Efesios
Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede paperayocare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ ne borore Hch 18:19-20:1, 20:17-38. Javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre, aru pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉre, ʉ̃i paperayocare Galacia ãmicʉrijoborõcavʉre, aru ʉ̃i paperayocare Roma ãmicʉriĩmarocavʉre máre. Apevʉ ne dápiaiyepe, javede toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i paperayocare Filipos ãmicʉriĩmarocavʉre. Toivaicõjenejaquemavʉ yóbecʉriyoca ʉ̃i paperayocare ãniʉjʉ bácarõre 60 d.C., ʉ̃i cʉede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami Roma ãmicʉriĩmaroi, cũináyocare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre, apeyocare Colosas ãmicʉriĩmarocavʉre, aru apeyocare Filemón mácʉre. Tíquico bácʉ nʉvarejaquemavʉ iyoca yóbecʉriyocare cũinátʉrʉ ʉ̃i nʉiyede Roma ãmicʉriĩmarore pʉ Asia ãmicʉrijoborõi. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare.
Diyocaque Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi coreóvaiye báquede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia caivʉre aru caiyede máre, epecʉyʉre caivʉ Jesúre jʉ aipõeva márajivʉre, judíova aru judíova ãmevʉre, yópe cũináyajubocavʉpe aru Jesucristo maje jabocʉva. Pablo bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe yóbecʉe ʉ̃i jẽvari coyʉiyeque: maja yópe cʉ̃ramipe aru Cristo yópe cʉ̃ravape cʉ̃ramitõbʉi (2:20-22); maja yópe põecʉi bajupe aru Cristo yópe maje jipobʉpe (4:15-16, 5:23); aru maja yópe jímarepacope aru Cristo yópe majemarepacʉpe (5:27-32). Aru Pablo bácʉ maucʉvaicõjenejaquemavʉ Jesúre jʉ aipõevare abujucʉque jẽvari coyʉyʉ yópe churara ʉ̃i cʉrinʉmʉ bácarõcacʉ bácʉ ʉ̃i cʉvaepe (6:11-17).
1
Pablo ʉ̃i meaicõjeino Éfesocavʉre
(Hch 18.19-21; 19.1)
1-2 Yʉ, Pablo, meaicõjeivʉ mʉjare, Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre Jʉ̃menijicʉi põevare. Yʉ́bu Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉjare, Jesucristore jʉ aivʉre dajocabevʉva aru cʉrivʉre ʉ̃́que. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva.
Cristo ʉ̃i mearo d̶acaino maje ũmene
(Mr 10.45; 14.24; Lc 24.49; Jn 14.26; 16.13-15; Hch 1.4; 2.33; 9.12-14; 2 Co 1.22; Col 1.14)
Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃́recabe mearo d̶acayʉ majare, maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe. Maje ũmene mearo d̶acaibi ʉ̃ caiye méque, ʉ̃i jaboteiye boje majare. Javede Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, beorejaquemavʉ majare ʉ̃i põeva márajivʉva, maje cʉrãjiye boje Cristoque cũinávʉpe. Majare beorejaquemavʉ, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno meara baju aru ye ãmeno cʉbevʉ ʉ̃i jã́inore. Jʉ̃menijicʉi ʉe boje majare, jipocamia majidejaquemavʉ epecʉyʉre majare ʉ̃i márape paivʉ bárãjivʉre Cristoi d̶aquiye boje. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉcʉ, “Que d̶acʉyʉmu yʉ”, arĩ dápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Jídevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje majare. Ʉ̃i daroiye báque boje mamacʉre, pare ʉ̃i ʉmʉre, ʉrarõ mearo d̶acarejaquemavʉ majare. Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede, bojed̶aibi majare, jod̶ecʉyʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje vainí tʉrĩ ãmeina teiyede. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje. Pʉeno ʉrarõ baju mearo d̶acaibi majare ʉ̃i majiéque, maje me coreóvarĩ d̶arãjiyepe ayʉ. Jʉ̃menijicʉ majide d̶aibi majare ʉ̃i ʉrõre yo jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Que d̶aibi majare yópe ʉ̃i ʉrõpe, maje majinajiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, Cristoi d̶aiye báque boje. 10 Iye ʉ̃i d̶aiyʉede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Cójijovacʉyʉme caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimarare, cavarõcavʉre aru joborõcavʉre máre, Cristoi jabotequiyepe ayʉ caivʉre.
11 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare judíova Jesúre jʉ aivʉre, epecʉyʉ ʉ̃i põevare Cristoque cũinávʉpe. Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ nópe d̶acʉyʉre yópe ʉ̃i dápiarĩ d̶aiyʉrõpe. Jʉ̃menijicʉrecabe ñai vaidé d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe. 12 Que baru caivʉ ñʉjare, mamarʉmʉcavʉ napini coreivʉre Cristoi mead̶aquiyede ñʉjare, Jʉ̃menijicʉ mearore jícõjeimi ñʉjare ʉ̃́re, ñʉje mearore jímʉ macʉyʉ́ cainʉmʉa, ñʉje cʉede cãreja. Mearore jíye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno. 13 Aru mʉjare máre epedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ jinare Cristoque cũinávʉpe. Mʉje jápiaiye báquede iye yávaiyede jãvene, Jesucristoi yávaiye méne, jʉ arejaquemavʉ mʉja diede. Que baru dinʉmʉre ñai Espíritu Santore darorejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉ yópe “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́re darorĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ mʉjare ʉ̃ jinare. 14 Ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, majivʉ maja jãve cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru majivʉ maja Jʉ̃menijicʉ meara baju d̶acʉyʉre majare, caivʉ ʉ̃ jina márajivʉre, yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jínajarevʉ mearore ʉ̃́re.
Pablo ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ Jesúre jʉ aipõevare
(Mt 22.44; 1 Co 15.27; Col 1.18)
15-16 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶aiye boje caiye iyede, torojʉede jívʉ yʉ ʉ̃́re. Jápiaivʉ yʉ mʉje borore, jʉ aivʉre maje jabocʉ Jesúre aru ʉrivʉre caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare máre. Diede ji jápiainʉmʉ mácarõre pʉ caride máre, dajocabecʉva jívʉ yʉ torojʉede Jʉ̃menijicʉre mʉjare boje. Cainʉmʉa ãrʉvʉ mʉjare ji jẽniaiye coapa Jʉ̃menijicʉque. 17 Jẽniaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, ñai majepacʉ meacʉ bajure, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiyede mʉjare jãvene. Que jẽniaivʉ yʉ, mʉje coreóvarĩ nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju me.
18 Jẽniaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe ayʉ mʉjare me nurié, mʉje majinajiyepe ayʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Mʉjarecabu ʉ̃i cutuimara mácavʉ, napini corenajivʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje napini coreiyede. Mʉjavacari cʉvarãjaramu ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepe caivʉ ʉ̃i põevare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje cʉvarãjiyede. 19-20 Mʉjarecabu cʉvarivʉ ʉ̃i parʉéde pʉeno ʉrarõ bajure. Iye ʉre parʉé cũiméque Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare, caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje parʉé cʉvaede. Yópe iye Jʉ̃menijicʉi majié parʉéque ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ aru yópe iye ʉ̃i dobare d̶aiye báquepe máre ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉ yebai cavarõ mearoi, quédecabu iye ʉ̃i majié parʉéque. Dieque cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉ. 21 Aru ñai Cristorecabe jaboteyʉ caivʉ jabova pʉeno. Caivʉ cõjeivʉre, parʉrivʉre, pʉrʉcʉvarivʉre, aru jabovare máre pʉeno jaboteyʉbe Cristo, cavarõcavʉre aru joborõcavʉre máre. Que baru caivʉ náre me pued̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Quédecabu caride ijãravʉi. Aru quédeca baquiyébu mamajãravʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aquijãravʉi máre, ijãravʉ cũiníburu yóboi. 22 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ epeibi Cristore ne jabocʉva caivʉre. Caivʉ põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ epeibi ʉ̃́re maje jabocʉva. 23 Maje cʉe boje Cristoque, jaʉbevʉ ʉ̃́re. Yópe ʉ̃i majaque cʉcʉ bʉojaiyepe ijãravʉi, bʉojaibi ʉ̃. Nopedeca Cristoi cʉe boje cainore, ijãravʉre aru cavarõ mearore máre, jaboteyʉbe caiyede.