3
Y q'uiba' yex ninojij che yoj re yoj israelitas man jun ventaja kac'uan roma re ch'abal c'a nimbij-ka y che re circuncisión man jun otz nuc'am-pa chaka. Pero man quire-ta, roma q'uiy cosas otz nuc'am-pa chaka. Y ninataj-apo re nabey, y re' ja che re Dios can xuya' re ruch'abal pa kak'a'. Y manak modo nakabij che roma camas je q'uiy kavinak re man xquinimaj-ta, mare' re Dios man xtuban-ta re rubin. Man quire-ta. Re Dios can katzij-va nich'o y man jun bey xtutz'uc-ta tzij, astapa' conojel vinak re jec'o chach re ruch'ulef ye'tz'ucu tzij, pero re Dios can man jun bey xtutz'uc-ta tzij. Ancha'l nubij re tz'iban can roma re Rey David. Y reja' quire' rubin can:
Vo xa jec'o vinak niquibij che man katzij-ta re nabij, man quire-ta.
Roma can xtik'alajin chiquivach che can katzij-va re nabij.
Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can.
Q'uiba' yex ninojij che man jun nuban vo xa yoj nakaban re etzelal. Roma tak yoj nakaban re etzelal jare' tak re vinak más ye'qui'cot riq'uin re Dios roma jare' tak nik'alajim-pa che re Dios camas otz roma manak etzelal nuban ancha'l yoj. Ndel che tzij che re mac nakaban c'o otz nuc'am-pa roma nuban chique re vinak che más otz niquitz'at re Dios. Pero man tinojij che man otz-ta tak re Dios yojruban castigar roma re etzelal nakaban. Y re na'oj re' xa quiq'uin vinak pitinak-va. Roma man katzij-ta re niquinojij. Roma xe-ta xa katzij re niquinojij, re Dios man-ta nitiquir nuban juzgar pa kave' yoj re yoj vinak.
Chuka' man tinojij che re Dios man otz-ta nuban tak nubij aj-maqui' chiva y yixruban juzgar roma re tz'ucuj-tzij niban. Y astapa' yex nibij che re tz'ucuj-tzij niban can c'o otz nuc'am-pa cha re Dios. Ndel che tzij che re tz'ucuj-tzij niban yex can nuban chique re vinak che ye'qui'cot riq'uin re Dios, roma reja' man nuban-ta ancha'l niban yex, y mare' niquiya' ruk'ij reja'. Man tinojij che re banoj-etzelal c'o otz nuc'am-pa cha re Dios. Roma re ye'nojin quire' y niquibij che can otz niban re etzelal, can ruc'amon che nika re castigo pa quive'. Y jec'o chuka' ye'bin chakij yoj che can quire' nakabij y nakanojij, y re' xa man katzij-ta.
Man jun vinak nitiquir nibin che manak rumac
Y vocame ninjo' nimbij chiva, che mana-ta yoj re yoj israelitas re más otz kac'aslen chach re Dios, y mana-ta chuka' yoj re más otz kac'aslen que chiquivach re man je israelitas-ta. Ancha'l ximbij-yan-ka chiva, che conojel vinak, israelitas y man je israelitas-ta, conojel je'kejnak chuxe' re mac. 10 Quire' chuka' nubij re ruch'abal re Dios re tz'iban can:
Man jun vinak re choj-ta ruc'aslen. Y can man jun.
11 Man jun re can k'axnak-ta pa rue' andex re' re otz
y chuka' man jun re nicanon-ta chin re Dios.
12 Xa mana-ta re rubey re Dios xquicha' chin che xquitzekelbej-ta, xa can man otz-ta re quic'aslen.
Y man jun vinak re nibano-ta re otz. Can man jun.
13 Y rion tz'ucuj tak tzij niquibij.
Je ancha'l cumatz re can ye'quimisan riq'uin re quich'opobal.
Can ye'quimisan riq'uin re quich'abal, roma re pa quichi' can ancha'l jul quichin anama'i'.
14 Can nojel tiempo itzel ye'ch'o chiquij re vinak, can q'uiy re tzij ye'quibila'.
Y re tzij re ye'quibila' can nuban cha re avánma che nik'axo.
15 Can man niquipokonaj-ta ye'quimisan. Roma can man jun ch'et andex tiban-apo chique, can jonanin ye'ba chin ne'quibana' camic.
16 Y re anche' ye'c'ue-va niquiyala' can bis y k'axomal.
17 Man quitaman-ta andex rubanic re bey re anche' tak re avánma can otz nuna'.
18 Can man niquixibij-ta-qui' chach re Dios.
Quire' nubij re tz'iban can.
19 Y yoj kataman che re nubij re ley re tz'iban ajuer can, chaka yoj re yojc'o chuxe' re ley nich'o-va. Mare' can man jun vinak nitiquir nibin che man jun rumac. Can conojel re jec'o chach re ruch'ulef tiene que ye'bapon chach re Dios. 20 Quire' nimbij roma can man jun vinak re can rubanon ronojel nubij re ley. Y mare' re ley man nitiquir-ta nuban chaka che man jun kamac ndel chach re Dios. Re ley xaxe nitiquir nuc'ut chakavach che yoj can yoj aj-maqui'.
Re andex rubanic chin che man jun kamac ndel chach re Dios
21 Y vocame re Dios nuc'ut chakavach andex rubanic chin che man jun kamac ndel chach reja'. Y re' can c'o chuka' chupan re ley y quire' chuka' quibin can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Pero vocame re Dios nuc'ut chakavach che man rutzij-ta re ley tak man jun kamac ndel chach. 22 Re Dios can nuc'ut chakavach che xabanchique vinak re niniman re Jesucristo, man jun rumac ndel chach re Dios. Yoj can junan kabanon konojel, 23 roma can konojel xojmacun y naj xojc'ue-va cha re Dios re c'o ruk'ij. 24 Pero roma re utzil re pitinak riq'uin re Dios, mare' tak man jun kamac ndel chach. Y can man jun rajal nuc'utuj chaka, y re' xa roma re Cristo Jesús xcom pa kaq'uixel chin che xutoj re kamac. 25 Re Dios xutak-pa re Jesucristo chin xcom y xbiyin re ruq'uiq'uel, roma ja reja' re xkalen ronojel rumac re vinak. Re niniman richin re Jesucristo nicuyutaj rumac. Re Dios can runojin-va che nutak-pa re Jesucristo, y mare' nik'alajin che re Dios can ja re choj xuban che man xuya-yan-ta rajal re quimac cada jun re vinak re xe'c'ue' ajuer can. 26 Re Dios xutak-pa re Jesucristo, mare' nik'alajin che re Dios can ja chuka' re choj nuban kaq'uin yoj chupan re tiempo re', che man jun kamac ndel chach roma kaniman re Jesús.
27 Mare' manak modo che camas kak'ij nakana' y ni xe-ta xtakabij che camas otz re kac'aslen. Yoj man xojcolotaj-ta xaxe roma camas otz re kabanabal, xa xojcolotaj roma xkanimaj re Jesús. 28 Y quire', nik'alajin che xabanchique vinak re niniman richin re Jesús, man jun rumac ndel chach re Dios, astapa' man rubanon-ta-pa re nubij re ley re xuya' re Dios.
29 Yoj man yojtiquir-ta nakabij che re Dios xaxe kachin yoj re yoj israelitas, roma re Dios qui-Dios chuka' re man je israelitas-ta. 30 Xaxe jun Dios c'o, y ja reja' re nibano chique re ye'niman richin che man jun quimac ndel chach, vo xa ja re yoj israelitas re banon re circuncisión chaka, o vo xa ja re man je israelitas-ta re man banon-ta re circuncisión chique. 31 Q'uiba' nak'ax pan ive' che re ye'niman re Jesús niquiban cha re ley re xuya' re Dios che manak rajkalen, pero xa man quire-ta. Re kaniman chic re Jesús, jare' re can katzij yojniman chin re ley.
3:2 He 5.12. 3:3 He 4.2. 3:3 Nm 23.19. 3:4 Jn 3.33. 3:4 Job 40.8; Sal 62.9. 3:6 Gn 18.25; Job 34.17; Sal 9.8. 3:8 Ro 5.20; 6.1, 15; Jud 4. 3:9 Ro 1.28; Ga 3.22. 3:10 Sal 14.1. 3:13 Sal 5.9; 140.3; Jer 5.16; Mt 23.27, 28. 3:14 Sal 10.7. 3:15 Pr 1.16. 3:18 Gn 20.11; Sal 36.1; Lc 23.40. 3:19 Ez 16.63; Ro 2.2. 3:20 Sal 143.2; Ro 7.7. 3:21 He 11.4. 3:22 Col 3.11. 3:23 Ga 3.22. 3:24 Ef 2.8. 3:25 Lv 16.15. 3:27 1 Co 1.29. 3:28 Ga 2.16. 3:30 Ro 10.12; Ga 3.8. 3:31 Sal 119.126; Jer 8.8, 9; Mt 5.17; 15.6; Ro 4.14.