15
Cristo ĩgʉ masa mʉriarare werepʉ Pablo
Dohpaguere yʉ acawererã, õari buherire yʉhʉ mʉare wererare mʉare guñacʉ̃ iidiaca. Iri buherire õaro peebʉ mʉa. Eropa peerã iri buherire umupeonijarã õaro ãhraa mʉa. Mʉa eropa umupeocʉ̃ irire mʉa cóãbiricʉ̃ Cristo mʉare peamegue wabonirãre taugʉcumi. Mʉa eropa peera pʉhrʉ Cristo yare mʉa duhucãcʉ̃ iri mʉa peera duhpiburi árĩbiriboya.
Õpa arĩ weremʉhtagʉra mʉare. Bu gohra árĩbeaa. Mʉare buhegʉ yʉre Cristo ĩgʉ wererare õpa arĩ werebʉ: Goãmʉ yare erã arĩ gojayudiro dopa ta mari ñeri wajare Cristo sĩripʉ. Eropigʉ Goãmʉ yare erã arĩ gojayudiro dopa ta Cristo ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ gajirã ĩgʉre erã yaara pʉhrʉ ʉhrenʉ waboro ĩgʉ masa mʉriapʉ. Ĩgʉ eropa masa mʉriara pʉhrʉ Pedrore dehyoapʉ. Ĩgʉ eropa dehyoara pʉhrʉ ĩgʉ buherãre doce mera majarãre dehyoapʉ daja. Erãre dehyoara pʉhrʉre yujusubu ta quinientos weca árĩrãre ĩgʉ yarãre dehyoapʉ daja. Gajirã ĩgʉre ĩanirã sĩrituhañorã. Gajirã ĩgʉ ĩanirã bajarã erã mera majarã árĩnirã dohpaguere árĩnima. Pʉhrʉ Cristo Santiagore dehyoapʉ daja. Eropa ĩgʉ dehyoara pʉhrʉ árĩpehrerã ĩgʉ buhedore apinirãre dehyoapʉ daja.
Árĩpehrerã gajirãre ĩgʉ dehyoara pʉhrʉ yʉ sãre dehyoami daja. Majigʉgã queoro masa deyobigʉgã ĩgʉ masa dehyoanʉrʉsiadiro dopa ta yʉ sã Jesure umupeo nʉrʉsiagʉ ãhraa. Yʉ eropa árĩcʉ̃ erã pʉhrʉre dehyoami Jesu yʉ sãre. Yʉre ta ĩgʉ dehyoatumi pare. Ero coregue Jesu yarãre ñero iiribʉ. Eropa iidigʉ árĩgʉ gajirã Jesu ĩgʉ apinirã árĩpehrerã erã docague gohra ãhraa yʉhʉ. Eropigʉ dohpague sãre Jesu ĩgʉ buhedore ĩgʉ apibodigʉ árĩbiriribʉ yʉhʉ. 10 Eropa árĩqueregʉ ta Goãmʉ ĩgʉ yʉre mahicʉ̃ dohpaguere Jesu ĩgʉ apidigʉ ãhraa yʉ sã. Eropigʉ ĩgʉ yʉre mahicʉ̃ dohpaguere ĩgʉ gamerire iipehoa. Eropigʉ ĩgʉ yʉre mahicʉ̃ ĩgʉ yagʉ eropa árĩcãgʉ iibeaa. Árĩpehrerã gajirã ĩgʉ apinirã tauro yʉpʉ turaro mohmeabʉ. Eropa mohmegʉ yʉ gamero iri mohmerire iibirabʉ. Goãmʉ yʉre mahigʉ yʉre itamuami. 11 Yʉhʉ mʉare õari buherire buhegʉ yʉ árĩcʉ̃ erã mʉare buherã árĩcʉ̃ sãre yujuropa ãhraa. Gʉapʉ ire buherã árĩquererã ta bu gohra árĩrã iiaa. Gʉa buheripʉ bu árĩri árĩbeaa. Eropirã mʉapʉ i buherire õaro peeabʉ.
Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriaborore werepʉ Pablo
12 Cristo ĩgʉ sĩrira pʉhrʉ ĩgʉ masa mʉriarare gʉa buhequerecʉ̃ “Sĩrinirã mʉra ne masa mʉriabeama,” arĩma mʉa mera majarã yujurãyeri. ¿Dohpa arĩrono eropa arĩri erã irire? 13 Õpa masiporo erã. Sĩrinirã mʉrare Goãmʉ masa mʉriacʉ̃ iibigʉ Cristo sãre ne masa mʉriacʉ̃ iibiriboñumi. 14 Eropigʉ Cristo ĩgʉ masa mʉriabiricʉ̃ õari buherire gʉa werera ne waja mariboya. Mʉa ĩgʉre umupeori sã waja mariboya. 15 Masa mʉriari maricʉ̃ gʉapʉ Goãmʉ yare wererã gʉyarã iiboya. Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriabiricʉ̃ Goãmʉpʉ Cristore masa mʉriacʉ̃ iibiriboñumi. Ĩgʉ eropa iibiricʉ̃ gʉa “Goãmʉ Cristore masa mʉriacʉ̃ iipʉ,” arĩrã gʉyarã iiboya. 16 Sĩrinirã mʉrare Goãmʉ masubigʉ, Cristo sãre ĩgʉ masubiriboñumi. 17 Eropiro Cristo ĩgʉ masa mʉriabiricʉ̃ ĩgʉre mʉa umupeori waja mariboya. Eropiro mʉa ñeri dipuwajacʉrã árĩboya dohpa peamegue wamorã. 18 Masa mʉriariñe maricʉ̃ Cristo yarã mʉra sĩrimʉhtanirã mʉra peamegue wamorã árĩboñuma. 19 Cristore mari umupeora pʉhrʉ mari sĩrirãgue mari masa mʉriamasibirimorã árĩrã árĩpehrerã masa tauro mojomorocʉrã árĩboya maripʉ. Eropirã ĩgʉre umupeorã bu gohra árĩrire umupeorã iiboya mari.
20 Eropa árĩbeaa. Diaye ta Goãmʉ Cristore õaro masa mʉriacʉ̃ iicãdi árĩmi. Cristo ĩgʉ masa mʉriara pʉhrʉ mari sã sĩrirãgue masa mʉriamorã ta ãhraa. Ĩgʉ eropa masa mʉriagʉ, Cristo masa mʉria gubuyecʉñumi marire. 21 Õpa ta ãhraa i: Adán masʉ árĩmʉhtadigʉ ĩgʉ ñerire iinʉgara pʉhrʉ masa sĩrinʉgañuma. Eropigʉ gajigʉ masʉ Jesucristo õarire ĩgʉ iira pʉhrʉ sĩrinirã mʉra masa mʉriamasima. 22 Adán yarã árĩnʉrʉsiarãgue mari árĩpehrerã sĩrirãca. Eropa ta Cristo yarã mari árĩcʉ̃ mari sĩrira pʉhrʉ marire masa mʉriacʉ̃ iigʉcumi Goãmʉ. 23 Yujurãyeri cururi marire Goãmʉ sihurisubu masa mʉriarãca. Cristo marire árĩmʉhtadigʉ masa mʉriamʉhtapʉ. Pʉhrʉ ĩgʉ i yebague dujaricʉ̃ ĩgʉ yarã sã masa mʉriarãcoma. 24 Irisubu ta i ʉmʉ pehrerinʉ árĩroca. Eropigʉ árĩpehrerã ñerã oparãre, dorerãre, turarãre Cristo cóãgʉcumi. Ĩgʉ eropa iira pʉhrʉ árĩpehrerã weca opʉ ĩgʉ árĩrare wiagʉcumi Goãmʉre mari Pagʉre. 25 Ĩgʉ wiaboro core mari Pagʉ Cristore ĩhaturirãre ĩgʉ tarinʉgapehoboro core Cristo tamera árĩpehrerã weca opʉ árĩgʉcumi. Eropa iibu ta árĩro gahmea ĩgʉre. 26 Ĩgʉre ĩhaturirãre ĩgʉ cóãra pʉhrʉ sĩririñe sãre pehrecʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. 27 Goãmʉ yare gojarapũgue õpa ãhraa: “Árĩpehrerã weca dorebure apipʉ Goãmʉ Cristore. Árĩpehreri sãre apipʉ ĩgʉre.” Eropa ta arãa Goãmʉ yare erã gojarapũgue. “Árĩpehrerã weca dorebure apipʉ Goãmʉ Cristore,” arĩ gojagʉ, “Goãmʉ weca doregʉ Cristo ãhrimi ĩgʉ,” arĩdiabiriñumi. Goãmʉpʉ Cristore eropa apiñumi. 28 Árĩpehrero Goãmʉre ĩhaturirãre ĩgʉ cóãra pʉhrʉ árĩpehrerã weca doregʉ Cristo Goãmʉ magʉ ĩgʉ árĩtuhagʉ ĩgʉ opʉ árĩrare Goãmʉre ĩgʉre apidigʉpʉre wiagʉcumi. Eropiigʉcumi “Goãmʉpʉ árĩpehrerã weca opʉ árĩpehreri opʉ gohra ãhrimi,” árĩpehrero árĩpehrerã arĩmasiboro dopa.
29 “Sĩrinirã masa mʉriasome,” arĩma gajirã. ¿Erã arĩri diaye árĩcʉ̃ duhpimorã gajirã masa sĩrinirã mʉra ya árĩburire erã waĩyebasanirã ãhriri mʉa pepicʉ̃? Sĩrinirã mʉra masa mʉriabiricʉ̃ erã ya árĩburire gajirã waĩyebasara duhpiburi árĩbiriboya.
30 Gʉapʉ gʉa buheri dipuwaja ʉmʉri nʉcʉ gajirã gʉare erã ñero iidiacʉ̃ gʉhya ãhraa gʉa sãre. Gʉare eropa gʉhyaquerecʉ̃ ta masa mʉriari árĩcʉ̃ masirã eropa buheniguicãa gʉa. 31 Mari Opʉ Jesucristo yarã mʉa árĩcʉ̃ ĩgʉre umupeonemorã mʉa wacʉ̃ yʉpʉ turaro mucubiri pepia yʉhʉ mʉare. Iri diaye ta ãhraa. Eropigʉ “Yʉre noho erã gamerinʉ wejẽmaja gʉhya ãhrima,” yʉ arĩcʉ̃ iri sã diaye ta ãhraa. 32 Efeso majarã guarã õari buherire yʉ buhera waja yʉre pama. Masa mʉriariñe maricʉ̃ Jesu yagʉ yʉ árĩbiricʉ̃, yʉ ñero tarira waja duhpiburi árĩbiriboya. Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriabiricʉ̃ õpa arĩboya mari: “Pʉhrʉñari sĩrirãca. Dohpa wasome mari. Eropirã bania, ihrirã, mari gamero dopa iirã,” arĩboya mari.
33 Eropa arĩ gʉyarire pepibiricãque mʉa. “Ñerãre wapicʉrã, õarire mʉa iirare cãdijirãca mʉa,” arĩma masa. Iri diaye ta ãhraa. 34 Õarire pepirã árĩque mʉa. Eropirã õarire iirã árĩque daja. Eropirã ñerire iinemobiricãque daja. Gajirã mʉa mera majarã ne Goãmʉre masibeama. Mʉa gʉhyasĩriburire mʉare eropa arãa.
Sĩrinirã mʉra erã masa mʉriaborore werenemopʉ Pablo
35 Eropi mʉa mera majagʉ õpa arĩ serẽpibocumi yʉre: “¿Dohpa ii sĩrinirã mʉra masa mʉriarãcuri? ¿Dohpa bejari dʉpʉcʉrã masa mʉriarãcuri? arĩ serẽpibocumi yʉre. 36 Eropa arĩ serẽpigʉ pee masibigʉ ãhrimi. Oteriyere mari oterã iriye boacʉ̃ gohra puhri wiria. Boabiricʉ̃ ne puhri wirimasibeaa. Irire masia mʉa. 37 Puhritaridigʉ yucʉgʉguere otebeaa mari. Dipayeri dihtare otea mari. Iriyeri trigo yeri árĩro ãhri, o gajiyeri árĩro árĩca. 38 Iriyerire mari otera pʉhrʉ Goãmʉpʉ ĩgʉ gamediro dopa ta iriyerire bʉga mʉriacʉ̃ iimi. Eropigʉ ojodʉcayerire ojodʉcañu wacʉ̃ iimi ĩgʉ. Trigo yerire trigo sari wacʉ̃ iimi. Eropa ta puhridoremi Goãmʉ. 39 Árĩpehrerã dʉpʉcʉri yujuropa deyobeaa. Masa dʉpʉpʉ yujuropa ta ãhraa. Waimʉrã dʉpʉ sã gajiropa ta dehyoa. Mirimagʉ porã dʉpʉ sã gajiropa ta dehyoa. Eropirã wai sã gajiropa ta dʉpʉcʉma. 40 Eropirã ʉmaro majarã sã ãhrima. Eropirã i yeba majarã sã ãhrima. Eropirã ʉmaro majarã dʉpʉ gajiropa dehyoma. Eropiro i yeba majarã ʉmaro majarã iro dopa árĩbeama. 41 Õpa ta ãhraa. Abe ʉmʉ majagʉ gosemi. Eropi ñami majagʉ sã boje ãhrimi ĩgʉ sã. Yuju diaye ta boyomi. Eropirã necã sã gajiropa bejari gosesirima. Necã majarã sãre mari ĩacʉ̃ gaji dipu daberogã gosesiriri dipu dehyoa. Eropiro gaji dipu turaro gosesiriri dipu dehyoa. 42 Eropa ta ãhrima sĩrinirã mʉra erã masa mʉriacʉ̃. Masʉ ĩgʉ dʉpʉre mari yaara pʉhrʉ ĩgʉ dʉpʉ boa waroca. Eropiro gaji dʉpʉ gajiropa árĩri dʉpʉ ʉmʉri nʉcʉ ojocariburi dʉpʉ masa mʉriaroca. 43 Ĩgʉ dʉpʉre mari yaacʉ̃ sĩridigʉ dʉpʉ ñeri dʉpʉ ãhraa. Goãmʉ ĩgʉre masucʉ̃ ĩgʉ dʉpʉ õatariari dʉpʉ árĩroca. Eropiro ĩgʉ dʉpʉ mari yaara dʉpʉ turari mariri dʉpʉ ãhraa. Eropiro Goãmʉ ĩgʉre ĩgʉ masucʉ̃ dʉpʉ turatariari dʉpʉ árĩroca. 44 I yeba maja dʉpʉre mari yaarãca. Ĩgʉ sĩridigʉ mʉrʉ ĩgʉ masa mʉriacʉ̃ ĩgʉ dʉpʉ ʉmaro maja dʉpʉ ta árĩroca. I yeba maja dʉpʉre mari opaa dohpaguere. Pʉhrʉ ʉmaro maja dʉpʉ sãre oparãca.
45 Eropa ta arĩ werea Goãmʉ yare erã gojarapũgue: “I yeba árĩmʉhtadigʉ Adán waĩcʉgʉ Goãmʉ ĩgʉre iicʉ̃ ojocarigʉ wañumi,” arĩ gojañuma. Adán iro dopa árĩgʉpʉ ʉjʉtʉyagʉpʉ Cristopʉ ojocaririre ogʉ ãhrimi. 46 I yeba maja dʉpʉ árĩmʉhtara dʉpʉ ãhraa. Pʉhrʉgue ʉmaro maja dʉpʉ árĩroca. 47 Õpa ta ãhraa: Árĩmʉhtadigʉ Adánpʉ i yeba maja nicu mera Goãmʉ ĩgʉ iira dʉpʉre dʉpʉcʉñumi. Ĩgʉ pʉhrʉ aridigʉpʉ Cristopʉ ʉmaro majagʉ árĩpʉ. 48 Nicu mera dʉpʉcʉmʉhtadigʉ Adán árĩdiro dopa ta mari árĩpehrerã nicu mera iira dʉpʉcʉrã ãhraa mari. Eropirã ʉmarogue aridigʉ Jesucristo ĩgʉ árĩdiro dopa ta ĩgʉ yarã árĩpehrerã ĩgʉ iro dopa dʉpʉcʉrãca mari. 49 Mari Adán iro dopa ta dʉpʉcʉrã árĩrã pʉhrʉ Cristo iro dopa dʉpʉcʉrãca.
50 Yʉ acawererã, mʉare ire werediaa: I yeba maja dʉpʉ di mera diro mera árĩri dʉpʉ Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩroguere ʉmaroguere ne wasome. Mari dʉpʉ boaburi dʉpʉ ãhraa. Eropiro ʉmarogue ʉmʉri nʉcʉ mari árĩboroguere i dʉpʉ wasome. 51-52 Iribojeguere masa erã masibirirare dohpaguere mʉare werediaa: Mari mera majarã yujurãyeri sĩrisome. Eropirã mata erã dʉpʉre gohrotorã árĩrãcoma. Corneta ĩgʉ puriturinʉ eropa ta waroca marire. Õpa waroca: Corneta bʉsʉra pʉhrʉ sĩrinirã mʉrare Goãmʉ masugʉcumi ʉmʉri nʉcʉ erã árĩmorãre. Eropirã dʉpʉre gohrotonirã árĩrãca mari sã. 53 Dohpaguere mari dʉpʉ boaburi dʉpʉ ãhraa. Eropigʉ mari Goãmʉ mera árĩniguicãburire mari dʉpʉre gohrotogʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ mari sĩriburi dʉpʉre gohrotogʉcumi mari ne sĩribiriburi dʉpʉpʉre. 54 Mari dʉpʉre ne boabiriburi dʉpʉre gohrotogʉcumi. Eropigʉ marire sĩribiriburi dʉpʉre eropa árĩniguiburi dʉpʉre gohrotogʉcumi. Iri eropa marire gohrotocʉ̃ iribojegue Goãmʉ yare gojarapũgue arĩ gojadiro dopa ta eropa waroca: Goãmʉ sĩririñere cóãcãmi. 55 Dohpaguere ne dipaturi sĩrisome. Eropiro sĩririñe mera dipaturi mari ñero tarisome. 56 Mari ñeri iira waja árĩcʉ̃ tamera sĩririñe mera ñero tarirãca. Eropiro Goãmʉ doreri mari iimasibirira waja dipuwajacʉa mari. Eropa dipuwajacʉrã peamegue mari masa wamorã ãhraa. 57 Mari eropa árĩquerecʉ̃ ta mari Opʉ Jesucristopʉ marire peamegue wabiricʉ̃ iimi. Ĩgʉ eropa iigʉ árĩcʉ̃ masirã Goãmʉ mera mucubiri “Õhaa,” arãa mari.
58 Eropirã yʉ acawererã, yʉ mahirã, Cristore mʉa umupeorire duhubiricãque. Eropirã gajirã mʉare õari buherire erã cóãdorecʉ̃ ne cóãbiricãque irire. Eropirã ʉmʉri nʉcʉ mari Opʉ Jesucristo ĩgʉ iidorerare õaro iiniguicãque mʉa. Mari Opʉ Jesucristo yare mari iicʉ̃ bu gohra ta ne árĩbeaa. Ire masirã ĩgʉ iidorerire õaro iiniguicãque mʉa.