3
Jesús Nicodemomaque ne boroteino
(Jn 8.28; 12.32-34; 18.32; 1 P 1.3, 23)
Cũinácʉ ʉ̃mʉ Nicodemo ãmicʉcʉ barejáme, ñʉja judíova ñʉje jabovacacʉ. Fariseo ãmicʉriyajubocacʉ barejáme Nicodemo. Cũináñami Jesúre borotecʉearejamed̶a.
—Mʉ, bueipõecʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, buecʉyʉre ʉ̃ jiede. Que baru ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabecʉ baru, d̶aiye majibebi yópe põeva ne d̶arĩ majibede mi d̶aiyepe. Que baru mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Nicodemo Jesúre.
—Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ʉ̃i põetebedu mamaũmeque, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Jesús.
—¿Aipe teni? ¿Bedióva cojedeca jʉed̶ocʉpe põeteiye majidi bʉcʉcʉ? Jãve bʉcʉcʉ jípacoi yapibʉrã ĩmari, põeteyʉ bʉojabebi, arejamed̶a Nicodemo.
Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús:
—Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ ʉ̃i põetebedu ocoque aru Espíritu Santoque máre, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Põevai mára põevatamu. Ʉbenita ñai Espíritu Santoi põed̶aimara mamaũmeque epeimaratamu na. Que baru Jʉ̃menijicʉi máramu. “Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ʉ̃i põetebedu mamaũmeque, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ”, ji aiyede mʉre ʉrarõ baju dápiabejacʉ mʉ. Ũmebo darĩ japuinopebu no. Ã́ri japurĩ nʉiyʉrõ nʉquiyebu. Ũmebo japuinore maja quéda jápiad̶avʉ̃. Jã́ino ãmevʉ no. Quédecabu Espíritu Santoi põed̶aimara mamaũmeque. Jã́ri majino ãmevʉ no, arejamed̶a Jesús.
—¿Aipe aiyʉrõ márica no, mi que aino? arejamed̶a Jesúre Nicodemo.
10 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús:
—Mʉrecabu judíova ne bueipõeva me majidivʉcacʉ. ¿Jápiarĩ eabecʉrʉ̃ mʉ iye ji mʉre coyʉiyede? 11 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ñʉje majiéde mʉjare coyʉrĩduyavʉ̃ ñʉja. Ñʉje jã́iye bajure coyʉrĩduyavʉ̃. Ʉbenita jʉ abevʉ mʉja ñʉje coyʉrĩduiyede. 12 Ijãravʉquede coyʉrĩduvʉ yʉ. Ʉbenita ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja. Ijãravʉquede coyʉiyede jʉ abevʉ baru, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede ji coyʉquiyede jʉ abenajaramu mʉja. 13 Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi mʉri nʉri, cojedeca ijãravʉi ẽmeni dayʉ bácʉ cʉbebi. Que baru ácʉ ijãravʉcacʉ cavarõ mearoquede coyʉiyede coyʉbebi. Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ ijãravʉi darejacacʉ yʉ. Que baru cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede coyʉiyede coyʉiye majivʉ yʉ. 14 Yópe Moisés bácʉi d̶aiye báquepe, ʉ̃i cʉede cãreja põecʉbenoi, ãd̶ape paino bronce ãmicʉrõ tãuque d̶aino mácarõque, nopedeca vaiquíyebu yʉre. Ʉ̃i d̶aimʉ mácʉre jocʉyo ʉ̃mʉjʉriyorã jẽori, jãmʉórejaquemavʉ Moisés bácʉ. Nopedeca yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jocʉcʉrã jẽori, jãmʉórajarama põeva. 15 Yʉre yópe d̶aivʉre jã́ri, caivʉ põeva yʉre jʉ aivʉ baru, cʉvarãjarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉede caivʉ põevare
16 Coyʉre nʉrejamed̶a Jesús:
—Quécʉra, cũinácʉrabu yʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Pare baju ijãravʉcavʉre ʉcʉ, yʉre darorejame Jʉ̃menijicʉ yore. Jaʉrabeda toabo cũiméboi ne nʉmenajiyepe ayʉ, yʉre jʉ aivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉre d̶aibi Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearoi. 17 Jʉ̃menijicʉ darobedejame yʉre, ji ñájine d̶aquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiye boje. Quénora darorejame yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ náre. 18 Yʉre jʉ aivʉ bácavʉre ñájine d̶abecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita yʉre jʉ abevʉre ñájine d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, ne jʉ abe boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉ cũinácʉra. 19 Yópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ apevʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, aru apevʉre “Boropateivʉbu mʉja ji jã́inoi”, coyʉyʉbe. Ji daiye boje ijãravʉi, põevare majide d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe náre. Aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina teiye ñeminopebu. Põeva yʉre ʉbema. Quénora ne ãmeina teiyede ʉma na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Ñájinajaramu mʉja”, ʉ̃i arĩ coyʉimara, ne ʉbe boje yʉre. 20 Caivʉ ina ãmeina teivʉ yʉre jã́d̶ovaicõjeiyʉbema ne ãmeina teiyede. Que baru yʉre pẽoñʉpe, ne ãmeina teiyede jã́d̶ovañʉre, jã́iyʉbema. 21 Ʉbenita caivʉ ina jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai ayʉre jãvene, yaveiyʉbema ne d̶aiyede. Quénora jã́d̶ovad̶ama ne d̶aiye caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru yʉre pẽoñʉre vod̶ama, arejamed̶a Jesús.
Juan Bautista ʉ̃i coyʉino Jesús ʉ̃i parʉéde
(Mt 14.3; Mr 6.17; Lc 3.19-20; Jn 1.20)
22 No yóboi Judea ãmicʉrijoborõi nʉrejame Jesús, ñʉja ʉ̃i bueimaraque. Nore cʉrejacarã ñʉja obedijãravʉa. Nócavʉre Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaivʉ barejacárã ocoque. 23 Aru Enón ãmicʉriĩmaro baji, Salim ãmicʉrõ joabejĩno, cʉrejamed̶a Juan Bautista máre. Põeva ʉ̃́re eaivʉre Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovañʉ marejámed̶a, oco ʉrarõ cʉe boje nore. 24 Dinʉmʉre cãreja Juan Bautistare jẽni, nʉvari, bʉobedejaimad̶a ñʉje jabova.
25 Juan Bautista ʉ̃i bueimaracavʉ copʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a cũinácʉ judíoque, ñʉje d̶arĩ cõmajiyede Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare.
26 Que teni yávarĩ bʉojarĩ, Juan Bautistare coyʉrãearejaimad̶a ina ʉ̃i bueimaracavʉ:
—Mʉ, bueipõecʉ, ñai mʉ́que cʉ́vacacʉ Jordã́d̶a ãnidʉvei, mi coyʉvacamʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque, ʉ̃́vacari põevare Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaimi ocoque. Obedivʉ nʉñama ʉ̃́que caride, arejaimad̶a.
27 Yópe arĩ, náre coyʉrejamed̶a Juan Bautista:
—Põecʉ cʉbebi ʉ̃i d̶aiyepe d̶arĩ bʉojayʉ, Jʉ̃menijicʉi ʉ̃́re parʉre d̶abedu. 28 Mʉjavacari jápiad̶avʉ̃ ji coyʉrĩduiye báquede. “Cristo ãmevʉ yʉ”, acacʉ yʉ mʉjare. Quéda ʉ̃́re coyʉrĩ jipocateicõjeimʉmu yʉ. 29 Yópebu yʉ Cristoque. Pʉrʉbʉocʉyʉ nomicʉcʉyʉme. Aru ʉ̃i yóvaimʉ, ñai mead̶ayʉ bácʉ ne pʉrʉbʉoiyede, torojʉbi ʉ̃i jápiaiyede ñai pʉrʉbʉocʉyʉ ʉ̃i yávainore. Ñai yóvaimʉ ʉ̃i teinope teyʉbu yʉ. Que baru põeva Jesúque nʉivʉre jã́ñʉ, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ ji ũmei. 30 Pʉeno parʉcʉ nʉcʉyʉme Jesús. Ʉbenita parʉbecʉ nʉcʉyʉmu yʉ. Põeva ne pued̶aimʉ macʉyʉ́me ʉ̃. Ʉbenita pued̶abejarãri yʉre, arejamed̶a Juan Bautista.
Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉre coyʉino
(Mt 11.27; Lc 10.22)
31 Coyʉre nʉrejamed̶a Juan Bautista:
—Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ, ijãravʉi ẽmeni darĩ, caivʉ ijãravʉcavʉ maje pʉeno majibi. Ijãravʉcacʉ yócacʉbe. Que baru majibi yóque majiéde. Ʉbenita cavarõ mearore ẽmeni dayʉ bácʉ yócavʉ maje pʉeno majibi. 32 Ñai cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉcʉ bácʉ ʉ̃i jã́iye báquede coyʉrĩduibi. Ʉbenita ʉ̃i coyʉiyede jʉ abema obedivʉ yócavʉ. 33 Que baru ácʉ põecʉ jʉ ayʉ baru ʉ̃i coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi jãve aiyede, “Jãvemu”, ayʉtame ʉ̃. 34 Jecʉbecʉva Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore cʉre d̶aibi Cristoque. Que baru Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jiede coyʉibi. 35 Mamacʉre pare ʉbi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ. Caiyede aru caivʉre pʉrʉcʉvaicõjeimi ʉ̃ mamacʉre. 36 Caivʉ jʉ aivʉ mamacʉre, Cristore, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi cʉvama na. Ʉbenita caivʉ jápiabevʉ ʉ̃́re, Cristore, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearoi cʉvabema na. Quénora ne jápiaiyʉbe báque boje, náre ʉrarõ ñájine d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Juan Bautista.