7
Esteban ʉ̃i yávaino ʉ̃́re ne boarã́jiye jipocai
(Mt 22.32; Hch 3.22)
Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jẽniari jã́rejamed̶a Estebãre:
—¿Jãvema yo ne coyʉino mi borore? arejamed̶a.
Aru Esteban, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a cójijinocavʉre:
—Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji coyʉiyede. Javede Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju cʉetedejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ yebai ʉ̃i cʉedeca cãreja Mesopotamia ãmicʉrijoborõi, ʉ̃i nʉquiye jipocamia Harán ãmicʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, Abraham, mi cʉrõre jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Aru mi cʉrõcavʉre máre jocarĩ nʉjacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ mʉre mi apeno cʉrõ, mi cʉquinore”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre Jʉ̃menijicʉ. Jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre, Abraham mácʉ etarejaquemavʉ Caldea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, cʉcʉnʉcʉyʉ Harán ãmicʉriĩmaroi. (Mesopotamia ãmicʉrijoborõi cʉvʉ Caldea.) Abraham mácʉi pacʉ bácʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃́re yore, mʉje cari cʉrõre.
’Dinʉmʉ Abraham mácʉi eaiyede yore, Jʉ̃menijicʉ jíbedejaquemavʉ joborõre ʉ̃ mácʉre. Ye joborõ quĩ́jinore máre cũinácʉbobareca ʉ̃i epeino jacopʉbedejaquemavʉ Abraham mácʉ cãreja. Ʉbenita, “Yo cʉrõ mi cʉquinore jícʉyʉmu yʉ mʉre”, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. “Yo joborõre jícʉyʉmu yʉ mʉre aru mipãramena márajivʉre máre. Yo joborõ mʉjeno maquiyébu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i que aiyede, Abraham mácʉ jʉed̶ocʉvabecʉ barejaquémavʉ cãreja. Yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Mipãramena márajivʉ apejoborõi nʉri, cuatrocientos paiʉjʉa baju nore cʉrãjarama na márajivʉ. Aru nore cʉrĩ, mipãramena márajivʉre pare memeicõjenajarama nócavʉ, ne eaijoborõcavʉ. Yebacavʉpe memecarãjarama mipãramena márajivʉ. Náre jara popeni, memecaicõjenajarama nócavʉ. Ʉbenita náre, dijoborõcavʉre, ñájine d̶acʉyʉmu yʉ ne ãmeina d̶aiye báque boje mipãramena márajivʉre. No yóboi, yore copaidarãjarama mipãramena márajivʉ dijoborõre jocarĩ. Aru yʉre mearore jínajarama yui”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre Jʉ̃menijicʉ.
’No yóboi, bedióva Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, arĩ yávarejaquemavʉ Abraham mácʉre. “Mʉ jʉ aru ji coyʉiye báquede, yópe d̶arĩ jã́d̶ovajara mʉja. Mʉ aru mívʉ ʉ̃mʉva aru mi yebacavʉ ʉ̃mʉvaque máre mʉje cajede burajarã mʉja, ãrʉrivʉ ji coyʉiye báquede mʉjare”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Abraham mácʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Que baru cajede burarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre ocho paijãravʉa ʉ̃i põeteniburu yóboi. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Isaac bácʉ mamacʉ Jacob bácʉre. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Jacob bácʉ doce paivʉ mamarare, majeñecuva mácavʉre.
’Caipʉcapʉrʉape paivʉ ina Jacob bácʉi mára, majeñecuvacavʉ bácavʉ, pare jorojĩnejaquemavʉ néyocʉ bácʉre, ʉ̃i ãmiá José. Que baru bojed̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre apevʉre, ʉ̃ mácʉre nʉvari bojed̶arãjiyepe aivʉ Egipto ãmicʉrijoborõcacʉre yebacacʉpe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. 10 Ʉ̃ mácʉi cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi apenʉmʉ ñájiñʉ marejaquémavʉ ʉ̃, José bácʉ. Ʉbenita cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i etaquiyepe meacʉ ayʉ. Ʉrarõ majide d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Egiptocavʉ ne jabocʉ bácʉ, Faraón ne aimʉ, me jã́rejaquemavʉ José bácʉre, ʉ̃i mearo d̶aiye boje aru ʉ̃i majié boje máre. Jaboteicõjenejaquemavʉ José bácʉre caivʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre aru caivʉ Egiptocavʉre máre. Aru coreicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre caiye ʉ̃i cʉvaede.
11 ’Dinʉmʉ ãmeno baju vaidéjaquemavʉ no ãiye cʉbenore caivʉ Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ aru Canaán ãmicʉrijoborõcavʉ máre. Que baru majeñecuva mácavʉ, Canaán ãmicʉrijoborõi cʉrivʉ, ye ãiye cʉvabedejaquemavʉ na mácavʉ. 12 Jacob bácʉ jápiayʉ “Ãiye cʉrõre Egiptore”, darorejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ mamarare, majeñecuva mácavʉre, mamarʉmʉ ne nʉri ĩnajiyepe ayʉ ãiyede. 13 Ne copaiyede nore bedióva cojedeca, José bácʉ “Yʉ Josébu”, arejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre. Faraón mácʉ José bácʉ jivʉre coreóvarejaquemavʉ. 14 José bácʉ jarorejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre aru ĩmacʉ bácʉre máre népacʉ Jacob bácʉ yebai, daicõjeñʉ caivʉ ʉ̃ jivʉre ʉ̃i yebai, Egipto ãmicʉrijoborõi. Aru setenta y cinco paivʉ baju barejaquémavʉ na mácavʉ. 15 Jacob bácʉjã nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃ mácʉ aru caivʉ mamara máre, majeñecuva mácavʉ, yaidéjaquemavʉ dijoborõi. 16 Yóbore népãramena mácavʉ nʉvarejaquemavʉ ne bajuá báquede, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobei Siquem ãmicʉriĩmaroi. No ne yaivʉ bácavʉre jarʉvarãjinore Abraham mácʉ bojed̶arĩ ĩnejaquemavʉ jipocamia Hamor bácʉi márare. Na mácavʉre jídejaquemavʉ tãutʉrare Abraham mácʉ.
17 ’Aru ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi Abraham mácʉre, “Yópe d̶acacʉyʉmu mʉre”, ʉ̃i aijãravʉ bácarõ joabede, obedivʉ majeñecuva mácavʉ cʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi. 18 Dinʉmʉ jaboteyʉ barejaquémavʉ Egiptocavʉre apecʉ jabocʉ bácʉ. Ʉ̃ mácʉ coreóvabedejaquemavʉ José bácʉre. 19 Ʉ̃ mácʉ borocʉrĩ ãmeina d̶arejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre. Ñájine d̶arejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃ mácʉ dajocaicõjenejaquemavʉ némara quĩ́jinare jedevai, ne yainájiyepe ayʉ. 20 Dinʉmʉmia põetedejaquemavʉ majeñecu mácʉ, ʉ̃i ãmiá Moisés. Jʉed̶ocʉ meacʉ baju barejaquémavʉ. Ʉ̃ mácʉi bʉcʉva bácavʉ bʉcʉóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yóbecʉrã aviáva ne cʉ̃rami jívʉi. 21 Ne dajocaiyede ʉ̃ mácʉre jedevai, Faraón mácʉi máco báco Moisés bácʉre earĩ, nʉvari õi cʉ̃rami, bʉcʉóvarejaquemavʉ mamacʉ bajupe. 22 Ina Egiptocavʉ bácavʉi majiéde buedejaquemavʉ Moisés bácʉre. Que teni bʉcʉcʉ cari yávarejaquemavʉ aru d̶arejaquemavʉ ʉrarõ parʉéque.
23 ’Cuarenta paiʉjʉa cʉvacʉ Moisés bácʉ, jã́cʉnʉrejaquemavʉ apevʉ ʉ̃ jivʉre, Israecavʉre. 24 Jã́rejaquemavʉ cũinácʉ Egiptocacʉ bácʉre jara boayʉ́re cũinácʉ Israecacʉ bácʉre. Ʉ̃ jicʉ bácʉre cad̶ateiyʉcʉ, ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Moisés bácʉ yavenina. 25 Ʉ̃ mácʉ yópe arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ: “Ina jívʉ majinajarama Jʉ̃menijicʉ yʉre nʉvaicõjecʉyʉre náre ne yebacateinore jocarĩ”, arĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita majibedejaquemavʉ na mácavʉ.
26 ’Cõmiáijãravʉ Moisés bácʉ jã́rejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉva Israecavʉ bácavʉre ãd̶amateivʉre ne bajumia. Que teni cãrijovamene d̶arĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ na mácavʉre. Yópe arejaquemavʉ: “Mʉja cũinávʉtamu. Que baru, ¿aipe teni ãmeina d̶aivʉrʉ̃ mʉja mʉje baju?” arejaquemavʉ Moisés bácʉ. 27 Ʉbenita cũinácʉ nácacʉ bácʉ japʉporejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru jẽniari jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre? 28 ¿Yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉrʉ̃, yópe mi boavarepe ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre ẽnoare?” arejaquemavʉ. 29 Ʉ̃ mácʉi que aiyede jápiayʉ Moisés bácʉ, dupini nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Apeno joborõ, Madián ãmicʉrijoborõi, earĩ cʉrejaquemavʉ. Jímarepaco báco, dijoborõcaco, jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare.
30 ’Aru Moisés bácʉ nore cʉrejaquemavʉ cuarenta paiʉjʉa. Dinʉmʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele, cʉetedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre põecʉbenoi joabejĩnoi Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre. Ãñʉ ángele cʉetedejaquemavʉ cũinácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉ jẽneboi. 31-32 Moisés bácʉ cuecumañʉ ʉ̃i jã́iyede, joabenoi nʉrejaquemavʉ, me jã́cʉyʉ. Que teni jápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávainore, yópe aiyede: “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Míñecuva Abraham, Isaac, aru Jacob ne jʉ aimʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Diede jápiarĩ, Moisés bácʉ jidʉcʉ, bidini jã́iyʉbedejaquemavʉ. 33 Cojedeca Jʉ̃menijicʉ arĩ yávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “Mʉ núvʉ caride joborõ mearo baji, ji cʉe boje yui. Aru yʉ́bu meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru dujacʉ mʉ mi cʉraidoare, pued̶acʉyʉ yʉre. 34 Yʉ jã́ivʉ ji põeva ʉrarõ ñájivʉre no joborõ Egiptoi. Yʉ jápiaivʉ ne oiyede. Que baru daivʉ yʉ, mead̶acʉdayʉ náre. Nʉjacʉ cari. Jacopaiyovaquijivʉ mʉre Egiptoita”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre.
35 ’Ãñʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉ ʉbeni jarʉvaiyʉrĩdurejaquemavʉ. Yópe arĩ, “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?” jẽniari jã́rejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita na mácavʉ ʉ̃ mácʉre jarʉvaiyʉrĩduivʉreca, Jʉ̃menijicʉ jarorejaquemavʉ Moisés bácʉre ne yebai, ʉ̃i jaboteni mead̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru ãñʉ ángele, ʉ̃i jã́imʉ mácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉi, cad̶ateyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre.
36 ’Moisés bácʉvacari nʉvarejaquemavʉ ãnina Israecavʉ bácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. D̶arejaquemavʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre ʉre Egipto ãmicʉrijoborõi, ne etarãjiye jipocare, aru jia ʉrad̶a yebai, aru na mácavʉi cʉede máre põecʉbenoi cuarenta paiʉjʉa baju. 37 Ãñʉ Moisés bácʉvacari arejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉre: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mʉjare apecʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre nopedeca ʉ̃i daroiyepe yʉre. Mʉjacacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ ajarã ʉ̃́re”, arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. 38 Ãñʉ Moisés bácʉvacari cʉrejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉque, majeñecuva mácavʉque, ne cójijiyede põecʉbenoi. Aru cʉrejaquemavʉ ãñʉ ángele ʉ̃́re yávayʉ bácʉque Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Ãñʉ Moisés bácʉvacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majide d̶acʉyʉ majare, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
39 ’Ʉbenita majeñecuva mácavʉ jʉ abedejaquemavʉ Moisés bácʉre. Ʉbedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru, “Egiptoi copaiyʉrivʉbu ñʉja”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉ. 40 Que teni yópe arĩ, jẽniarejaquemavʉ Aarón mácʉ, Moisés bácʉi yócʉ bácʉre: “D̶acajacʉ ñʉjare apevʉ pẽpeimarare, maje nʉvarajiyepe maje jipocai. Majibevʉ maja aipe vainore ñai Moiséde, majare davavacʉre Egiptore jocarĩ”, arejaquemavʉ na mácavʉ. 41 Que arĩ, d̶arejaquemavʉ ne pẽpeimʉre yópe oteivecʉjĩcʉpe. Que d̶arĩ bʉojarĩ, ãimarare boarĩ́, juarejaquemavʉ, ne pẽpeimʉre jívʉ. Aru torojʉrejaquemavʉ, mearore jívʉ ne baju pʉrʉáque ne d̶aiye báquede. 42 Que teni ne Jʉ̃menijicʉre jarʉvaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre, mearore jícõjeñʉ abiácovare. Nópe d̶arĩ, d̶arejaquemavʉ na mácavʉ yópe cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquepedeca:
Mʉja, Israecavʉ, cainʉmʉa no cuarenta paiʉjʉa mʉje cʉede põecʉbenoi, yʉre ãimarare boarĩ́, juarĩ, jíbeteavʉ̃ mʉja. Aru ape jíyede máre jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. 43 Ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Moloc, ʉ̃i cʉ̃ramine, ãimacajeaque d̶aiñamine, nʉvavʉ mʉja. Aru ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Refán, ʉ̃i pẽpeimʉre yópe abiácorʉpe páyʉre máre nʉvavʉ mʉja. Dinʉmʉre iye mʉje pẽpeimarare d̶aiye báque boje, aru mʉje mearore jíye boje náre, mʉje mauvare nʉvaicõjecʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje joborõre jocarĩ pʉ Babilonia ãmicʉrõ ãnipũravʉita, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarĩ, ʉ̃i yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ.
44 ’Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi cʉvarejaquemavʉ náque diñami cʉ̃rami ne ãimacajeaque d̶aiñami mácarõre, iveá cʉ̃ravea báqueque Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivainoque cʉriñami mácarõre. Diñami mácarõre d̶arejaquemavʉ na mácavʉ nópe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõpe jipocamia Moisés bácʉre ʉ̃i cʉede cʉ̃racũi. 45 Obediʉjʉa yóboi, Josué bácʉ jabotedejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, diñami mácarõre d̶aipõeva mácavʉi pãramena mácavʉre. Jipocamia na mácavʉ jacopʉrejaquemavʉ diñami mácarõre néñecuva mácavʉi jíno mácarõre náre. Josué bácʉque nʉri, Jʉ̃menijicʉi etavaiyede apevʉ judíova ãmevʉre ijoborõre jocarĩ, majeñecuva mácavʉ ĩnejaquemavʉ yo joborõre. Na mácavʉ máre nʉvarejaquemavʉ diñami mácarõre dinʉmʉmia. Aru népãramena mácavʉ máre jacopʉvarejaquemavʉ diñamine, nébʉcʉva bácavʉi jíno mácarõre na mácavʉre pʉ David bácʉi jaboteiyeta.
46 ’Aru David bácʉ d̶aiyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru David bácʉ d̶acaiyʉrĩdurejaquemavʉ cʉ̃ramine, põeva ne jẽniaiñamine Jʉ̃menijicʉre. 47 Ʉbenita David bácʉi mácʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Salomón, d̶acarejaquemavʉ diñami mácarõre Jʉ̃menijicʉre. 48 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno, cʉbebi põeva ne d̶aiñamia jívʉi. Que teni cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ yópe toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede:
49 Cavarõ mearomu yópe ji dobarõ mearo. Caiyede d̶aicõjeivʉ yʉ nore dobacʉ. Aru ijãravʉbu yópe ji cʉboba epeinope. Que baru ji cʉ̃ramiva d̶arĩ majibevʉ mʉja. Jʉ̃menijicʉi cʉrõre ji jabʉóvaiñamine d̶arĩ majibevʉ mʉja. 50 Yʉ́vacari caiyede cʉed̶arejacacʉ yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
51 ’Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: ¡Ʉbenita jápiaiyʉbevʉ mʉja! Dápiaivʉbu mʉja yópe Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Jápiaiyʉbevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Mʉjeñecuva mácavʉpe paivʉbu mʉja. Na mácavʉpedeca mʉjavacari máre cainʉmʉa jápiabevʉ ñai Espíritu Santore. 52 Mʉjeñecuva mácavʉ ñájine d̶arejaquemavʉ caivʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Mʉjeñecuva mácavʉcapũravʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre, ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, ãnina javede “Jʉ̃menijicʉre memecaipõecʉ meacʉ baju dacʉyʉme”, arĩ coyʉivʉ bácavʉre. Aru ʉ̃i daiyede mʉjacapũravʉ jẽni jíni ʉ̃́re ʉ̃i mauvare, boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re. 53 Mʉjavacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede. Ʉ̃ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru ina ángeleva yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, mʉje majinajiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ye jʉ abevʉ iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede, arejamed̶a Esteban cójijinocavʉre.
Estebãre cʉ̃raboaque ne boaino
(Lc 23.34, 46)
54 Esteban ʉ̃i coyʉiyedeca jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimad̶a ʉ̃́re. Que baru cũrejaimad̶a ne cõpiáre, pare ne jaraiye boje. 55 Ʉbenita ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ marejámed̶a Estebãre. Que teni Esteban, cavarõre cocorĩ jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mearo miad̶árore, aru Jesúre máre núcʉre Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi parʉéque. 56 Aru Esteban arejamed̶a:
—Jã́jara. No cavarõ voainore jã́ivʉ yʉ. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe máre, núcʉre Jʉ̃menijicʉi meapũravʉ yebai jã́ivʉ yʉ, arejamed̶a.
57 Ʉ̃i que aiyede, cod̶oboborĩ biedejaimad̶a na ne cámucobeare ne pʉrʉáque. Cũinátʉrʉ nacajari, cúyarĩ nʉri ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽni, nʉvarejaimad̶a nore jocarĩ. 58 Jabʉborĩ jaetovarejaimad̶a ʉ̃́re ĩmarore jocarĩ. Aru cʉ̃raboaque dʉvarĩ bʉ́rejaimad̶a na Estebãre. Ina ʉ̃́re boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bácavʉ barejáimad̶a cʉ̃raboaque dʉvarĩ bʉivʉ. Ne dʉvarãjiye jipocamia, epedejaimad̶a ne pʉenocacajeare cũinácʉ ʉ̃mʉ yebai, ʉ̃i ãmiá Saulo. 59 Ne dʉreiyedeca cʉ̃raboaque, Estebãcapũravʉ jẽniañʉ marejámed̶a Jesúre.
—Mʉ, ji jabocʉ, Jesús, caride ĩjacʉ ji ũmene, arejamed̶a Esteban.
60 Que arĩ, ñʉatutarĩ joborõi, cod̶oboborejamed̶a:
—Mʉ, ji jabocʉ, ãrʉmetejacʉ iye ne ãmeina teiyede, arejamed̶a.
Nópe ayʉ bácʉ, Esteban mácʉ yaidéjamed̶a.