partes nimban cha, y jun cha re lajuj partes re ninya' chava rat, xcha' re fariseo pa ru-oración. 13 Y jac'a re molay-impuestos c'ac'anaj pa'al-va can chin nuban orar, pero jun-oc lucul-va, roma chach reja' can man ruc'amon-ta che nuban cha re nak'arach che nitzu'un chicaj y reja' ja re ruk'a' nuyala' chuc'o'x, quire' nuban roma reja' can nuna' che camas rumac, y nubij cha re Dios: Tajoyovaj noch, roma yen yin jun aj-mac chavach. 14 Can katzij nimbij chiva, xcha' re Jesús, che re ache molay-impuestos xtzolaj-a, y man jun rumac xel chach re Dios. Jac'a re ache fariseo man quire-ta xel chach re Dios. Roma xabanchique re nuban che camas ruk'ij, xtiban cha che xtikasas ruk'ij. Jac'a re nuban che manak ruk'ij, can xtic'ue' ruk'ij, xcha' re Jesús.
Re Jesús ye'ruban bendecir re ac'ola'
15 Y re vinak ye'quic'amala-pa re ac'ola' riq'uin re Jesús, chin che nuya-ta-a ruk'a' pa quive'. Pero tak re discípulos xquitz'at quire' xquibij chique re vinak che man que'quic'amala-pa re ac'ola' riq'uin re Jesús. 16 Pero re Jesús xe'rayoj y xubij chique: Tiya' k'ij chique re ac'ola' che que'pa viq'uin, y man que'ik'at. Roma re xque'oc pa ruk'a' re Dios, xaxe re je ancha'l ac'ola'. 17 Y can katzij nimbij chiva, che re man niquiban-ta ancha'l re ac'ola' chin niquijach-qui' pa ruk'a' re Dios, can man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios, xcha' chique re ru-discípulos.
Jun ache biyom nitzijon riq'uin re Jesús
18 Y c'o c'a jun ache re camas ruk'ij, xuc'utuj cha re Jesús: Rat utzulaj Maestro, ¿andex re ruc'amon che nimban yen chin quire' ninvel-ta re c'aslen re man niq'uis-ta? xcha'.
19 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij otz chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe c'a re Jun re otz y re' ja re Dios. 20 Y yen nimbij che rat ataman re lajuj mandamientos re xuya' re Dios pa ruk'a' re Moisés ajuer can, che rat ache re yatc'ulan man camacun riq'uin jun chic ixok, man caquimisan, man catelak', man tatz'uc tzij chij jun chic vinak, taya' quik'ij re ate-arta', xcha' re Jesús cha.
21 Y re ache xubij cha re Jesús: C'a yin co'ol che' tak nbanom-pa ronojel re'.
22 Tak re Jesús xuc'axaj quire', xubij: C'a c'o jun cosa re man abanon-ta. Man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je meba'. Tac'ayij ronojel re c'o aviq'uin y re rajal tajacha' chiquivach re vinak camas je meba', chin quire' nic'ue' abiyomal chila' chicaj. Y catampa viq'uin y catzake' chuij, xcha' re Jesús cha re ache biyom.
23 Y tak re ache xuc'axaj re xubij re Jesús cha, camas xbison pa ránma roma camas biyomal c'o riq'uin. 24 Y tak re Jesús xutz'at che camas bis xpa pa ránma re ache, xubij: Re c'o quibiyomal, camas c'ayef chin che ye'oc pa ruk'a' re Dios. 25 Mare' yen nimbij che man c'ayef-ta che nak'ax jun camello pa ch'et rujulil jun bak chin t'iso'n, que chach jun biyom ndoc-ta pa ruk'a' re Dios, xcha' re Jesús.
26 Re xe'c'axan re xubij re Jesús, xquibila': Vo xa can quire' ancha'l nubij re Jesús, camas c'ayef, roma man jun xticolotaj, xe'cha'.
27 Y re Jesús xubij chique: Chiquivach re vinak c'o cosas camas c'ayef chin che ye'ban. Pero chach re Dios man jun cosa c'ayef, xcha' chique.
28 Jare' tak xpa re Pedro xubij: Rat ataman che yoj kayi'on can ronojel re c'o kaq'uin, chin yojtzakatal chavij.
29 Y re Jesús xubij chique: Can katzij nimbij chiva, che xabanchique vinak can c'o q'uiy cosas xtuc'ul, pero vo xa can ruyi'on can rachoch, rute-rutota', ruch'alal, ruxayil o rajc'ual, chin nuban re rusamaj re Dios y can ye'ruto' re nic'aj chic che ye'oc pa ruk'a' re Dios. 30 Can q'uiy-yan cosas nuc'ul chupan re tiempo re katz'amon Y chuka' chupan re jun chic tiempo re pitinak, can xtuc'ul c'a re ruc'aslen re man niq'uis-ta.
Re Jesús nunataj chic jun bey che xtiquimisas
31 Y re Jesús xaxe c'a quiq'uin re je doce ru-discípulos xch'o-va, y xubij: Yex itaman che pa tenemit Jerusalén katz'amon-va-a bey, y chire' q'uiy c'a andex xtiban chua yen re xinalax chi'icojol. Can ronojel-va re tz'iban can chuij chupan re ruch'abal re Dios can xtibanataj-va, can ancha'l re quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. 32 Xquinjach pa quik'a' vinak re man je israelitas-ta. Y re vinak re' xque'tze'en chuij, xtiquibila' itzel tak tzij chua y xque'chuban chuij, 33 xquinquich'ay y c'are' xquinquiquimisaj. Pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', xcha' re Jesús.
34 Pero re discípulos man xk'ax-ta pa quive' re xubij re Jesús chique, roma can c'ayef xuban chique che xk'ax-ta otz pa quive', mare' xaxe tal choj quire' xquic'axaj y man quitaman-ta andex ndel-va che tzij.
Re Jesús nuc'achojsaj jun ache moy tak ndoc-yan-apo pa tenemit Jericó
35 Tak re Jesús ndoc-yan-apo pa tenemit rubini'an Jericó, chire' chuchi-bey tz'uyul c'a jun ache. Y re ache re' moy, y nuc'utula' limosna chique re vinak re ye'k'ax chire'. 36 Y tak re moy re' xuc'axaj che sabalaj vinak ye'k'ax chire', xuc'utuj-apo chique andex xbanataj. 37 Y re vinak xquibij cha che ja re Jesús aj-Nazaret pitinak y nak'ax chire'. 38 Y re ache moy cof xch'o, y xubij: Tajoyovaj noch rat Jesús, re yat rey-rumam can re Rey David, xcha'.
39 Y re vinak re je nabey chach re Jesús, xquibila' cha re ache: Ch'oj-achi'. Pero reja' xa más cof xch'o, y xubij: Rat re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj noch roma quire' nbanon, xcha'.
40 Y re Jesús xuc'axaj re ruch'abal re ache. Mare' xpa'e' y xubij che tiquic'ama-pa. Y tak c'amon chic-pa re ache riq'uin, xuc'utuj cha: 41 ¿Andex najo'?
Y re ache moy xubij: Ajaf, yen ninjo' yintzu'un, xcha'.
42 Y re Jesús xubij cha: Catzu'un. Roma xaban confiar-avi' viq'uin, mare' xac'achoj.
43 Y re ache moy can jare' tak xtzu'un y xtzake-a chij re Jesús. Y can nuya' chuka' ruk'ij re Dios. Y conojel re vinak re xe'tz'eto che re moy xtzu'un, can xquiya' ruk'ij re Dios.
18:1 Lc 21.36; Ro 12.12; Ef 6.18; Col 4.2; 1 Ts 5.17. 18:5 Lc 11.8. 18:7 2 Ts 1.6. 18:8 He 10.37; 2 P 3.8, 9. 18:9 Lc 10.29; 16.15. 18:11 Is 1.15; 58.2; Ap 3.17. 18:14 Job 22.29; 40.9-13; Is 2.11-17; Stg 4.6; 1 P 5.5, 6. 18:15 Mt 19.13; Mr 10.13. 18:16 1 Co 14.20. 18:18 Mt 19.16. 18:20 Ex 20.12; Dt 5.16; Ef 6.2; Col 3.20. 18:22 Mt 6.19; 19.21; 1 Ti 6.19. 18:24 Pr 11.28; 18.11; 1 Ti 6.9; Stg 2.5. 18:27 Jer 32.17; Ef 1.19-20. 18:28 Mt 19.27. 18:29 Dt 33.9. 18:30 Job 42.10. 18:30 Ap 2.17; 3.21. 18:31 Sal 22.1-31; Is 53.1-12; Mt 16.21; 17.22. 18:32 Mt 27.2; Lc 23.1. 18:34 Mr 9.32; Lc 2.50. 18:35 Mt 20.29; Mr 10.46. 18:42 Lc 17.19. 18:43 Is 35.5. 18:43 Sal 103.1; Is 43.7, 8, 21; Lc 5.26; 17.15-18; Hch 4.21; 11.18; 1 P 2.9.