10
Jesús ʉ̃i coyʉino ovejavare coreipõecʉre
(Lc 15.4-5; He 13.20)
Dinʉmʉre náre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ ovejavare biaido jedevacobei ecobecʉ, quénora biaidore mʉrina ecoyʉ baru, ʉ̃́recabe ñavaipõecʉ o tatorĩ ĩ́põecʉ. Ʉbenita ñai ecoyʉ ovejavare biaido jedevacobe bajita, ʉ̃́recabe ovejavare coreipõecʉ aru náre upacʉ máre. Ʉ̃́recabe biaido jedevacobede coreipõecʉi voacaimʉ jedevacobede. Aru ovejavare órejarĩ daroibi ne ãmiá coapa náre coreipõecʉ. Ʉ̃i órejaiyede jápiarĩ, coreóvarĩ, dad̶ama ʉ̃i yebai. Aru náre nʉvaimi ʉ̃, ãocʉyʉ. Ovejavare etavayʉ bácʉ biaidore jocarĩ, náre jipocateibi. Aru ʉ̃i yóboi cujuyama na, ne coreóvaiye boje ʉ̃i yávainore. Ʉbenita ne coreóvabemʉque nʉmema na, ʉ̃i órejaiyede. Ʉ̃́re dupivʉ cúyanʉrinata bíjad̶ama na ovejava, ne coreóvabe boje ʉ̃i yávaicamure, arejame Jesús.
No jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrĩdurejame náre Jesús. Ʉbenita ye jápiarĩ majibedejaima na.
Jesús ména coreyʉ põevare yópe ovejavare coreipõecʉ meacʉ ʉ̃i coreiyepe ovejavare
(Mt 11.27; Lc 10.22; 15.4-5; Ef 2.11-22; He 13.20)
Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ovejavai biaido jedevacobepe páyʉtamu yʉ, põeva ne earãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre. Ji edaquiye jipocare apevʉ, ovejavare coreipõevape teni, edaquemavʉ. Caivʉ na ñavacʉrivʉpe paivʉ aru tatorĩ ĩ́põevape paivʉ batequémavʉ. Ʉbenita náre jápiarĩ ad̶abetequemavʉ põeva. Jedevacobedeca páyʉtamu yʉ. Yópe ovejava jedevacobe biaidoi ne ecorĩ bʉojaiyepe náre coreipõecʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, nopedeca põeva yʉ́que earĩ bʉojaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre. Ne ãmeina vaijʉroede mead̶acʉyʉmu yʉ. Yópe ovejava ecorĩ, etarĩ jedevacobei bʉoimara ãmevʉpe, nopedeca põeva yʉ́que cʉrivʉ jidʉbevʉ bʉoimarape ãmema. Yópe ovejava ne ãiyede eaiyepe náre coreipõecʉque, nopedeca ina yʉ́que cʉrivʉ náre apʉre d̶aiyede earĩ, ména cʉrãjarama na ne ũmei, arejame Jesús.
10 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Ñavaipõecʉ quénora ñavacʉdaibi aru põevare boarĩ́ jarʉvacʉdaibi, náre bíjarocʉyʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ apʉre d̶acʉdaivʉ põevare mamaũmeque, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉrarõ meaũmeque cainʉmʉa. 11 Ovejavare coreipõecʉ meacʉ me baju jã́ri capʉibi ʉ̃i ovejavare pʉ ʉ̃i yaiyeta náre boje. Quédeca tecʉyʉmu yʉ máre. Põevare mead̶acʉyʉ, yaicʉ́yʉmu náre boje. 12 Ʉbenita nópe d̶abebi ovejava upacʉre memecaipõecʉ. Ʉ̃ ovejavare coreipõecʉ ãmemi. Ʉ̃ jina ãmema na. Que baru ãimacʉ jijecʉcʉ, lobo ãmicʉcʉ, ʉ̃i edaiyede jã́ñʉ, cũiná cúyarĩ dupibi ovejava upacʉre memecaipõecʉ, ovejavare jocarĩ nʉñʉ. Que baru corebemarape ovejavare cujurĩ jaroibi ñai lobo. Cũinácʉre jẽniburu, apevʉ coateni nʉñama. 13 Ñai memecaipõecʉ jecʉbebi ovejavare. Quénora ʉ̃i jabocʉi bojed̶aiyeda ʉbi ʉ̃. Que baru ovejavare jocarĩ, dupini nʉimi ʉ̃, arejame Jesús.
14-15 Náre, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús:
—Yʉ mearo coreyʉbu põevare yópe ovejavare coreipõecʉ meacʉi coreiyepe ovejavare. Jipacʉ coreóvaibi yʉre. Aru coreóvaivʉ yʉ ʉ̃́re máre. Quédeca coreóvaivʉ yʉ ji cʉvamara coapa. Aru yʉre coreóvama na máre. Yʉrecabu mead̶acʉyʉ põevare. Que baru yaicʉ́yʉmu náre boje. 16 Yópe apedoa biaidoacavʉ ovejavai cʉepe, nopedeca apevʉ põeva, yócavʉ ãmema, ʉbenita jína márajivʉ cʉma nore máre. Náre cuturĩ, jipocateni davacʉyʉmu yʉ. Ji cutuiyede jápiarĩ jʉ arãjarama na. Náre epecʉyʉmu jívʉque cũinávʉpe. Na caivʉ cʉrãjarama yʉ́que. Aru náre corecʉyʉmu yʉ. Que teni cũináyajubope teni, yʉ ne coreipõecʉ cũinácʉque cʉrãjarama caivʉ ina jívʉ, arejame Jesús.
17 Náre coyʉre nʉrejame Jesús:
—Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjeiyʉvʉ yʉ ji bajure, nacajari yainore jarʉvarĩ cʉcʉyʉ bedióva cojedeca. Que baru ʉbi yʉre jipacʉ. 18 Põecʉ cʉbebi yʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉ ji ʉbedu. Ji mauvare boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉmu. Yʉ bʉojaivʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ji bajure aru nacajari cʉcʉyʉ bedióva cojedeca máre. Que d̶aicõjeimi yʉre jipacʉ, arejame Jesús.
19 Que ayʉre jápiarĩ, ina judíova cũinátʉrʉ ãmevʉ cojedeca ne ũme, cũinátʉrʉra yávabema Jesúrã.
20 —Abujucʉ cʉbi ʉ̃́que. Que baru ãrʉmemi. ¿Aipe teni ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉrʉ̃ mʉja? arejaima nácavʉ obedivʉ.
21 Ʉbenita apevʉ nácavʉ arejaima:
—Abujucʉre cʉvacʉ nópe yávayʉ bʉojabebi. Aru jã́ri eabecʉre mead̶aiye bʉojabebi abujucʉ. ¿Mʉ́carĩ? arejaima ina judíova.
Jesúre judíova ne ʉbeni jarʉvaino
(Jn 1.28)
22 Dinʉmʉre ʉracoro ocorʉ̃mʉ marejávʉ̃. Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi torojʉve teinʉmʉ marejávʉ̃. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine mead̶aiye báquede ãrʉrivʉ, torojʉrejacarã ñʉja judíova. 23 Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami Salomón mácʉi cuino mácarõ ãmicʉrõi vaiváre nʉrejame Jesús. 24 Nópe vaiváre nʉñʉre tarabʉd̶arĩ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejaima judíovacavʉ:
—Mʉre ʉrarõ chĩod̶avʉ ñʉja. ¿Yécʉrʉ̃ mʉ? Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ baru mʉ, cũiná coyʉjacʉ ñʉjare. Coreni ʉetʉyavʉ̃ ñʉja, arejaima Jesúre.
25 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Jave coyʉrĩduvʉ mʉjare. Ʉbenita ji coyʉiyede jʉ abetevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi cõjeiye bajure d̶avʉ yʉ. Ʉbenita diede jã́ivʉvacari, yʉ Cristore jʉ abevʉ mʉja cãreja. Yʉ, Cristo, jã́d̶ovaivʉ jãve ji d̶aiyeque. 26 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ji ovejavape paivʉcavʉ ãmevʉ. Ji põeva ãmevʉtamu mʉja. Que baru ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja. 27 Yópe ovejava ne jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aiyepe náre coreipõecʉ bajui ʉrõpe, nopedeca ji põeva yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ d̶aivʉbu yópe ji ʉrõpe. Jívʉre me coreóvaivʉ yʉ. Yʉre jápiarĩ, jʉ arĩ cʉma yʉ́que. 28 Náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aivʉ yʉ. Toabo cũiméboi nʉmenajarama na cainʉmʉa. Ji coreimarare yʉre tatojʉrocʉ cʉbebi ʉ̃. 29 Yʉre jipacʉi jímara bojecʉrivʉbu caiye pʉeno. Jipacʉre tatojʉrocʉ náre cʉbebi ʉ̃. 30 Yʉ jipacʉmaque cũinávʉpebu ñʉja, arejame Jesús ina judíovare.
31 Ʉ̃i que aiyede, Jesúre jorojĩvʉ ina judíova, boaiyʉrivʉ ʉ̃́re, ĩnejaima cʉ̃raboare cojedeca, dʉvarãjivʉ ʉ̃́re.
32 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame:
—Jipacʉi ʉre d̶aicõjeiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́d̶ovavʉ yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare. ¿Caiye die mʉje jã́iye báquede, ád̶e boje cʉ̃raboare dʉvarãjivʉrʉ̃ yʉre? arejame náre Jesús.
33 Jesúre arejaima na:
—Mi d̶aiyede jã́ivʉ bácavʉ cʉ̃raboaque dʉreni, mʉre boabénamu ñʉja. Ʉbenita “Jʉ̃menijicʉque cũinávʉpebu ñʉja”, avʉra mʉ. Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ, que ayʉ. Quénora põecʉratamu mʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre mi ãmeina yávaiye boje, mʉre boarã́jaramu ñʉja, arejaima Jesúre ina judíova.
34 Náre, yópe arĩ, coyʉrejame Jesús:
—Mʉjeñecuva mácavʉ ne toivarĩ epeiyoca cãriáiyocai yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. 35 Me coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque jãve bajure cainʉmʉa. Ʉ̃i yávaino mácarõre oatʉvaino cʉbevʉ no. Aru Jʉ̃menijicʉvacari, “Jʉ̃menijinape paivʉbu mʉja”, arejaquemavʉ ina javecavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉimara mácavʉre.
36 ’Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beoimʉ mácʉ, memecacʉyʉ ʉ̃́re. Yʉre darorĩ epeibi ijãravʉi. Que baru, ¿“Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ” ji aiyede, aipe teni yʉre “Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaivʉ mʉ”, aivʉrʉ̃ mʉja? 37 Jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶abedu, yʉre jʉ abejarã mʉja. 38 Ʉbenita põeva ne d̶arĩ majibede jipacʉi d̶aicõjeiyede ji d̶aru, nópe d̶ayʉre mʉje jã́ri coreóvaiye boje, jʉ ajarã mʉja. Yʉre jʉ abevʉreca, ji d̶aiyede jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare, mʉje cũiná majinajiyepe ayʉ jãve jipacʉ cʉcʉre yʉ́que aru yʉ cʉcʉre ʉ̃́que máre cũinávʉpe, arejame náre Jesús.
39 Bedióva cojedeca Jesúre jẽni jacoiyʉrĩdurejaima na. Ʉbenita náre dupidejame ʉ̃.
40 Náre dupiyʉ bácʉ Jordán ãmicʉriya jia ãnidʉvei, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉque ocoi jã́d̶ovaino mácarõ yebai nʉrejame Jesús cojedeca. Noi cʉcʉnʉñʉ, ʉ̃́que nʉrejacarã ñʉja ʉ̃i bueimara. 41 Nore ñʉje cʉede põeva obedivʉ Jesúre jã́radarejaima. Ne bajumia yópe arĩ, borotedejaima:
—Põeva ne d̶arĩ majibede d̶abeteame Juan Bautista bácʉ. Ʉbenita caino ʉ̃i coyʉino mácarõ Jesúi borore jãve baju batequémavʉ, arejaima ina Jesúre jã́radaivʉ bácavʉ.
42 Aru nore cʉcʉre, Jesúre jʉ arejaima obedivʉ põeva.